Izrael identifikoval obete streľby vo Washingtone, chystali sa zasnúbiť

Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Dosiaľ neexistujú žiadne konkrétne dohody o ďalších stretnutiach,“ povedal Peskov.

Vatikánsky štátny tajomník Pietro Parolin ešte minulý týždeň povedal, že pápež Lev XIV. je ochotný poskytnúť Vatikán ako miesto na priame stretnutie medzi Ruskom a Ukrajinou.

Vyjadril sa tak uplynulý piatok, keď sa v tureckom Istanbule uskutočnili prvé priame rusko-ukrajinské rozhovory za viac ako tri roky trvania vojny na Ukrajine. Výsledkom týchto rokovaní nebola žiadna dohoda o prímerí.

Americký denník The Wall Street Journal v stredu s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že nové kolo rozhovorov medzi oboma stranami by sa mohlo vo Vatikáne uskutočniť v polovici júna. Peskov to vzápätí poprel. „V tejto veci (dosiaľ) nedošlo k nijakým dohodám,“ povedal.

Poprel aj slová fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, ktorý v stredu povedal, že rozhovory Kyjeva s Moskvou na technickej úrovni by sa vo Vatikáne mohli konať už na budúci týždeň. (TASR)

Friedrich Merz prišiel do pobaltského štátu pri príležitosti vytvorenia prvej stálej zahraničnej vojenskej jednotky Nemecka od druhej svetovej vojny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Rusko nás všetkých ohrozuje,“ uviedol kancelár počas tlačovej konferencie vo Vilniuse. „Chránime sa proti tejto hrozbe, a preto sme dnes tu,“ dodal.

Cieľom 5000-člennej ťažkej bojovej brigády, ktorá sa bude budovať v nasledujúcich rokoch, je posilniť východné krídlo NATO a zabrániť potenciálnej ruskej agresii, upresňuje AFP. Podnetom na nasadenie brigády bola ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022.

Trvalé umiestnenie vojenskej jednotky v zahraničí nemá v povojnovej histórii nemeckej armády (Bundeswehr) obdobu, konštatuje AFP.

Merz, ktorý nastúpil do úradu kancelára tento mesiac, povedal, že bezpečnostná situácia na východnom okraji NATO „zostáva veľmi napätá“.

„Ruský agresívny revizionizmus ohrozuje nielen bezpečnosť a územnú integritu Ukrajiny, tento revizionizmus ohrozuje našu spoločnú bezpečnosť v Európe,“ vyhlásil nemecký kancelár.

Nasadením brigády v Litve a zvýšením výdavkom na obranu chce Nemecko podľa Merza „poslať jasný signál“ svojim spojencom, ktorým je „investovanie do našej bezpečnosti“.

„Spolu s našimi partnermi sme odhodlaní brániť územie Aliancie proti každej agresii. Bezpečnosť pobaltských spojencov je taktiež našou bezpečnosťou,“ tvrdí kancelár. Pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko sa obávajú hrozby zo strany Ruska, pripomína AFP.

Nemecko je po Spojených štátoch druhým najväčším vojenským podporovateľom Ukrajiny počas už viac ako tri roky trvajúcej vojny. Merz tvrdí, že spojenci Kyjeva nedovolia Rusku, aby medzi nich „vrazilo klin“.

„Pevne stojíme pri Ukrajine, ale tiež stojíme spolu ako Európania a kedykoľvek je to možné, pracujeme spolu ako tím so Spojenými štátmi,“ dodal. Berlín podľa neho dúfa, že existuje šanca, že dôjde k dosiahnutiu prímeria a následne k mierovým rokovaniam medzi Ruskom a Ukrajinou. Tento proces by však mohol trvať niekoľko týždňov či mesiacov, uzavrel Merz. (TASR)

Informoval o tom vo štvrtok ruský vojenský denník Krasnaja zvezda.

Minister obrany Andrej Belousov označil 49-ročného Mordvičeva za „skúseného bojového dôstojníka, ktorý naplno preukázal svoje veliteľské schopnosti počas špeciálnej vojenskej operácie,“ uvádza denník. Termínom špeciálna vojenská operácia Moskva označuje svoju dobyvačnú vojnu na Ukrajine.

Vo februári 2024, pod velením Mordvičeva, ruská armáda po troch mesiacoch bojov dobyla mesto Avdijivka v Doneckej oblasti. Ukrajina považuje Mordvičeva za vojnového zločinca a obviňuje ho z riadenia zverstiev spáchaných na ukrajinských civilistoch a vojakoch.

Jeho predchodcu 70-ročného Olega Saľukova ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň odvolal z funkcie a vymenoval ho za zástupcu tajomníka Bezpečnostnej rady Ruska. (SITA)

Európsky parlament vo štvrtok jasnou väčšinou schválil zavedenie ciel na poľnohospodárske výrobky a hnojivá z Ruska a Bieloruska. Cieľom je znížiť ekonomickú závislosť Únie od Ruska, obmedziť príjmy Kremľa, ktoré financujú vojnu proti Ukrajine, a zároveň posilniť potravinovú a ekonomickú bezpečnosť v EÚ, píše sa v tlačovej správe Progresívneho Slovenska.

“Rusko zarába na našej závislosti aj na takých výrobkoch ako sú hnojivá a ničí našu vlastnú produkciu umelo nízkymi cenami. Dnes sme v Európskom parlamente rozhodli, že stačilo. Dovoz ruských hnojív tvorí v EÚ asi 13 percent. Na Slovensku je to približne 1 percento, čiže Slovensko nepatrí medzi zraniteľné krajiny. Ak niekto bude aj napriek tomu tvrdiť, že máme chrániť Rusko, ide proti slovenským národným záujmom,” uviedla Ľubica Karvašová z frakcie Renew Europe, ktorá bola tieňová spravodajkyňa návrhu. (SME)