Belgickí prokurátori žiadajú zrušenie imunity piatich europoslancov v kauze Huawei

Obyvatelia prihraničných regiónov potrebujú podľa Putina ďalšiu podporu, a preto padlo rozhodnutie o vytvorení nárazníkovej zóny.

Ruské ozbrojené sily ničia pozície ukrajinskej armády, tvrdil ruský prezident. "Práca pokračuje" povedal šéf Kremľa bez ďalších podrobností podľa ruskojazyčného servisu BBC.

Podľa Putina je už teraz v miestach v Kurskej, Belgorodskej a Brianskej oblasti, ak to bezpečnostná situácia dovolí, potreba zosilniť práce na obnove dedín a infraštruktúry zničených pri ukrajinských útokoch.

Rusko v uplynulých mesiacoch výrazne zosilnelo útoky na ukrajinskú Sumskú oblasť, ktorá susedí s tromi spomínanými ruskými regiónmi. Jeho armáda prenikla aj do niekoľkých obcí na ukrajinskej strane hranice a postupuje aj v susednej Charkovskej oblasti.

BBC píše, že jeden regionálny činiteľ Kurskej oblasti Putina pri jeho návšteve v regióne vyzval, aby Rusko k svojmu územiu pripojilo ukrajinskú Sumskú oblasť. Podľa telegramového kanála Astra sa minulý týždeň pri rusko-ukrajinskom rokovaní v Istanbule šéf ruskej delegácie Vladimir Medinskij údajne vyhrážal ukrajinskej strane zabraním Sumskej a Charkovskej oblasti.

Putin o potrebe vytvoriť na ukrajinskej strane hranice nárazníkovú zónu hovoril už pred vpádom ukrajinských jednotiek do Kurskej oblasti vlani v auguste. Vysvetľoval to potrebou ochrániť ruské pohraničie pred ostreľovaním.

Moskva na konci apríla oznámila, že ukrajinské jednotky boli z Kurskej oblasti úplne vytlačené. Ukrajina, ktorá sa štvrtým rokom bráni ruskej invázii, to poprela.

Dočasný gubernátor Kurskej oblasti Alexander Chinštejn podľa agentúry TASS informoval, že ukrajinská armáda podnikla masívny útok na mesto Lgov ležiace niekoľko desiatok kilometrov od hraníc. Dvanásť ľudí, vrátane dvoch dospievajúcich, utrpelo zranenia. Poškodené sú štyri autá a niekoľko domov. Informácie nemožno nezávisle overiť. (ČTK)

Fínske ozbrojené sily a medzinárodné médiá zaznamenali rozširovanie ruskej vojenskej infraštruktúry v blízkosti hraníc.

Minister obrany Antti Häkkänen pre agentúru AFP uviedol, že spolu so spojencami Fínsko „pozorne sleduje a vyhodnocuje ruské aktivity a zámery“. Podľa neho „kroky Ruska na posilnenie ozbrojených síl Fínsko neprekvapili“.

Satelitné snímky zverejnené v denníku New York Times naznačujú rozširovanie ruskej vojenskej infraštruktúry pri hraniciach. „Rusko buduje viac infraštruktúry, aby mohlo po skončení vojny (na Ukrajine) priviesť viac vojakov,“ uviedli fínske ozbrojené sily pre AFP.

Häkkänen zdôraznil, že Fínsko má „vynikajúce schopnosti na pozorovanie ruských operácií“ a ako člen Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) disponuje silnou bezpečnostnou pozíciou. „Naša celá spoločnosť investovala do pripravenosti na všetky typy narušení a kríz,“ dodal. Fínsko má podľa neho „robustnú národnú obranu“ založenú na brannej povinnosti a rozsiahlych záložných silách, odvode a veľkej zálohe.

Zástupca náčelníka štábu obranných síl pre stratégiu, generálmajor Sami Nurmi, pre fínsku televíziu Yle uviedol, že nahromadenie ruských síl v blízkosti hraníc sa očakávalo.

„To je v súlade s tým, čo bolo posúdené. Nejde o masívne stavebné úsilie,“ povedal pre Yle. Podľa neho aktuálne aktivity nepredstavujú pre Fínsko bezprostrednú hrozbu.

Fínsko od vstupu do NATO posilnilo investície do obrany a v apríli oznámilo zvýšenie obranných výdavkov na minimálne tri percentá HDP do roku 2029. Fínsko v decembri 2023 uzavrelo hranicu s Ruskom po príchode približne tisícky migrantov bez víz. Helsinki tvrdia, že prílev bol organizovaný Moskvou, čo Rusko poprelo. (SITA)