Británia plánuje zaviesť chemickú kastráciu usvedčených sexuálnych delikventov

Trump, ktorý tento rok opakovane naznačoval, že by sa Kanada mala stať 51. štátom USA, privítal na začiatku mája v Bielom dome nového kanadského premiéra Marka Carneyho.

K volebnému víťazstvu jeho Liberálnej strany podľa pozorovateľov prispeli práve Trumpove nevyberavé výroky na adresu severného suseda a tiež obchodná a colná vojna, ktorú proti Kanade americký prezident spustil po svojom januárovom návrate do Bieleho domu.

Na tlačovej konferencii po stretnutí s Trumpom povedal Carney, že obchodné rokovania medzi Spojenými štátmi a Kanadou sú veľmi zložité.

"Dohodli sme sa, že v rokovaniach budeme pokračovať aj v nadchádzajúcich týždňoch, a tešíme sa na osobné stretnutie na samite G7," povedal vtedy kanadský premiér s tým, že by bolo nefér predpokladať, že jedna schôdzka vyrieši všetky vzájomné rozpory.

Vrcholné stretnutie predstaviteľov skupiny siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta sa bude v polovici júna konať v Kananaskis neďaleko Calgary v provincii Alberta. Do G7 patrí okrem Kanady a USA aj Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko a Británia, zvyčajne sú prítomní tiež zástupcovia inštitúcií Európskej únie.

Ministri financií skupiny rokovali v stredu a dnes v kanadskom Banffe, podľa agentúry AFP sa stále snažia nájsť zhodu na postoji, ktorý by ukázal jednotu G7 cez niektoré silne odlišné pohľady krajín na otázky ako sú clá či ruská agresia voči Ukrajine. Kanaďania na rokovanie ako hosťa prizvali tiež ukrajinského ministra financií Serhija Marčenka. (ČTK)

Obyvatelia prihraničných regiónov potrebujú podľa Putina ďalšiu podporu, a preto padlo rozhodnutie o vytvorení nárazníkovej zóny.

Ruské ozbrojené sily ničia pozície ukrajinskej armády, tvrdil ruský prezident. "Práca pokračuje" povedal šéf Kremľa bez ďalších podrobností podľa ruskojazyčného servisu BBC.

Podľa Putina je už teraz v miestach v Kurskej, Belgorodskej a Brianskej oblasti, ak to bezpečnostná situácia dovolí, potreba zosilniť práce na obnove dedín a infraštruktúry zničených pri ukrajinských útokoch.

Rusko v uplynulých mesiacoch výrazne zosilnelo útoky na ukrajinskú Sumskú oblasť, ktorá susedí s tromi spomínanými ruskými regiónmi. Jeho armáda prenikla aj do niekoľkých obcí na ukrajinskej strane hranice a postupuje aj v susednej Charkovskej oblasti.

BBC píše, že jeden regionálny činiteľ Kurskej oblasti Putina pri jeho návšteve v regióne vyzval, aby Rusko k svojmu územiu pripojilo ukrajinskú Sumskú oblasť. Podľa telegramového kanála Astra sa minulý týždeň pri rusko-ukrajinskom rokovaní v Istanbule šéf ruskej delegácie Vladimir Medinskij údajne vyhrážal ukrajinskej strane zabraním Sumskej a Charkovskej oblasti.

Putin o potrebe vytvoriť na ukrajinskej strane hranice nárazníkovú zónu hovoril už pred vpádom ukrajinských jednotiek do Kurskej oblasti vlani v auguste. Vysvetľoval to potrebou ochrániť ruské pohraničie pred ostreľovaním.

Moskva na konci apríla oznámila, že ukrajinské jednotky boli z Kurskej oblasti úplne vytlačené. Ukrajina, ktorá sa štvrtým rokom bráni ruskej invázii, to poprela.

Dočasný gubernátor Kurskej oblasti Alexander Chinštejn podľa agentúry TASS informoval, že ukrajinská armáda podnikla masívny útok na mesto Lgov ležiace niekoľko desiatok kilometrov od hraníc. Dvanásť ľudí, vrátane dvoch dospievajúcich, utrpelo zranenia. Poškodené sú štyri autá a niekoľko domov. Informácie nemožno nezávisle overiť. (ČTK)