Mladší brat španielskeho premiéra sa postaví pred súd pre zneužitie právomocí

Demisiu podalo už viac ako 30 ministrov a vysokopostavených úradníkov, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Na Filipínach sa v polovici volebného obdobia poslancov konajú polčasové voľby. Považujú sa za skúšku spokojnosti verejnosti s vládnutím a Marcosova strana v nich získala menej mandátov ako očakávala. Konečný výsledok volieb určí aj to, či bude filipínska viceprezidentka Sara Duterteová obžalovaná a zbavená možnosti zastávať volenú funkciu.

„Ľudia prehovorili a očakávajú výsledky, nie politiku, ani výhovorky. Počujeme ich a budeme konať,“ uviedol Marcos. Plán na obmenu kabinetu nazval „odvážnym reštartom“.

„Uvedomil som si, že sme nevenovali dostatočnú pozornosť menším problémom, ktoré by ľuďom okamžite pomohli. Ľudia sú sklamaní z vlády, pretože projekty postupujú pomaly a v živote ľudí nepriniesli žiadnu okamžitú zmenu,“ vyhlásil Marcos krátko po voľbách.

Podľa prezidentskej kancelárie nebude činnosť vlády pri zmene personálneho obsadenia ovplyvnená a pre Marcosov nový tím bude kľúčové zaistenie stability.

Hromadná demisia vlády nie je na Filipínach nezvyčajná. Niekdajšia prezidentka Gloria Macapagalová-Arroyová v roku 2005 vyzvala na odstúpenie celý svoj kabinet po škandále s volebnými podvodmi. V roku 1987 odstúpila vláda exprezidentky Corazon Aquinovej v nadväznosti na pokus o štátny prevrat. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Obeťami streľby, ku ktorej došlo v stredu večer miestneho času pred Židovským múzeom vo Washingtone, sú Sarah Milgrimová a Jaron Lišinski. Obaja pracovali na izraelskom veľvyslanectve v americkej metropole, v súkromí tvorili pár a v nadchádzajúcich dňoch sa plánovali zasnúbiť v Jeruzaleme. Bezprostredne pred útokom sa zúčastnili na podujatí zameranom na hľadanie humanitárnych riešení v čase vojny v Pásme Gazy.

Podozrivým v prípade je 30-ročný Elias Rodriquez z Chicaga v štáte Illinois. Úrady tvrdia, že Rodriquez po streľbe vošiel do Židovského múzea, zadržali ho ochrankári a pri zatýkaní vykrikoval „Slobodu Palestíne“. Okrem vraždy prvého stupňa bol obvinený aj z vraždy zahraničných úradníkov, spôsobenia smrti strelnou zbraňou a jej použitia pri násilnom trestnom čine.

Streľba sa odohrala v čase, keď Izrael spustil ďalšiu rozsiahlu ofenzívu v Pásme Gazy proti militantnému hnutiu Hamas, ktorá podľa AP zvýšila napätie na celom Blízkom východe i na medzinárodnej úrovni.

Z profilov obetí streľby na sieti LinkedIn podľa médií vyplýva, že 30-ročný Lišinski pracoval na politickom oddelení veľvyslanectva vo Washingtone ako asistent pri výskume záležitostí Blízkeho východu a Severnej Afriky. Do Izraela sa presťahoval z Nemecka ako 16-ročný. Bol držiteľom aj nemeckého pasu.

Milgrimová pracovala pre oddelenie verejnej diplomacie na veľvyslanectve od novembra 2023. Predtým pôsobila pre mimovládnu organizáciu Tech2Peace, kde pracovala na budovaní izraelsko-palestínskeho zmieru prostredníctvom technológií.

Obaja boli podľa svojich priateľov a známych z organizácií, ku ktorým patrili, odhodlaní stmeliť vzťahy medzi Arabmi a Židmi v nádeji na ukončenie krviprelievania na Blízkom východe, napísala agentúra Reuters.

Riaditeľ Federálne úradu pre vyšetrovanie (FBI) Kash Patel vraždu Lišinského a Milgrimovej označil za teroristický čin a príklad cieleného antisemitského násilia. Ministerka spravodlivosti USA Pam Bondiová novinárom povedala, že podozrivý pravdepodobne konal sám.

Na internete sa podľa médií objavil manifest s menom podpísaný Rodriguezovým menom, ktorý bol zverejnený v stredu večer krátko pred streľbou na anonymnom účte na sieti X. V manifeste sa píše o odsúdení zabíjania desaťtisícov Palestínčanov a diskusii o mravnosti „ozbrojenej“ činnosti. Jeho pravosť je momentálne predmetom vyšetrovania. (TASR)

Tlak vyvinú prostredníctvom ďalších sankcií, informuje agentúra AFP.

„Ak sa na takomto prímerí nedohodneme, budeme pokračovať v skúmaní všetkých alternatív vrátane možnosti maximalizovať tlak a zvýšiť sankcie,“ uvádza sa v záverečnom komuniké.

Ministri odsúdili „pokračujúcu brutálnu vojnu Ruska proti Ukrajine“ a zhodli sa, že každý subjekt, ktorý počas konfliktu podporoval Rusko, nebude môcť získať zákazky pri povojnovej obnove Ukrajiny.

„Budeme spolupracovať s Ukrajinou, aby sme zabezpečili, že žiadne krajiny alebo subjekty, alebo subjekty z týchto krajín, ktoré financovali alebo zásobovali ruskú vojnovú mašinériu, nebudú mať nárok profitovať z obnovy Ukrajiny,“ uvádza sa v dokumente. (TASR)