USA: Podozrivého zo streľby na pracovníkov izraelskej ambasády obvinili z vraždy

Medzi obeťami je aj spoluzakladateľ hudobnej agentúry Sound Talent Group Dave Shapiro, informuje TASR podľa agentúry AP.

K nehode došlo okolo 03.45 h miestneho času (12.45 h SELČ) vo vojenskom obytnom komplexe v štvrti Tierrasanta. Lietadlo Cessna 550 smerovalo na Montgomeryho-Gibbsovo letisko v San Diegu a v čase nehody bola v oblasti pre hmlu zlá viditeľnosť.

Sound Talent Group uviedla, že zomreli traja jej zamestnanci, medzi nimi aj Shapiro, ktorý je vedený ako vlastník lietadla i leteckej školy. Mena zvyšných dvoch zamestnancov agentúra nezverejnila.

Podľa skorších vyjadrení miestnych úradov zahynuli pri páde dve osoby. Národný úrad pre bezpečnosť dopravy (NTSB) však teraz tvrdí, že celkový počet obetí nie je známy, ale že v lietadle mohlo byť až desať ľudí.

Pád lietadla vyvolal požiar najmenej jedného domu a viacerých áut. Škody zaznamenali na približne desiatke domov. Pred nárazom zachytil stroj aj elektrické vedenie, presný rozsah škôd však zatiaľ neurčili. Niekoľko ľudí sa zranilo pri pokuse o útek, keď sa plamene po nehode prehnali ulicou. Ďalších ošetrili pre nadýchanie sa dymu. (TASR)

Tvrdí, že celý proces je poznačený konfliktom záujmov premiéra Benjamina Netanjahua. Právne kroky proti jeho vymenovaniu už ohlásila nezisková organizácia Hnutie za kvalitnú vládu v Izraeli. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

„Hnutie za kvalitnú vládu v Izraeli podá v najbližších dňoch na Najvyšší súd ďalšiu petíciu proti tomuto neplatnému vymenovaniu a bude naďalej dôrazne vzdorovať pokusom vzoprieť sa právnemu systému a právnemu štátu v Izraeli,“ uviedla organizácia vo svojom vyhlásení.

Lapid, ktorý v roku 2022 zastával post premiéra, vo vyhlásení Ziniho vyzval, aby „deklaroval, že nemôže prijať svoje vymenovanie, kým v tejto veci nerozhodne Najvyšší súd“. Podľa Lapidových slov je Netanjahu v otázke vymenovania šéfa Šin Bet „vo vážnom konflikte záujmov pre škandál Qatargate, v ktorom jeho najbližší ľudia dostali peniaze z arabskej krajiny podporujúcej terorizmus“.

Zini by mal na poste šéfa spravodajskej služby nahradiť Ronena Bara, ktorý z jej vedenia odstúpi 15. júna na vlastnú žiadosť. Netanjahuova vláda sa ho pokúsila zbaviť funkcie ešte v marci. Najvyšší súd však jeho odvolanie zablokoval a v stredu rozhodol, že bolo nezákonné.

Kritici premiéra upozorňujú, že rozhodnutie prepustiť Bara mohlo súvisieť s tzv. Katarskou kauzou (Qatargate), na ktorú upozorňuje aj Lapid. Ide v nej o podozrenia, že najbližší Netanjahuovi spolupracovníci boli platení katarskou vládou za lobovanie v prospech jej záujmov a za propagáciu Kataru.

Kauza sa prevalila vo februári 2025. Bar následne v marci potvrdil, že Šin Bet kauzu vyšetruje. Izraelská vláda ho krátko nato odvolala z funkcie. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Mordvičevovho predchodcu, armádneho generála Olega Saľukova, odvolal ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň a vymenoval ho za zástupcu tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Sergeja Šojgua.

Mordvičev sa narodil v dnešnom Kazachstane, v tom čase súčasť Sovietskeho zväzu. V ruskej armáde slúži od roku 1997 a od roku 2016 zastáva rôzne veliteľské funkcie. Belousov ho podľa ruských médií označil za „skúseného bojového dôstojníka“, ktorý „naplno predviedol svoj talent“ počas ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú Kremeľ oficiálne označuje za „špeciálnu vojenskú operáciu“.

Mordvičev viedol útok a následné obliehanie ukrajinského prístavného mesta Mariupol, ktorého sa ruské sily zmocnili v prvých mesiacoch invázie v roku 2022. Takmer trojmesačné obliehanie, ktoré sa skončilo 20. mája toho roku, keď sa vzdali poslední obrancovia miestnych oceliarní Azovstaľ, si podľa ľudskoprávnych organizácií vyžiadalo najmenej 8000 mŕtvych a viedlo k masívnemu ničeniu. Pred vojnou v meste žilo viac než pol milióna ľudí, dve tretiny odvtedy odtiaľ ušli.

Ukrajina považuje Mordvičeva za vojnového zločinca a obviňuje ho, že dohliadal na zverstvá páchané na ukrajinských civilistoch a vojakoch. Vo februári 2024 ruský generál viedol dobytie mesta Avdijivky na východe Ukrajiny, ktoré Rusi obsadili po niekoľkých mesiacoch dlhých bojov. Mordvičev za to dostal od Putina osobný ďakovný telegram, uviedla AFP. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Rozhodnutie o vytvorení nárazníkovej zóny padlo po Putinovom návrate z pohraničnej Kurskej oblasti, ktorú podľa ruských médií navštívil 20. mája. Išlo o jeho prvú cestu do regiónu, do ktorého začiatkom minulého augusta vpadli ukrajinskí vojaci a obsadili stovky štvorcových kilometrov územia.

Kremeľ tvrdí, že ruská armáda už z Kurskej oblasti vytlačila všetky ukrajinské jednotky. Tieto tvrdenia Kyjev popiera s tým, že ukrajinské operácie naďalej prebiehajú, a to aj v Belgorodskej oblasti.

„Naše sily sa v súčasnosti podieľajú na riešení tejto úlohy, nepriateľské palebné pozície sú aktívne potláčané a práce pokračujú,“ povedal ruský prezident o nárazníkovej zóne, ktorá by podľa neho mala ležať na hraniciach Kurskej, Brianskej a Belgorodskej oblasti.

Šéf Kremľa podľa DPA vo štvrtok tiež vydal pokyny na vypracovanie programu obnovy pre zmienené ruské regióny postihnuté vojnou. Všetky tri boli poničené v dôsledku útokov ukrajinských dronov a delostreleckej paľby.

„(Musíme) pomôcť ľuďom vrátiť sa do ich rodných dedín, osád, (a) kde to bezpečnostné podmienky dovolia, obnoviť všetku dopravnú a inú infraštruktúru,“ dodal Putin.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v reakcii na vyhlásenie Moskvy vyjadril presvedčenie, že Putinove výroky sú iba ďalším dôkazom toho, že Rusko nemá skutočný záujem o mier

„Prichádzajú uprostred aktívneho úsilia o dosiahnutie úplného, trvalého prímeria, zastavenie zabíjania a pokrok v oblasti mieru,“ napísal Sybiha na sieti X s výzvou, aby bol Putin vystavený väčšiemu tlaku. (TASR)

Spolu so štyrmi ďalšími europoslancami bola podozrivá z účasti na korupčnej kauze spojenej s čínskou spoločnosťou Huawei. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Princiová uviedla, že je vyšetrovaná pre účasť na zasadnutí v júni minulého roka, na ktorom ani nebola, pretože v ten deň mala jej dcéra v Taliansku školské predstavenie. Europoslankyňa v príspevku na sociálnej sieti napísala, že k zvratu v kauze došlo v „rekordne krátkom čase“.

„Uľavilo sa mi, že za menej ako 24 hodín prokuratúra ustúpila a uznala moju úplnú neúčasť na prípade Huaweigate,“ napísala.

V rámci kauzy, do ktorej je údajne zapletený Huawei, obvinili úrady v Belgicku dovedna najmenej osem osôb. Obvineniam predchádzali policajné razie v Belgicku, Portugalsku a Francúzsku. Ide o súčasť vyšetrovania spusteného v roku 2021, ktoré sa týka podozrení z nezákonných platieb a iných darov zo strany Huawei výmenou za podporu europoslancov pri zavádzaní telekomunikačnej siete 5G.

Okrem Princiovej belgické úrady požiadali EP, aby odobral imunitu štyrom europoslancom – Fulviovi Martusciellovi, Salvatoremu de Meovi (obaja EPP/Taliansko), Danielovi Attardovi (S&D/Malta) a Nikolovi Minčevovi (Obnovme Európu/Bulharsko). Huawei a najmenej traja z týchto europoslancov obvinenia odmietajú. (TASR)

V rámci občianskoprávneho konania o tom vo štvrtok rozhodol americký súd na Floride, píše TASR podľa agentúry AFP.

Garcíu Lunu usvedčila porota newyorského súdu ešte v roku 2023 z prijatia miliónov dolárov v úplatkoch výmenou za ochranu drogového kartelu Sinaloa pri pašovaní kokaínu, proti ktorému mal v skutočnosti bojovať.

Je najvyššie postaveným predstaviteľom mexickej vlády, ktorý bol kedy súdený v USA. Vyslúžil si prezývku „superpolicajt“. Trest si odpykáva za údajnú korupciu a pranie špinavých peňazí v súvislosti s desiatkami verejných zákaziek.

Americká sudkyňa Lisa Walshová teraz nariadila Garcíovi Lunovi zaplatiť viac ako 747 miliónov dolárov a jeho manželke Linde Cristine Pereyrovej viac než 1,7 miliardy dolárov. Ide o rozsudok v žalobe, ktorú na floridskom súde mexická vláda podala v septembri 2021. Peniaze priznané súdom sú podľa vyhlásenia vlády trojnásobkom pôvodne požadovanej sumy.

V rokoch 2001 až 2012 zastával García Luna niekoľko vysokopostavených funkcií v bezpečnostných zložkách svojej krajiny. Do roku 2006 pôsobil ako šéf mexickej obdoby amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI), potom bol ministrom verejnej bezpečnosti vo vláde vtedajšieho prezidenta Felipeho Calderóna. Na tomto poste v podstate riadil federálnu políciu a väčšinu protidrogových operácií.

Po odchode z úradu sa presťahoval na Floridu. Jeho právnici uviedli, že pred zatknutím v roku 2019 bol legitímnym podnikateľom, ktorý sa na Floride venoval poradenskej činnosti.

García Luna a jeho spolupracovníci založili spoločnosti, ktoré získali 30 pochybných vládnych zákaziek v čase jeho pôsobenia na ministerskom poste a aj šesť rokov potom. Zmluvy sa týkali napríklad sledovacích a komunikačných zariadení používaných vo väzniciach a pri spravodajskej činnosti. Pravdepodobne boli nadhodnotené, v jednom prípade bola zmluva dokonca sfalšovaná, píše AP.

Príjmy zo zákaziek García Luna údajne presmeroval na zahraničné účty, z ktorých mnohé boli založené na Barbadose, a potom ich poslal do Miami na nákup luxusných bytov a veteránov vrátane vozidiel značky Mustang zo 60. a 70 rokov. Spolu so spolupracovníkmi si kúpili aj luxusné športové autá ako Lamborghini a Ferrari. (TASR)

Demisiu podalo už viac ako 30 ministrov a vysokopostavených úradníkov, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Na Filipínach sa v polovici volebného obdobia poslancov konajú polčasové voľby. Považujú sa za skúšku spokojnosti verejnosti s vládnutím a Marcosova strana v nich získala menej mandátov ako očakávala. Konečný výsledok volieb určí aj to, či bude filipínska viceprezidentka Sara Duterteová obžalovaná a zbavená možnosti zastávať volenú funkciu.

„Ľudia prehovorili a očakávajú výsledky, nie politiku, ani výhovorky. Počujeme ich a budeme konať,“ uviedol Marcos. Plán na obmenu kabinetu nazval „odvážnym reštartom“.

„Uvedomil som si, že sme nevenovali dostatočnú pozornosť menším problémom, ktoré by ľuďom okamžite pomohli. Ľudia sú sklamaní z vlády, pretože projekty postupujú pomaly a v živote ľudí nepriniesli žiadnu okamžitú zmenu,“ vyhlásil Marcos krátko po voľbách.

Podľa prezidentskej kancelárie nebude činnosť vlády pri zmene personálneho obsadenia ovplyvnená a pre Marcosov nový tím bude kľúčové zaistenie stability.

Hromadná demisia vlády nie je na Filipínach nezvyčajná. Niekdajšia prezidentka Gloria Macapagalová-Arroyová v roku 2005 vyzvala na odstúpenie celý svoj kabinet po škandále s volebnými podvodmi. V roku 1987 odstúpila vláda exprezidentky Corazon Aquinovej v nadväznosti na pokus o štátny prevrat. (TASR)