Zem je už zrejme príliš horúca

Kyjevu by tým podľa neho pomohli aj naďalej odolávať ruskej invázii trvajúcej už vyše tri roky, píše agentúra DPA.

„Ukrajinská armáda dnes zabezpečuje ochranu nielen Ukrajiny, ale aj celej Európy,“ napísal minister financií Marčenko na platforme Telegram. Ďalej uviedol, že takéto potenciálne výdavky by tvorili len malú časť hospodárskeho výkonu EÚ, a navrhol tiež, aby sa započítavali do povinných príspevkov členských štátov NATO.

Ukrajinská armáda by podľa Marčenka mala byť financovaná zo zahraničia aj po dosiahnutí mierovej dohody s Ruskom. „Aj keď sa dosiahne trvalý mier, zásadné riziko pre európsku bezpečnosť zo strany Ruska zostáva,“ zdôraznil minister a dodal, že podpora Ukrajiny je preto investíciou do stability Európy.

Ukrajinský obranný rozpočet na rok 2025 predstavuje približne 25 miliárd eur. Poslanci tamojšieho parlamentu však upozorňujú, že skutočné výdavky budú v tomto roku oveľa vyššie. Viac ako polovicu rozpočtu už aj teraz tvoria príspevky so zahraničia vrátane Európskej únie, Nemecka a či iných štátov EÚ, približuje DPA.

Bývalý hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl a súčasný ukrajinský veľvyslanec v Británii Valerij Zalužnyj nepredpokladá, že by sa vojna skončila skoro. Ako povedal, Rusko má stále dostatok prostriedkov i vojakov, a preto bude naďalej útočiť.

Kyjev podľa Zalužného môže donútiť Rusko skončiť vojnu, len ak bude „zničený jeho zbrojný potenciál“. To je vzhľadom na nedostatok ukrajinských vojakov a „katastrofálnu ekonomickú situáciu“ podľa neho možné len s využitím špičkových vojenských technológií.

Zalužnyj dodal, že ekonomické bremeno musí byť pre Rusko a jeho spojencov už neúnosné. Okrem toho je podľa jeho slov potrebné vyvolať v Rusku aj občianske nepokoje a podkopať tamojší technologický a vedecký vývoj. To je podľa neho presne taktika, akú praktizuje Moskva. (TASR)

Súd v Petrohrade ju uznal vinnou z „diskreditácie“ ruskej armády, dostala pokutu 10-tisíc rubľov (približne 125 dolárov).

Na ručne písanom transparente stálo: „Ľudia, zastavme vojnu. Sme zodpovední za mier na planéte Zem. S láskou, Ľudmila Vasilievová, dieťa leningradskej blokády.“ V marci s ním stála na ulici, čo stačilo na to, aby prokuratúra voči nej vzniesla obvinenie.

Rusko po viac ako troch rokoch vojny na Ukrajine zakázalo kritiku vojenskej operácie a zaviedlo cenzúru, aká v krajine nebola od čias Sovietskeho zväzu. Od začiatku invázie vo februári 2022 už boli obvinené z „diskreditácie“ ozbrojených síl tisíce ľudí. Vasilievová mohla dostať pokutu až 50-tisíc rubľov, čo je v porovnaní s viacročnými trestami väzenia za ostrejšiu kritiku pomerne mierny trest.

„Vždy som bola človek, ktorému nie je nič ľahostajné, už od detstva. Vždy som bola na strane slabých,“ povedala Vasilievová v rozhovore pre AFP pred vynesením rozsudku.

Na stene jej bytu visí portrét matky, ktorá prežila blokádu spolu s ňou a jej štyrmi súrodencami. „Mama vždy hovorila: 'Všetko prežijeme, len nech nie je vojna',“ spomína.

Blokáda Leningradu, dnešného Petrohradu, trvala od septembra 1941 do januára 1944 celkovo 872 dní.

Zahynulo pri nej 600-tisíc až 1,5 milióna ľudí, väčšina od hladu. Udalosť má v Rusku symbolický význam. Putin sa po vojne narodil práve v Leningrade, jeho brat však blokádu mesta neprežil. (SITA)