V Turecku zadržali desiatky ľudí v prípade úplatkárstva spojeného s Imamoglom

Súd v Petrohrade ju uznal vinnou z „diskreditácie“ ruskej armády, dostala pokutu 10-tisíc rubľov (približne 125 dolárov).

Na ručne písanom transparente stálo: „Ľudia, zastavme vojnu. Sme zodpovední za mier na planéte Zem. S láskou, Ľudmila Vasilievová, dieťa leningradskej blokády.“ V marci s ním stála na ulici, čo stačilo na to, aby prokuratúra voči nej vzniesla obvinenie.

Rusko po viac ako troch rokoch vojny na Ukrajine zakázalo kritiku vojenskej operácie a zaviedlo cenzúru, aká v krajine nebola od čias Sovietskeho zväzu. Od začiatku invázie vo februári 2022 už boli obvinené z „diskreditácie“ ozbrojených síl tisíce ľudí. Vasilievová mohla dostať pokutu až 50-tisíc rubľov, čo je v porovnaní s viacročnými trestami väzenia za ostrejšiu kritiku pomerne mierny trest.

„Vždy som bola človek, ktorému nie je nič ľahostajné, už od detstva. Vždy som bola na strane slabých,“ povedala Vasilievová v rozhovore pre AFP pred vynesením rozsudku.

Na stene jej bytu visí portrét matky, ktorá prežila blokádu spolu s ňou a jej štyrmi súrodencami. „Mama vždy hovorila: 'Všetko prežijeme, len nech nie je vojna',“ spomína.

Blokáda Leningradu, dnešného Petrohradu, trvala od septembra 1941 do januára 1944 celkovo 872 dní.

Zahynulo pri nej 600-tisíc až 1,5 milióna ľudí, väčšina od hladu. Udalosť má v Rusku symbolický význam. Putin sa po vojne narodil práve v Leningrade, jeho brat však blokádu mesta neprežil. (SITA)

Podľa Moskvy je výmena súčasťou dohody, ku ktorej dospeli ruská a ukrajinská delegácia pred týždňom na rokovaní v Istanbule.

Zelenskyj následne výmenu na sieti X potvrdil, na Ukrajinu sa podľa neho vrátilo celkovo 390 osôb a cez víkend budú výmeny pokračovať.

"Vraciame našich ľudí domov. Prvá fáza dohody o výmene 1000 za 1000 bola vykonaná, "napísal na sociálnej sieti Zelenskyj, ktorý tam tiež zverejnil fotografie vracajúcich sa Ukrajincov.

"V sobotu a nedeľu očakávame pokračovanie výmeny," poznamenal ukrajinský prezident.

Podľa Kyjeva aj Moskvy je to súčasť dohody, ku ktorej dospeli ruská a ukrajinská delegácia pred týždňom na rokovaní v Istanbule.

Delegácie sa vtedy dohodli na výmene tisíc za tisíc zajatcov, čo by bola doteraz najväčšia výmena za celú vojnu.

Informovali o tom ruské agentúry s odvolaním sa na vyjadrenia vojenských úradov.

"V Orelskej oblasti sa pri naplánovanom lete zrútil vrtuľník Mi-8. Vrtuľník sa zrútil v neobývanom mieste, pád nespôsobil na zemi škody. Posádka zahynula. Predbežnou príčinou leteckej katastrofy bola technická chyba, "uviedol Moskovský vojenský okruh, ktorého vyjadrenie citovali ruské médiá.

Na miesto nešťastia odletela vyšetrovacia komisia.

Vrtuľník sa zrútil blízko osady Naryškino, pád stroja si nevyžiadal obete či zranených medzi miestnym obyvateľstvom. Na mieste zasahovali hasiči, napísala predtým agentúra TASS s odvolaním sa na dispečing integrovaného záchranného systému.

Vrtuľník sa zrútil na pozemku opustenej chemičky na okraji osady Naryškino, asi kilometer od najbližších domov. Podľa predbežných informácií zahynuli dvaja ľudia, pilot a palubný mechanik, napísal spravodajský kanál Mash pôsobiaci na platforme Telegram. (ČTK)

Ako referuje web Espreso TV, podľa expertky na európsku integráciu a bilaterálne vzťahy medzi Ukrajinou a EÚ Márie Holubovej má síce Kyjev viac priateľov ako skeptikov, no tvrdí, že ich podporu treba neustále posilňovať.

„Je zaujímavé sledovať, ako sa mení politická situácia. Chápeme, že hovoríme o veľkej politike. Často vidíme len dôsledky procesov, ktoré sa odohrávajú v zákulisí. Napríklad teraz, žiaľ, musíme konštatovať, že takmer všetky rozhodnutia týkajúce sa Ukrajiny blokuje Maďarsko z vlastných politických dôvodov. Najmä preto, že krajina je v predvolebnom období,“ uviedla.

Podľa nej situácia na Slovensku je z pohľadu Ukrajiny omnoho priaznivejšia ako v Maďarsku. Hoci má Robert Fico určité výhrady k európskej integrácii Ukrajiny, podľa Holubovej chápe, že väčšina Slovákov podporuje Ukrajinu, a preto má menší manévrovací priestor ako Viktor Orbán. „Toto sú príklady krajín, ktoré otvorene vyjadrujú svoj postoj,“ podotkla.

Tvrdí však, že sa treba dívať aj „za zatvorené dvere“, pretože v klube podmienečných euroskeptikov sú nielen tie krajiny, ktoré sú opatrné voči Ukrajine, ale aj také, ktoré vo všeobecnosti nepodporujú rýchle rozširovanie EÚ. Medzi nimi sú napríklad Belgicko a Holandsko. Pre Holandsko je otázka právneho štátu kľúčová. Ako zakladajúca krajina EÚ posudzuje kandidátov na vstup na základe úrovne reforiem a stavu hospodárstva.

„Agrárne fondy pútajú osobitnú pozornosť. Ukrajina má veľký poľnohospodársky potenciál – to je náš strategický záujem. To však znepokojuje niektoré štáty, predovšetkým Poľsko, ako aj Francúzsko, Holandsko, Taliansko a Španielsko. Rozpočet EÚ sa nerozširuje, takže pristúpenie novej krajiny znamená, že zdroje sa budú musieť rozdeliť inak, s prihliadnutím na jej potreby,“ podotkla expertka.

Dodala tiež, že zároveň existujú štáty, ktoré aktívne podporujú urýchlenie európskej integrácie Ukrajiny z bezpečnostných dôvodov. Kým predtým to podporovali iba pobaltské štáty, teraz sa k nim pridali Dánsko a Švédsko. Zaujímavý je podľa Holubovej aj postoj Veľkej Británie, ktorá hoci opustila EÚ, má významný vplyv na európsku politiku a tiež sa zasadzuje za čo najskorší vstup Ukrajiny do EÚ.

„Preto musí Ukrajina, aby dosiahla úspech, aktívne pracovať nielen v Bruseli a presviedčať kľúčových lídrov, ale aj v hlavných mestách členských štátov EÚ. Pretože napriek tomu, že máme viac priateľov ako skeptikov, ich podporu treba neustále posilňovať,“ skonštatovala na záver. (SITA)

Si zas vyzval na „stabilné a predvídateľné“ vzťahy s Nemeckom a Európskou úniou. Informovala o tom agentúra AFP.

Merzov úrad uviedol, že kancelár vo svojom prvom telefonáte s čínskym prezidentom hovoril o „spoločnom úsilí Európy a EÚ o dosiahnutie rýchleho prímeria na Ukrajine“.

Čínska agentúra Sinchua informovala, že Si vyzval na stabilné vzťahy s Berlínom aj euroblokom. „Správne nastavenie vzťahov medzi Čínou a Nemeckom, ako aj medzi Čínou a EÚ, je partnerské,“ povedal. Ďalej uviedol, že „stabilné a predvídateľné politické prostredie je dôležitou zárukou bilaterálnej spolupráce“.

Si v telefonickom rozhovore s nemeckým kancelárom poukázal na to, že medzinárodná situácia je poznačená kombináciou rýchlych zmien a chaosu.

Lídri tiež „zdôraznili význam hospodárskych vzťahov medzi Nemeckom a Čínou“, treťou a druhou najväčšou ekonomikou sveta. Obaja vyzdvihli svoju pripravenosť spolupracovať ako partneri pri prekonávaní globálnych výziev, uviedol Berlín.

Čína bola dlho kľúčovým exportným trhom pre Nemecko, no čínske spoločnosti sa v ostatnom období stali konkurentmi tradičných nemeckých priemyselných gigantov vrátane automobilového sektora, konštatuje AFP. (TASR)