Rusko a Ukrajina si podľa Trumpa vymenili veľký počet zajatcov

Súd v meste Petrohrad na severe krajiny udelil žene pokutu 10 000 rubľov (približne 110 eur) za „diskreditáciu“ ruskej armády, uvádza sa vo vyhlásení. Na jej ručne vyrobenom transparente, ktorý držala v marci na ulici, bolo napísané: „Ľudia, zastavme vojnu. Sme zodpovední za mier na planéte Zem. S láskou, Ľudmila Vasilievová, dieťa blokády Leningradu.“

Po začiatku viac ako tri roky trvajúcej ofenzívy na Ukrajine Moskva zakázala kritiku svojho vojenského ťaženia a zaviedla cenzúru v takom rozsahu, aký v krajine fungoval naposledy v časoch Sovietskeho zväzu, píše AFP. V Rusku od začiatku vojny obvinili tisíce ľudí z „diskreditácie“ ozbrojených síl.

Vasilievovej pôvodne hrozila pokuta do výšky 50.000 rubľov (554 eur), pričom ide o relatívne mierny test v porovnaní s niekoľkoročným odňatím slobody, ktoré dostali viacerí ďalší kritici ruskej invázie.

Vojenské ťaženie Moskvy si vyžiadala už desaťtisíce mŕtvych a moskovská armáda prevzala kontrolu nad približne pätinou ukrajinského územia.

"Vždy som bola človekom, ktorému nie sú veci ľahostajné... vždy som bola na strane slabších," povedala Vasilievová v rozhovore vo svojom byte, ktorý poskytla pre AFP pred vynesením rozsudku.

„Mama vždy hovorila, že všetko zvládneme, pokiaľ tu nie je žiadna vojna,“ spomínala Vasilievová na matku a štyroch súrodencov, ktorí spolu s ňou prežili obliehanie. (TASR)

Nemecko výrazne posilní svoju tankovú brigádu v Litve, keď do konca roka 2027 rozšíri túto jednotku z 500 na 5-tisíc vojakov. Bude to najväčšia nemecká tanková brigáda trvalo umiestnená v zahraničí od druhej svetovej vojny.

Ako referuje web united24media.com s odvolaním sa na Bloomberg, Nemecko chce týmto posilniť východné krídlo Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a odradiť Rusko od akejkoľvek novej agresie.

Toto rozhodnutie je tiež súčasťou novej obrannej stratégie NATO po ruskej invázii na Ukrajinu a prichádza po mesiacoch tlaku zo strany Litvy, ktorá leží medzi ruskou exklávou Kaliningrad a Bieloruskom, spojencom Kremľa.

Už teraz sa v Litve nachádza približne 400 nemeckých vojakov, ktorí začali s výcvikom a cvičeniami, pričom tieto aktivity sa v najbližších mesiacoch zintenzívnia, uviedol hovorca nemeckého ministerstva obrany. (SITA)

Kyjevu by tým podľa neho pomohli aj naďalej odolávať ruskej invázii trvajúcej už vyše tri roky, píše agentúra DPA.

„Ukrajinská armáda dnes zabezpečuje ochranu nielen Ukrajiny, ale aj celej Európy,“ napísal minister financií Marčenko na platforme Telegram. Ďalej uviedol, že takéto potenciálne výdavky by tvorili len malú časť hospodárskeho výkonu EÚ, a navrhol tiež, aby sa započítavali do povinných príspevkov členských štátov NATO.

Ukrajinská armáda by podľa Marčenka mala byť financovaná zo zahraničia aj po dosiahnutí mierovej dohody s Ruskom. „Aj keď sa dosiahne trvalý mier, zásadné riziko pre európsku bezpečnosť zo strany Ruska zostáva,“ zdôraznil minister a dodal, že podpora Ukrajiny je preto investíciou do stability Európy.

Ukrajinský obranný rozpočet na rok 2025 predstavuje približne 25 miliárd eur. Poslanci tamojšieho parlamentu však upozorňujú, že skutočné výdavky budú v tomto roku oveľa vyššie. Viac ako polovicu rozpočtu už aj teraz tvoria príspevky so zahraničia vrátane Európskej únie, Nemecka a či iných štátov EÚ, približuje DPA.

Bývalý hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl a súčasný ukrajinský veľvyslanec v Británii Valerij Zalužnyj nepredpokladá, že by sa vojna skončila skoro. Ako povedal, Rusko má stále dostatok prostriedkov i vojakov, a preto bude naďalej útočiť.

Kyjev podľa Zalužného môže donútiť Rusko skončiť vojnu, len ak bude „zničený jeho zbrojný potenciál“. To je vzhľadom na nedostatok ukrajinských vojakov a „katastrofálnu ekonomickú situáciu“ podľa neho možné len s využitím špičkových vojenských technológií.

Zalužnyj dodal, že ekonomické bremeno musí byť pre Rusko a jeho spojencov už neúnosné. Okrem toho je podľa jeho slov potrebné vyvolať v Rusku aj občianske nepokoje a podkopať tamojší technologický a vedecký vývoj. To je podľa neho presne taktika, akú praktizuje Moskva. (TASR)

Súd v Petrohrade ju uznal vinnou z „diskreditácie“ ruskej armády, dostala pokutu 10-tisíc rubľov (približne 125 dolárov).

Na ručne písanom transparente stálo: „Ľudia, zastavme vojnu. Sme zodpovední za mier na planéte Zem. S láskou, Ľudmila Vasilievová, dieťa leningradskej blokády.“ V marci s ním stála na ulici, čo stačilo na to, aby prokuratúra voči nej vzniesla obvinenie.

Rusko po viac ako troch rokoch vojny na Ukrajine zakázalo kritiku vojenskej operácie a zaviedlo cenzúru, aká v krajine nebola od čias Sovietskeho zväzu. Od začiatku invázie vo februári 2022 už boli obvinené z „diskreditácie“ ozbrojených síl tisíce ľudí. Vasilievová mohla dostať pokutu až 50-tisíc rubľov, čo je v porovnaní s viacročnými trestami väzenia za ostrejšiu kritiku pomerne mierny trest.

„Vždy som bola človek, ktorému nie je nič ľahostajné, už od detstva. Vždy som bola na strane slabých,“ povedala Vasilievová v rozhovore pre AFP pred vynesením rozsudku.

Na stene jej bytu visí portrét matky, ktorá prežila blokádu spolu s ňou a jej štyrmi súrodencami. „Mama vždy hovorila: 'Všetko prežijeme, len nech nie je vojna',“ spomína.

Blokáda Leningradu, dnešného Petrohradu, trvala od septembra 1941 do januára 1944 celkovo 872 dní.

Zahynulo pri nej 600-tisíc až 1,5 milióna ľudí, väčšina od hladu. Udalosť má v Rusku symbolický význam. Putin sa po vojne narodil práve v Leningrade, jeho brat však blokádu mesta neprežil. (SITA)

Podľa Moskvy je výmena súčasťou dohody, ku ktorej dospeli ruská a ukrajinská delegácia pred týždňom na rokovaní v Istanbule.

Zelenskyj následne výmenu na sieti X potvrdil, na Ukrajinu sa podľa neho vrátilo celkovo 390 osôb a cez víkend budú výmeny pokračovať.

"Vraciame našich ľudí domov. Prvá fáza dohody o výmene 1000 za 1000 bola vykonaná, "napísal na sociálnej sieti Zelenskyj, ktorý tam tiež zverejnil fotografie vracajúcich sa Ukrajincov.

"V sobotu a nedeľu očakávame pokračovanie výmeny," poznamenal ukrajinský prezident.

Výmena údajne prebieha na hranici ukrajinskej Černihivskej oblasti s Bieloruskom. Identita zajatcov dosiaľ nie je známa. Svetové agentúry napriek výmene naďalej hlásia pokračujúce boje pozdĺž celej frontovej línie.

Podľa Kyjeva aj Moskvy je to súčasť dohody, ku ktorej dospeli ruská a ukrajinská delegácia pred týždňom na rokovaní v Istanbule.

Delegácie sa vtedy dohodli na výmene tisíc za tisíc zajatcov, čo by bola doteraz najväčšia výmena za celú vojnu.

Ako referuje web Espreso TV, podľa expertky na európsku integráciu a bilaterálne vzťahy medzi Ukrajinou a EÚ Márie Holubovej má síce Kyjev viac priateľov ako skeptikov, no tvrdí, že ich podporu treba neustále posilňovať.

„Je zaujímavé sledovať, ako sa mení politická situácia. Chápeme, že hovoríme o veľkej politike. Často vidíme len dôsledky procesov, ktoré sa odohrávajú v zákulisí. Napríklad teraz, žiaľ, musíme konštatovať, že takmer všetky rozhodnutia týkajúce sa Ukrajiny blokuje Maďarsko z vlastných politických dôvodov. Najmä preto, že krajina je v predvolebnom období,“ uviedla.

Podľa nej situácia na Slovensku je z pohľadu Ukrajiny omnoho priaznivejšia ako v Maďarsku. Hoci má Robert Fico určité výhrady k európskej integrácii Ukrajiny, podľa Holubovej chápe, že väčšina Slovákov podporuje Ukrajinu, a preto má menší manévrovací priestor ako Viktor Orbán. „Toto sú príklady krajín, ktoré otvorene vyjadrujú svoj postoj,“ podotkla.

Tvrdí však, že sa treba dívať aj „za zatvorené dvere“, pretože v klube podmienečných euroskeptikov sú nielen tie krajiny, ktoré sú opatrné voči Ukrajine, ale aj také, ktoré vo všeobecnosti nepodporujú rýchle rozširovanie EÚ. Medzi nimi sú napríklad Belgicko a Holandsko. Pre Holandsko je otázka právneho štátu kľúčová. Ako zakladajúca krajina EÚ posudzuje kandidátov na vstup na základe úrovne reforiem a stavu hospodárstva.

„Agrárne fondy pútajú osobitnú pozornosť. Ukrajina má veľký poľnohospodársky potenciál – to je náš strategický záujem. To však znepokojuje niektoré štáty, predovšetkým Poľsko, ako aj Francúzsko, Holandsko, Taliansko a Španielsko. Rozpočet EÚ sa nerozširuje, takže pristúpenie novej krajiny znamená, že zdroje sa budú musieť rozdeliť inak, s prihliadnutím na jej potreby,“ podotkla expertka.

Dodala tiež, že zároveň existujú štáty, ktoré aktívne podporujú urýchlenie európskej integrácie Ukrajiny z bezpečnostných dôvodov. Kým predtým to podporovali iba pobaltské štáty, teraz sa k nim pridali Dánsko a Švédsko. Zaujímavý je podľa Holubovej aj postoj Veľkej Británie, ktorá hoci opustila EÚ, má významný vplyv na európsku politiku a tiež sa zasadzuje za čo najskorší vstup Ukrajiny do EÚ.

„Preto musí Ukrajina, aby dosiahla úspech, aktívne pracovať nielen v Bruseli a presviedčať kľúčových lídrov, ale aj v hlavných mestách členských štátov EÚ. Pretože napriek tomu, že máme viac priateľov ako skeptikov, ich podporu treba neustále posilňovať,“ skonštatovala na záver. (SITA)

Si zas vyzval na „stabilné a predvídateľné“ vzťahy s Nemeckom a Európskou úniou. Informovala o tom agentúra AFP.

Merzov úrad uviedol, že kancelár vo svojom prvom telefonáte s čínskym prezidentom hovoril o „spoločnom úsilí Európy a EÚ o dosiahnutie rýchleho prímeria na Ukrajine“.

Čínska agentúra Sinchua informovala, že Si vyzval na stabilné vzťahy s Berlínom aj euroblokom. „Správne nastavenie vzťahov medzi Čínou a Nemeckom, ako aj medzi Čínou a EÚ, je partnerské,“ povedal. Ďalej uviedol, že „stabilné a predvídateľné politické prostredie je dôležitou zárukou bilaterálnej spolupráce“.

Si v telefonickom rozhovore s nemeckým kancelárom poukázal na to, že medzinárodná situácia je poznačená kombináciou rýchlych zmien a chaosu.

Lídri tiež „zdôraznili význam hospodárskych vzťahov medzi Nemeckom a Čínou“, treťou a druhou najväčšou ekonomikou sveta. Obaja vyzdvihli svoju pripravenosť spolupracovať ako partneri pri prekonávaní globálnych výziev, uviedol Berlín.

Čína bola dlho kľúčovým exportným trhom pre Nemecko, no čínske spoločnosti sa v ostatnom období stali konkurentmi tradičných nemeckých priemyselných gigantov vrátane automobilového sektora, konštatuje AFP. (TASR)

Maďarský premiér Viktor Orbán to uviedol v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió. Informuje o tom agentúra TASS.

Na rokovaniach v Bruseli o týchto otázkach by Budapešť mala „dôrazne vystúpiť proti rozhodnutiu, ktoré by zakázalo používanie ruského plynu,“ povedal Orbán.

Opatrenie, ktoré pripravuje Komisia, podľa neho zvýši Maďarsku účty za energie o dve miliardy eur ročne a vyvolá prudký nárast nákladov na bývanie a komunálne služby pre obyvateľstvo. „Nemali by sme dovoliť zavedenie sankcií proti ruskej energetike a uplatnenie sankcií voči Maďarsku,“ povedal Orbán.

Plán Komisie podľa maďarského premiéra odráža politiku lídrov viacerých krajín Únie vrátane Nemecka a Českej republiky, ktorí namiesto toho, aby sa snažili znížiť ceny energií, tlačia ich nahor.

„Chcú ublížiť Rusku, a preto sú pre nich zákaz ruského tovaru a pomoc Ukrajine dôležitejšie ako prosperita našich vlastných rodín a našich podnikov,“ povedal Orbán a dodal, že Maďarsko zastáva opačný názor a bude ho naďalej obhajovať na zasadnutiach EÚ v Bruseli. (TASR)