ČR: Požiar na najvyššom poschodí vežiaka v Ostrave, evakuovali vyše 60 ľudí

„Je potrebné aktívne zvyšovať objem exportných dodávok,“ povedal šéf Kremľa v piatkovom prejave, ktorý odvysielala štátna televízia.

Počet nahromadených objednávok na ruské vojenské výrobky je vysoký a dosahuje až desiatky miliárd eur, povedal Putin na zasadnutí komisie pre vojensko-technickú spoluprácu. 

Poznamenal však, že zásobovanie jednotiek vo vojne na Ukrajine zostáva najvyššou prioritou a že by k tomu mali vznikať nové vládne podnety.

Putin zároveň zdôraznil, že Rusko si musí udržať svoje postavenie na medzinárodnom trhu so zbraňami a zvládnuť aj tvrdú konkurenciu.

Moskva v minulom roku vo veľkej miere splnila svoje vývozné záväzky voči zahraničným partnerom, píše DPA.

Rusko bojuje na Ukrajine už viac ako tri roky a pozorovatelia predpokladajú, že utrpelo veľké straty v rámci vojenských síl i vybavenia. Moskva napriek tomu zostáva jedným z najväčších svetových vývozcov zbraní, pripomína DPA. (TASR)

júna. Islamabad opatrenie pôvodne prijal 24. apríla v dôsledku útoku ozbrojencov na turistov v regióne Kašmír, ktorý medzi krajinami vyvolal konflikt. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Žiadny let prevádzkovaný indickými leteckými spoločnosťami alebo prevádzkovateľmi nebude môcť využívať pakistanský vzdušný priestor,“ uviedol pakistanský úrad pre civilné letectvo vo vyhlásení a dodal, že zákaz bol predĺžený do skorého rána 24. júna. „Tento zákaz sa bude vzťahovať aj na indické vojenské lietadlá,“ dodal úrad.

Rozhodnutie Pakistanu podľa AFP pre indických dopravcov spôsobilo, že cesty z Indie do Strednej Ázie, Európy a Severnej Ameriky môžu trvať až o dve hodiny viac, a to môže spôsobiť nárast cien leteniek.

India tento krok Pakistanu opätovala a lety jeho dopravcom cez indické územie zakázala tiež.

Aprílový útok v Kašmíre si vyžiadal 26 prevažne indických obetí. Naí Dillí obvinilo z útoku Pakistan, ktorý to však popiera. Odvtedy na seba obe krajiny opakovane útočili raketami, dronmi aj delostreleckou paľbou. Konflikt si vyžiadal viac ako 70 mŕtvych.

Americký prezident Donald Trump 10. mája oznámil, že obe strany sa po rozhovoroch sprostredkovaných Spojenými štátmi dohodli na „okamžitom a úplnom prímerí“, ktoré platí dodnes. (TASR)

„Výbuchy v hlavnom meste. Bola aktivovaná protivzdušná obrana. Mesto a región sú pod kombinovaným nepriateľským útokom,“ napísal na platforme Telegram.

Pri masívnom útoku bolo zranených najmenej osem ľudí, povedal Kličko, dodajúc, že dvaja z nich boli prevezení do nemocnice a ostatní boli ošetrení na mieste.

Ukrajinské vzdušné sily varovali, že na hlavné mesto mieria balistické rakety.

Šéf vojenskej správy Kyjeva Tymur Tkačenko hlásil dva požiare vo štvrti Sviatošinskyj, trosky rakiet dopadajúce vo štvrti Obolonskyj a trosky dronu dopadajúce na obytnú budovu vo štvrti Solomianskyj na západe mesta.

Ruské rakety v piatok v ukrajinskom prístavnom meste Odesa zabili dvoch ľudí a niekoľko ďalších zranili, uviedli ukrajinské úrady.

Ruská armáda uviedla, že Ukrajina na ňu od utorka zaútočila 788 dronmi a raketami, z ktorých 776 bolo zostrelených.

K útokom došlo po tom, čo Ukrajina a Rusko v piatok začali veľkú výmenu väzňov, ktorá by v prípade úspešného ukončenia bola najväčšou odvtedy, čo Moskva pred viac ako tromi rokmi napadla susednú krajinu.

Obe strany v prvej fáze prijali 390 ľudí a očakáva sa, že si vymenia celkovo 1000 ľudí na základe dohody, ktorá bola dosiahnutá počas priamych rokovaní v Istanbule minulý týždeň.

Rusko naznačilo, že po výmene, ktorá sa má uskutočniť počas troch dní, zašle Ukrajine svoj návrh podmienok na trvalé mierové urovnanie. (TASR)

TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Baníci uviazli pod zemou vo štvrtok v bani na zlato Kloof, 60 kilometrov západne od Johannesburgu, po tom ako sa pri nehode poškodil výťah používaný na prístup do šachty, uviedla ťažobná spoločnosť Sibanye-Stillwater.

V prvej fáze záchrannej akcie sa do 13.30 h miestneho času (12.30 h SEČ) na povrch dostalo 79 ľudí, zatiaľ čo zvyšok bol zachránený o šesť hodín neskôr, uvádza sa vo vyhlásení.

„Počas žiadneho momentu incidentu nehrozilo zamestnancom zranenie,“ uviedla spoločnosť. Dodala, že bolo rozhodnuté, že nebudú použité núdzové únikové cesty, pretože by baníci museli prejsť dlhšie vzdialenosti.

Táto zlatá baňa je jednou z najhlbších, ktorú prevádzkuje spoločnosť kótovaná na Johannesburgskej burze cenných papierov.

Miestna televízia priniesla zábery zúfalých príbuzných baníkov ako čakajú vonku počas záchranných prác, väčšina z nich v v šoku z incidentu.

„Všetci postihnutí zamestnanci sa v prípade potreby podrobia dôkladným lekárskym vyšetreniam a podpora bola poskytnutá aj rodinám zamestnancov,“ uviedla ťažobná spoločnosť.

Podľa juhoafrického Národného zväzu baníkov sa incident stal vo štvrtok okolo 10.00 h miestneho času. Vyjadrila znepokojenie nad tým, že baníci boli „pod zemou takmer 20 hodín“. Spoločnosť predtým uviedla, že baníkov na povrch vytiahnu okolo piatkového poludnia.

Baníctvo v Juhoafrickej republike zamestnáva státisíce ľudí. Krajina je najväčším vývozcom platiny a jedným z hlavných exportérov zlata, diamantov či uhlia. Nehody v baniach sú pomerne časté a ročne pri nich zomrú stovky ľudí. Podľa skupiny Minerals Council South Africa zahynulo v roku 2024 v krajine 42 baníkov a rok predtým 55 baníkov. (TASR)

Informovali o tom servery Ukrajinská pravda alebo RBK-Ukrajina s odvolaním sa na vicepremiérku a ministerku hospodárstva Juliju Svyrydenkovú, ktorá predtým podpísala s americkým ministrom financií Scottom Bessentom príslušnú dohodu.

"Ukrajina a Spojené štáty dnes (v piatok) dokončili všetky postupy na spustenie americko-ukrajinského fondu obnovy," napísala na sieti X ukrajinská ministerka.

Posledným krokom podľa nej bola diplomatická nóta z USA, ktorú jej ráno odovzdala americká chargé d'affaires v Kyjeve Julie Davisová. "Fond je teraz oficiálne spustený," dodala Svyrydenková.

Práve ona podpísala s americkým ministrom Bessentom na prelome apríla a mája vo Washingtone príslušnú dohodu. O týždeň neskôr dohodu jednohlasne ratifikoval ukrajinský parlament a príslušný zákon potom podpísal prezident Volodymyr Zelenskyj.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trumpovo vydieranie alebo Zelenského víťazstvo? Čo vieme o nerastnej dohode Kyjeva a Washingtonu Čítajte 

Text dohody spomína ukrajinské zásoby a ložiská vyše piatich desiatok nerastov a ropy či zemného plynu. Konkrétne bezpečnostné záruky Ukrajine neposkytuje, hovorí o možnej budúcej americkej vojenskej pomoci krajine, ktorá sa bráni ruskej vojenskej agresii. Ak by k nej Washington pristúpil, započítala by sa ako americký príspevok do fondu.

Dohoda bola predmetom dlhého rokovania. K jej uzavretiu boli Washington a Kyjev blízko už vo februári. Z podpisu ale zišlo kvôli emotívnej roztržke medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom, jeho viceprezidentom J. D. Vancom a prezidentom Zelenským v Bielom dome. (ČTK)