Kyjev čelí masívnemu ruskému dronovému a raketovému útoku

„Včera nepriateľ spustil štyri raketové a 77 leteckých úderov na pozície ukrajinských jednotiek a osád, pričom použil šesť rakiet a zhodil 130 KAB.

Okrem toho vykonal 5 837 ostreľovaní a zapojil 2 997 kamikadze dronov,“ informoval na sociálnej sieti generálny štáb.

Ruský agresor vykonal letecké údery najmä v oblastiach osád Zapsilla Sumská oblasť; Kupiansko Charkovská oblasť; Dovga Balka Doneckej oblasti; Novopavlivka, Hranica Dněpropetrovskej oblasti; Olgiv, Zaliznychne, Malá Tokmačka, Orichiv, Kamianske Záporožie; Mykolaivka, Odradokamňanka Chersonskej oblasti.

Celkovo za ostatný deň stratila ruská armáda podľa ukrajinského generálneho štábu 1 130 ľudí. Ukrajinskí vojaci poškodili aj 11 tankov, 47 bojových obrnených vozidiel a 36 delostreleckých systémov.

„Je potrebné aktívne zvyšovať objem exportných dodávok,“ povedal šéf Kremľa v piatkovom prejave, ktorý odvysielala štátna televízia.

Počet nahromadených objednávok na ruské vojenské výrobky je vysoký a dosahuje až desiatky miliárd eur, povedal Putin na zasadnutí komisie pre vojensko-technickú spoluprácu. 

Poznamenal však, že zásobovanie jednotiek vo vojne na Ukrajine zostáva najvyššou prioritou a že by k tomu mali vznikať nové vládne podnety.

Putin zároveň zdôraznil, že Rusko si musí udržať svoje postavenie na medzinárodnom trhu so zbraňami a zvládnuť aj tvrdú konkurenciu.

Moskva v minulom roku vo veľkej miere splnila svoje vývozné záväzky voči zahraničným partnerom, píše DPA.

Rusko bojuje na Ukrajine už viac ako tri roky a pozorovatelia predpokladajú, že utrpelo veľké straty v rámci vojenských síl i vybavenia. Moskva napriek tomu zostáva jedným z najväčších svetových vývozcov zbraní, pripomína DPA. (TASR)

Informovali o tom servery Ukrajinská pravda alebo RBK-Ukrajina s odvolaním sa na vicepremiérku a ministerku hospodárstva Juliju Svyrydenkovú, ktorá predtým podpísala s americkým ministrom financií Scottom Bessentom príslušnú dohodu.

"Ukrajina a Spojené štáty dnes (v piatok) dokončili všetky postupy na spustenie americko-ukrajinského fondu obnovy," napísala na sieti X ukrajinská ministerka.

Posledným krokom podľa nej bola diplomatická nóta z USA, ktorú jej ráno odovzdala americká chargé d'affaires v Kyjeve Julie Davisová. "Fond je teraz oficiálne spustený," dodala Svyrydenková.

Práve ona podpísala s americkým ministrom Bessentom na prelome apríla a mája vo Washingtone príslušnú dohodu. O týždeň neskôr dohodu jednohlasne ratifikoval ukrajinský parlament a príslušný zákon potom podpísal prezident Volodymyr Zelenskyj.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trumpovo vydieranie alebo Zelenského víťazstvo? Čo vieme o nerastnej dohode Kyjeva a Washingtonu Čítajte 

Text dohody spomína ukrajinské zásoby a ložiská vyše piatich desiatok nerastov a ropy či zemného plynu. Konkrétne bezpečnostné záruky Ukrajine neposkytuje, hovorí o možnej budúcej americkej vojenskej pomoci krajine, ktorá sa bráni ruskej vojenskej agresii. Ak by k nej Washington pristúpil, započítala by sa ako americký príspevok do fondu.

Dohoda bola predmetom dlhého rokovania. K jej uzavretiu boli Washington a Kyjev blízko už vo februári. Z podpisu ale zišlo kvôli emotívnej roztržke medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom, jeho viceprezidentom J. D. Vancom a prezidentom Zelenským v Bielom dome. (ČTK)

Súd v meste Petrohrad na severe krajiny udelil žene pokutu 10 000 rubľov (približne 110 eur) za „diskreditáciu“ ruskej armády, uvádza sa vo vyhlásení. Na jej ručne vyrobenom transparente, ktorý držala v marci na ulici, bolo napísané: „Ľudia, zastavme vojnu. Sme zodpovední za mier na planéte Zem. S láskou, Ľudmila Vasilievová, dieťa blokády Leningradu.“

Po začiatku viac ako tri roky trvajúcej ofenzívy na Ukrajine Moskva zakázala kritiku svojho vojenského ťaženia a zaviedla cenzúru v takom rozsahu, aký v krajine fungoval naposledy v časoch Sovietskeho zväzu, píše AFP. V Rusku od začiatku vojny obvinili tisíce ľudí z „diskreditácie“ ozbrojených síl.

Vasilievovej pôvodne hrozila pokuta do výšky 50.000 rubľov (554 eur), pričom ide o relatívne mierny test v porovnaní s niekoľkoročným odňatím slobody, ktoré dostali viacerí ďalší kritici ruskej invázie.

Vojenské ťaženie Moskvy si vyžiadala už desaťtisíce mŕtvych a moskovská armáda prevzala kontrolu nad približne pätinou ukrajinského územia.

"Vždy som bola človekom, ktorému nie sú veci ľahostajné... vždy som bola na strane slabších," povedala Vasilievová v rozhovore vo svojom byte, ktorý poskytla pre AFP pred vynesením rozsudku.

„Mama vždy hovorila, že všetko zvládneme, pokiaľ tu nie je žiadna vojna,“ spomínala Vasilievová na matku a štyroch súrodencov, ktorí spolu s ňou prežili obliehanie. (TASR)

Nemecko výrazne posilní svoju tankovú brigádu v Litve, keď do konca roka 2027 rozšíri túto jednotku z 500 na 5-tisíc vojakov. Bude to najväčšia nemecká tanková brigáda trvalo umiestnená v zahraničí od druhej svetovej vojny.

Ako referuje web united24media.com s odvolaním sa na Bloomberg, Nemecko chce týmto posilniť východné krídlo Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a odradiť Rusko od akejkoľvek novej agresie.

Toto rozhodnutie je tiež súčasťou novej obrannej stratégie NATO po ruskej invázii na Ukrajinu a prichádza po mesiacoch tlaku zo strany Litvy, ktorá leží medzi ruskou exklávou Kaliningrad a Bieloruskom, spojencom Kremľa.

Už teraz sa v Litve nachádza približne 400 nemeckých vojakov, ktorí začali s výcvikom a cvičeniami, pričom tieto aktivity sa v najbližších mesiacoch zintenzívnia, uviedol hovorca nemeckého ministerstva obrany. (SITA)

Kyjevu by tým podľa neho pomohli aj naďalej odolávať ruskej invázii trvajúcej už vyše tri roky, píše agentúra DPA.

„Ukrajinská armáda dnes zabezpečuje ochranu nielen Ukrajiny, ale aj celej Európy,“ napísal minister financií Marčenko na platforme Telegram. Ďalej uviedol, že takéto potenciálne výdavky by tvorili len malú časť hospodárskeho výkonu EÚ, a navrhol tiež, aby sa započítavali do povinných príspevkov členských štátov NATO.

Ukrajinská armáda by podľa Marčenka mala byť financovaná zo zahraničia aj po dosiahnutí mierovej dohody s Ruskom. „Aj keď sa dosiahne trvalý mier, zásadné riziko pre európsku bezpečnosť zo strany Ruska zostáva,“ zdôraznil minister a dodal, že podpora Ukrajiny je preto investíciou do stability Európy.

Ukrajinský obranný rozpočet na rok 2025 predstavuje približne 25 miliárd eur. Poslanci tamojšieho parlamentu však upozorňujú, že skutočné výdavky budú v tomto roku oveľa vyššie. Viac ako polovicu rozpočtu už aj teraz tvoria príspevky so zahraničia vrátane Európskej únie, Nemecka a či iných štátov EÚ, približuje DPA.

Bývalý hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl a súčasný ukrajinský veľvyslanec v Británii Valerij Zalužnyj nepredpokladá, že by sa vojna skončila skoro. Ako povedal, Rusko má stále dostatok prostriedkov i vojakov, a preto bude naďalej útočiť.

Kyjev podľa Zalužného môže donútiť Rusko skončiť vojnu, len ak bude „zničený jeho zbrojný potenciál“. To je vzhľadom na nedostatok ukrajinských vojakov a „katastrofálnu ekonomickú situáciu“ podľa neho možné len s využitím špičkových vojenských technológií.

Zalužnyj dodal, že ekonomické bremeno musí byť pre Rusko a jeho spojencov už neúnosné. Okrem toho je podľa jeho slov potrebné vyvolať v Rusku aj občianske nepokoje a podkopať tamojší technologický a vedecký vývoj. To je podľa neho presne taktika, akú praktizuje Moskva. (TASR)

Súd v Petrohrade ju uznal vinnou z „diskreditácie“ ruskej armády, dostala pokutu 10-tisíc rubľov (približne 125 dolárov).

Na ručne písanom transparente stálo: „Ľudia, zastavme vojnu. Sme zodpovední za mier na planéte Zem. S láskou, Ľudmila Vasilievová, dieťa leningradskej blokády.“ V marci s ním stála na ulici, čo stačilo na to, aby prokuratúra voči nej vzniesla obvinenie.

Rusko po viac ako troch rokoch vojny na Ukrajine zakázalo kritiku vojenskej operácie a zaviedlo cenzúru, aká v krajine nebola od čias Sovietskeho zväzu. Od začiatku invázie vo februári 2022 už boli obvinené z „diskreditácie“ ozbrojených síl tisíce ľudí. Vasilievová mohla dostať pokutu až 50-tisíc rubľov, čo je v porovnaní s viacročnými trestami väzenia za ostrejšiu kritiku pomerne mierny trest.

„Vždy som bola človek, ktorému nie je nič ľahostajné, už od detstva. Vždy som bola na strane slabých,“ povedala Vasilievová v rozhovore pre AFP pred vynesením rozsudku.

Na stene jej bytu visí portrét matky, ktorá prežila blokádu spolu s ňou a jej štyrmi súrodencami. „Mama vždy hovorila: 'Všetko prežijeme, len nech nie je vojna',“ spomína.

Blokáda Leningradu, dnešného Petrohradu, trvala od septembra 1941 do januára 1944 celkovo 872 dní.

Zahynulo pri nej 600-tisíc až 1,5 milióna ľudí, väčšina od hladu. Udalosť má v Rusku symbolický význam. Putin sa po vojne narodil práve v Leningrade, jeho brat však blokádu mesta neprežil. (SITA)

Podľa Moskvy je výmena súčasťou dohody, ku ktorej dospeli ruská a ukrajinská delegácia pred týždňom na rokovaní v Istanbule.

Zelenskyj následne výmenu na sieti X potvrdil, na Ukrajinu sa podľa neho vrátilo celkovo 390 osôb a cez víkend budú výmeny pokračovať.

"Vraciame našich ľudí domov. Prvá fáza dohody o výmene 1000 za 1000 bola vykonaná, "napísal na sociálnej sieti Zelenskyj, ktorý tam tiež zverejnil fotografie vracajúcich sa Ukrajincov.

"V sobotu a nedeľu očakávame pokračovanie výmeny," poznamenal ukrajinský prezident.

Výmena údajne prebieha na hranici ukrajinskej Černihivskej oblasti s Bieloruskom. Identita zajatcov dosiaľ nie je známa. Svetové agentúry napriek výmene naďalej hlásia pokračujúce boje pozdĺž celej frontovej línie.

Podľa Kyjeva aj Moskvy je to súčasť dohody, ku ktorej dospeli ruská a ukrajinská delegácia pred týždňom na rokovaní v Istanbule.

Delegácie sa vtedy dohodli na výmene tisíc za tisíc zajatcov, čo by bola doteraz najväčšia výmena za celú vojnu.