Pri útoku Izraela v Pásme Gazy zahynulo deväť detí tamojšej lekárky

Útoky ruských dronov boli hlásené tiež z Charkova na východe, Mykolajiva na juhu a Odesy, informovala agentúra DPA.

"Žiaľ, v noci zomreli v dôsledku nepriateľského útoku v Kyjevskej oblasti traja ľudia," uviedol na sieti Telegram šéf regionálnej vojenskej správy Mykola Kalašnyk.

Už predtým šéf kyjevskej vojenskej správy Timur Tkačenko informoval, že vo vzdušnom priestore okolo hlavného mesta bolo viac ako tucet nepriateľských dronov a blížili sa ďalšie. Kyjevský starosta Vitalij Kličko na platforme Telegram oznámil, že len na študentskom internáte boli pri zásahu dronu zranení štyria ľudia.

Taktiež v noci z piatka na sobotu sa Kyjev stal terčom útokov Ruska, ktoré vyslalo na Ukrajinu viac ako dve stovky bezpilotných lietadiel a 14 balistických rakiet. Hlavným cieľom bola práve ukrajinská metropola, uviedlo tamojšie letectvo. Zranenia podľa miestnych úradov utrpelo v Kyjeve najmenej 15 osôb.

Rovnako Rusko v noci na nedeľu čelilo ďalšiemu útoku ukrajinských dronov, ktorých bolo podľa jeho ministerstva obrany asi sto. Z toho 11 mierilo na Moskvu, uviedol jej starosta Sergej Sobjanin. Z bezpečnostných dôvodov boli krátko uzavreté tri moskovské letiská. (ČTK)

Počet ruských vojakov v ukrajinskom zajatí nespresnil, napísala agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na vyjadrenie ukrajinského ministerstva spravodlivosti.

V týchto dňoch pritom prebieha doteraz najväčšia výmena zajatcov, tisíc za tisíc, ako sa dohodli minulý týždeň počas priamych rokovaní v Istanbule.

V zajatí si ruskí vojaci môžu podľa ministerstva privyrobiť pri práci v krajčírskych a stolárskych dielňach, kuchyniach či pri výrobe tašiek, nábytku alebo vianočných ozdôb. Všetci práceschopní väzni majú možnosť vykonávať platenú prácu šesť dní v týždni, uviedlo ministerstvo.

Za vojnu proti Ukrajine dostávajú ruskí vojaci podľa dostupných údajov minimálne 200-tisíc rubľov mesačne.

"Ukrajina dôsledne plní povinnosti vyplývajúce z medzinárodného humanitárneho práva, najmä ženevského dohovoru z roku 1949, pokiaľ ide o zaobchádzanie s vojnovými zajatcami," zdôraznilo ukrajinské ministerstvo. 

Týka sa to aj odmeny za prácu, ktorá v súlade so ženevským dohovorom predstavuje minimálne 0,25 švajčiarskeho franku za deň. V apríli sa tak priemerný zárobok zajatcov pohyboval v spomínanom rozmedzí, dodal úrad.

Ministerstvo ubezpečilo, že kontroluje, aby zaobchádzanie so zajatcami zodpovedalo medzinárodným normám a ukrajinským zákonom, vrátane zdravotnej starostlivosti. 

V zajateckých táboroch sú knižnice, miestnosti na sledovanie televízie, modlitebne, športoviská. Zajatci tak majú možnosti intelektuálneho rozvoja, trávenia voľného času, športových aktivít, hier a na požiadanie sa väzni môžu obrátiť na duchovných. 

Ukrajina tiež zabezpečuje zajatcom právo na dopisovanie a telefonovanie s rodinou: zajatci podľa ministerstva odoslali a dostali viac ako 6500 listov, uskutočnili viac ako 4000 telefonátov a dostali viac ako 6500 balíkov.

Ukrajina a Rusko si začiatkom mája vymenili po 205 vojnových zajatcoch pri piatej výmene zajatcov od začiatku roka. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa do vlasti podarilo navrátiť 4757 Ukrajincov, uviedol ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec. Od piatka do nedeleoby k nim mala počas trojdňovej výmeny pribudnúť ďalšia tisícka.

Minulý mesiac ukrajinská prokuratúra uviedla, že telo ukrajinskej novinárky Viktorije Roščynovej, ktorá zahynula v ruskom zajatí, vykazuje známky mučenia. Dvadsaťsedemročná reportérka v roku 2023 zmizla na Rusmi okupovanom území a zahynula za nejasných okolností.

Na mučenie či zlé a neľudské zaobchádzanie s ukrajinskými vojnovými zajatcami a civilistami uväznenými v Rusku poukázala tiež správa, ktorú na začiatku marca zverejnila mimovládna organizácia Amnesty International. 

Rusko sa podľa tejto renomovanej organizácie na ochranu ľudských práv dopúšťa na Ukrajincoch vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. 

Tento pondelok ruské úrady činnosť Amnesty International prakticky zakázali, keď ju označili za nežiaducu. Za spoluprácu s nežiaducou organizáciou hrozí v Rusku väzenie. (ČTK)

Salgado zomrel v piatok vo veku 81 rokov, píše TASR podľa správy agentúry AP.

V Remeši sa 24. mája otvorila v miestnom Chráme Najsvätejšieho Srdca Ježišovo (Sacré-Coeur) výstava kresieb Salgadovho syna Rodriga (45), ktorý má Downov syndróm. Pre túto výstavu sa z Rodrigových diel vytvoril tucet vitráží, uviedla agentúra zodpovedná za jej propagáciu pre agentúru AFP.

Na podujatí sa zúčastnila manželka zosnulého fotografa Lélia Wanicková Salgadová spolu s obomi synmi. „Bol to veľmi energický človek. Miloval život,“ povedala Salgadová o svojom manželovi. V zaplnenej sále, kde sa zišli priatelia, obdivovatelia i kolegovia umelca si všetci uctili Salgadovu pamiatku minútou ticha.

Salgado bol fotografom-samoukom, precestoval celý svet, pričom zdokumentoval hladomor, vojnu, exodus, vykorisťovanie a ďalšie tragédie tzv. tretieho sveta - všetko s empatiou „niekoho, kto pochádza z tej istej časti sveta“, ako sám vravieval, doplnila agentúra AFP. Umelec žil v Paríži vyše 50 rokov.

Podľa vyjadrení rodiny muž zápasil s leukémiou, no pred smrťou ho trápili aj ďalšie zdravotné problémy, píše AP. (TASR)

Išlo o prvú oficiálnu návštevu sýrskej vlády v tomto tábore, čo potvrdili zástupcovia oboch strán.

Ako informovala agentúra AFP, k návšteve došlo po dohode z marca 2025 medzi dočasným prezidentom Ahmadom Šarom a veliteľom Sýrskych demokratických síl (SDF) Mazlúmom Abdim, podľa ktorej sa majú kurdské civilné a vojenské štruktúry integrovať do sýrskej vlády. Súčasťou dohody je aj návrat všetkých Sýrčanov do svojich domovov.

V utečeneckom tábore al-Húl, kde v neľudských podmienkach žije približne 37.000 ľudí, sa nachádza aj prísne strážené oddelenie pre rodiny zahraničných bojovníkov IS. Kurdi opakovane vyzývali ich domovské krajiny, aby si svojich občanov prevzali. Väčšina štátov je však v tomto smere veľmi zdržanlivá. AFP doplnila, že v tábore je aj približne 14.500 Iračanov.

Na spoločnom stretnutí sa v sobotu zúčastnili zástupcovia sýrskej vlády, kurdskej administratívy a medzinárodnej koalície vedenej USA. Diskutovalo sa najmä o vytvorení mechanizmu na repatriáciu sýrskej populácie z tábora.

Podľa AFP stále nie je jasné, kto v Sýrii prevezme kontrolu nad väznicami, kde sa nachádzajú tisíce bojovníkov IS.

Sobotňajšia návšteva v tábore al-Húl môže predstavovať aj prvý krok k širšej spolupráci medzi Damaskom a Kurdmi. Pokiaľ ide o integráciu kurdskej správy do novej sýrskej vlády, ktorú od decembra - po zvrhnutí Bašára Asada - vedie islamistická garnitúra, nateraz nebol zaznamenaný žiaden konkrétny pokrok, konštatovala AFP. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"Vo vzdušnom priestore okolo hlavného mesta sa nachádzalo viac ako 12 nepriateľských dronov," povedal šéf vojenskej správy Kyjeva Tymur Tkačenko. „Blížia sa aj ďalšie. Vysporiadali sme sa už s niektorými dronmi nad Kyjevom a v jeho okolí. Do hlavného mesta však prichádzajú stále nové drony," napísal Tkačenko na platforme Telegram. "Noc nebude jednoduchá," zhodnotil.

Úlomky bezpilotných lietadiel spôsobili požiar a došlo aj k poškodeniu obytnej budovy v štvrti Holosijivskyj na juhu metropoly. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko oznámil, že mesto je „pod útokom“, no zdôraznil, že protivzdušná obrana už zasahuje. Zároveň vyzval občanov, aby zostali v úkrytoch.

AFP pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin opakovane odmietol výzvy Ukrajiny a Západu na okamžité a bezpodmienečné prímerie vo vojne, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí a milióny ľudí museli opustiť svoje domovy.

(TASR)