Ruské útoky na Ukrajine zabili najmenej deväť ľudí

„Útoky z minulej noci opäť ukazujú, že Rusko sa usiluje o ďalšie utrpenie a zničenie Ukrajiny. Je zničujúce vidieť medzi nevinnými ublíženými a zabitými obeťami deti... Potrebujeme čo najsilnejší medzinárodný tlak na Rusko, aby zastavilo túto vojnu,“ uviedla Kallasová na platforme X.

Pre ruskú agentúru TASS to povedal nemenovaný zdroj s tým, že najpravdepodobnejším miestom na ďalšie stretnutie je v tejto chvíli práve Istanbul. Vatikán sa podľa neho platformou mierových rozhovorov určite nestane, a to z viacerých, bližšie nešpecifikovaných dôvodov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump prenecháva mierové rokovania novému pápežovi. Konať sa majú vo Vatikáne Čítajte 

Americký denník The Wall Street Journal tento týždeň s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že nové kolo rozhovorov medzi Moskvou a Kyjevom by sa mohlo konať v polovici júna vo Vatikáne. Túto možnosť však v piatok spochybnil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

„Pre pravoslávne štáty by bolo trochu nevhodné diskutovať na katolíckej pôde o otázkach týkajúcich sa odstránenia hlavných príčin (konfliktu),“ povedal Lavrov.

"Vatikán sa určite nestane miestom stretnutia z viacerých dôvodov vrátane logistických. Istanbul je v súčasnosti najpravdepodobnejšou možnosťou. Podrobnosti budú oznámené čoskoro," citovala TASS nemenovaného predstaviteľa.

Myšlienku mierových rokovaní vo Vatikáne pritom predtým po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom navrhol aj šéf Bieleho domu Donald Trump.

Kremeľ v piatok uviedol, že o tom, kde sa bude konať ďalšie kolo rusko-ukrajinských rozhovorov, musia rozhodnúť obe strany, čo sa zatiaľ nestalo. (TASR)

Oznámilo to ruské ministerstvo obrany a potvrdila aj ukrajinská strana. Od piatka si tak celkovo vymenili tisíc za tisíc zajatcov vrátane vojakov aj civilistov. Išlo o vôbec najväčšiu výmenu zajatcov medzi znepriatelenými krajinami od začiatku vojny.

Rusko a Ukrajina sa minulý týždeň v Istanbule dohodli, že si v priebehu troch dní vymenia po 1000 vojnových zajatcov. V piatok každá strana prijala 390 ľudí - vojakov aj civilistov. O deň nato si vymenili po 307 vojnových zajatcov a napokon v nedeľu zvyšných 303.

Do vlasti sa podľa Zelenského vracajú príslušníci ozbrojených síl, národnej gardy, pohraničnej stráže i špeciálnej dopravnej služby.

Predpokladá sa, že Rusko na svojom území väzní 8000 až 10-tisíc ukrajinských zajatcov.

Moskva i Kyjev sa opakovane vzájomne obviňujú z porušovania ich práv vyplývajúcich zo ženevského dohovoru.

„Bez skutočne silného tlaku na ruské vedenie sa táto brutalita nedá zastaviť. Sankcie určite pomôžu,“ napísal Zelenskyj na X a vyzval Spojené štáty, európske krajiny a „všetkých na celom svete, ktorí sa usilujú o mier“, aby prejavili „odhodlanie“ a prinútili Moskvu zastaviť vojnu.

Rusko pri nočnom kombinovanom útoku vypustilo deväť balistických rakiet, približne 60 striel a 298 bezpilotných lietadiel, oznámili ukrajinské vzdušné sily. Útok, ktorý cielil na metropolu Kyjev a ďalšie ukrajinské oblast.

Ukrajinská protivzdušná obrana podľa vyhlásenia vzdušných síl zostrelila 45 rakiet. Z 298 vypustených dronov bolo zneškodnených 266, z toho 127 v dôsledku použitia prostriedkov elektronického boja.

Masívny útok, ktorý Moskva podnikla už druhú noc po sebe, zasiahol väčšinu oblastí Ukrajiny.

„Ťažké nedeľné ráno na Ukrajine po prebdenej noci. Najmasívnejší ruský letecký útok za mnoho týždňov trval celú noc. Keď celý svet vyzýva na zastavenie zabíjania, (ruský prezident Vladimir) Putin nariadi ešte viac úderov, útokov a vrážd detí,“ uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha na sociálnej sieti X. V príspevku zároveň vyzval na bezpodmienečné a trvalé prímerie.

Počet obetí ruských úderov sa s odstupom času zvyšoval. Podľa najnovších informácií miestnych úradov si nočný útok vyžiadal najmenej 12 mŕtvych, z toho štyroch v samotnom Kyjeve, štyroch v Chmeľnyckej oblasti a jednu v juhoukrajinskom meste Mykolajiv.

Tri deti vo veku osem, 12 a 17 zabil útok v Žytomyrskej oblasti na severozápade Ukrajiny, napísali podľa AFP na Telegrame záchranné zložky s tým, že ďalších desať ľudí utrpelo zranenia.

Okrem štyroch obetí hlásili z Kyjeva aj 16 zranených. Primátor Kyjeva Vilalij Kličko povedal, že dron zasiahol študentský internát. Šéf mestskej vojenskej správy Tymur Tkačenko predtým uviedol, že zasiahnutý bol niekoľkoposchodový dom neďaleko centra metropoly. V iných štvrtiach zásahy poškodili dom a obchodné centrum.

O ruských dronoch informovali aj z Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, prístavného mesta Odesa a tiež západoukrajinského Ternopiľu. V Mykolajive podľa záchranných služieb zahynul jeden muž pri zásahu obytnej budovy dronom.

Útoky ruských dronov boli hlásené tiež z Charkova na východe, Mykolajiva na juhu a Odesy, informovala agentúra DPA.

"Žiaľ, v noci zomreli v dôsledku nepriateľského útoku v Kyjevskej oblasti traja ľudia," uviedol na sieti Telegram šéf regionálnej vojenskej správy Mykola Kalašnyk.

Už predtým šéf kyjevskej vojenskej správy Timur Tkačenko informoval, že vo vzdušnom priestore okolo hlavného mesta bolo viac ako tucet nepriateľských dronov a blížili sa ďalšie. Kyjevský starosta Vitalij Kličko na platforme Telegram oznámil, že len na študentskom internáte boli pri zásahu dronu zranení štyria ľudia.

Taktiež v noci z piatka na sobotu sa Kyjev stal terčom útokov Ruska, ktoré vyslalo na Ukrajinu viac ako dve stovky bezpilotných lietadiel a 14 balistických rakiet. Hlavným cieľom bola práve ukrajinská metropola, uviedlo tamojšie letectvo. Zranenia podľa miestnych úradov utrpelo v Kyjeve najmenej 15 osôb.

Rovnako Rusko v noci na nedeľu čelilo ďalšiemu útoku ukrajinských dronov, ktorých bolo podľa jeho ministerstva obrany asi sto. Z toho 11 mierilo na Moskvu, uviedol jej starosta Sergej Sobjanin. Z bezpečnostných dôvodov boli krátko uzavreté tri moskovské letiská. (ČTK)

Počet ruských vojakov v ukrajinskom zajatí nespresnil, napísala agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na vyjadrenie ukrajinského ministerstva spravodlivosti.

V týchto dňoch pritom prebieha doteraz najväčšia výmena zajatcov, tisíc za tisíc, ako sa dohodli minulý týždeň počas priamych rokovaní v Istanbule.

V zajatí si ruskí vojaci môžu podľa ministerstva privyrobiť pri práci v krajčírskych a stolárskych dielňach, kuchyniach či pri výrobe tašiek, nábytku alebo vianočných ozdôb. Všetci práceschopní väzni majú možnosť vykonávať platenú prácu šesť dní v týždni, uviedlo ministerstvo.

Za vojnu proti Ukrajine dostávajú ruskí vojaci podľa dostupných údajov minimálne 200-tisíc rubľov mesačne.

"Ukrajina dôsledne plní povinnosti vyplývajúce z medzinárodného humanitárneho práva, najmä ženevského dohovoru z roku 1949, pokiaľ ide o zaobchádzanie s vojnovými zajatcami," zdôraznilo ukrajinské ministerstvo. 

Týka sa to aj odmeny za prácu, ktorá v súlade so ženevským dohovorom predstavuje minimálne 0,25 švajčiarskeho franku za deň. V apríli sa tak priemerný zárobok zajatcov pohyboval v spomínanom rozmedzí, dodal úrad.

Ministerstvo ubezpečilo, že kontroluje, aby zaobchádzanie so zajatcami zodpovedalo medzinárodným normám a ukrajinským zákonom, vrátane zdravotnej starostlivosti. 

V zajateckých táboroch sú knižnice, miestnosti na sledovanie televízie, modlitebne, športoviská. Zajatci tak majú možnosti intelektuálneho rozvoja, trávenia voľného času, športových aktivít, hier a na požiadanie sa väzni môžu obrátiť na duchovných. 

Ukrajina tiež zabezpečuje zajatcom právo na dopisovanie a telefonovanie s rodinou: zajatci podľa ministerstva odoslali a dostali viac ako 6500 listov, uskutočnili viac ako 4000 telefonátov a dostali viac ako 6500 balíkov.

Ukrajina a Rusko si začiatkom mája vymenili po 205 vojnových zajatcoch pri piatej výmene zajatcov od začiatku roka. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa do vlasti podarilo navrátiť 4757 Ukrajincov, uviedol ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec. Od piatka do nedeleoby k nim mala počas trojdňovej výmeny pribudnúť ďalšia tisícka.

Minulý mesiac ukrajinská prokuratúra uviedla, že telo ukrajinskej novinárky Viktorije Roščynovej, ktorá zahynula v ruskom zajatí, vykazuje známky mučenia. Dvadsaťsedemročná reportérka v roku 2023 zmizla na Rusmi okupovanom území a zahynula za nejasných okolností.

Na mučenie či zlé a neľudské zaobchádzanie s ukrajinskými vojnovými zajatcami a civilistami uväznenými v Rusku poukázala tiež správa, ktorú na začiatku marca zverejnila mimovládna organizácia Amnesty International. 

Rusko sa podľa tejto renomovanej organizácie na ochranu ľudských práv dopúšťa na Ukrajincoch vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. 

Tento pondelok ruské úrady činnosť Amnesty International prakticky zakázali, keď ju označili za nežiaducu. Za spoluprácu s nežiaducou organizáciou hrozí v Rusku väzenie. (ČTK)

"Vo vzdušnom priestore okolo hlavného mesta sa nachádzalo viac ako 12 nepriateľských dronov," povedal šéf vojenskej správy Kyjeva Tymur Tkačenko. 

„Blížia sa aj ďalšie. Vysporiadali sme sa už s niektorými dronmi nad Kyjevom a v jeho okolí. Do hlavného mesta však prichádzajú stále nové drony," napísal Tkačenko na platforme Telegram. "Noc nebude jednoduchá," zhodnotil.

Úlomky bezpilotných lietadiel spôsobili požiar a došlo aj k poškodeniu obytnej budovy v štvrti Holosijivskyj na juhu metropoly. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko oznámil, že mesto je „pod útokom“, no zdôraznil, že protivzdušná obrana už zasahuje. Zároveň vyzval občanov, aby zostali v úkrytoch.

AFP pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin opakovane odmietol výzvy Ukrajiny a Západu na okamžité a bezpodmienečné prímerie vo vojne, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí a milióny ľudí museli opustiť svoje domovy. (TASR)