Moskva a Kyjev si vymenili ďalších zajatcov, naplnili tak dohodu z Istanbulu

Plánuje tiež zníženie cenového stropu pre ruskú ropu a zákaz plynovodov Nord Stream ako súčasť nového balíka sankcií, ktorého cieľom je zvýšiť tlak na Moskvu, aby ukončila vojnu proti Ukrajine. Informuje o tom Bloomberg.

Podľa zdrojov oboznámených s plánmi, ktoré nechceli byť menované, Európska komisia konzultuje tieto návrhy s členskými štátmi. Rozhodnutie o načasovaní možných obmedzení ešte nebolo prijaté.

Sankcie EÚ si vyžadujú podporu všetkých členských štátov a môžu sa zmeniť skôr, ako budú formálne predložené a schválené.

EÚ zvažuje ďalšie zákazy transakcií pre približne dve desiatky bánk a nové obchodné reštrikcie v hodnote približne 2,5 miliardy eur, keďže sa snaží ďalej obmedziť príjmy Ruska a jeho schopnosť dostať sa k technológiám potrebným na výrobu zbraní.

V rámci balíka, o ktorom sa diskutuje, Komisia plánuje navrhnúť zníženie stropu skupiny G7 (USA, Kanada, Japonsko, Británia, Nemecko, Taliansko a Francúzsko) na ceny ropy na približne 45 USD (39,82 eura) za barel (159 litrov) zo súčasných 60 USD.

Tento krok si bude pravdepodobne vyžadovať podporu zo strany USA. V rámci dohodnutého systému tak môžu poskytovatelia prepravných a poisťovacích služieb ponúkať servis odberateľom ruskej ropy, len ak jej cena je nižšia ako tento strop.

Ministri financií zo skupiny G7 tento týždeň na stretnutí v kanadskom Banffe nedospeli k dohode o znížení stropu.

Diskusie prichádzajú v čase, keď Trump naliehal na Moskvu a Kyjev, aby viedli priame rozhovory o prímerí a mierovej dohode. Trump sa zatiaľ vyhýba uvaleniu nových sankcií na Rusko napriek tomu, že sa nimi niekoľkokrát vyhrážal. Sankcie zavedené za bývalého amerického prezidenta Bidena zostávajú v platnosti.

V prípade plynovodov Nord Stream však plán sankcií EÚ získal podporu Nemecka. Nový nemecký kancelár Friedrich Merz nedávno povedal, že podporuje návrh Komisie „začať pracovať na európskych opatreniach proti plynovodom Nord Stream“.

Sankcie by mohli zastaviť debaty o oživení týchto plynovodov, ktoré sa zintenzívnili, keď sa Trump snažil sprostredkovať mier medzi Ruskom a Ukrajinou. No aj bez formálneho zákazu je nepravdepodobné, že by v dohľadnej dobe došlo k aktivácii plynovodov Nord Stream, ktoré boli čiastočne poškodené výbuchmi v roku 2022.

Sankcie by dodali váhu stanovisku Európy, že si neželá žiadny zmysluplný návrat ruských plynovodov. Európsky blok plánuje do konca roku 2027 vyradiť ruské fosílne palivá.

Okrem toho sa EÚ snaží rozšíriť svoje sankcie na ruskú tieňovú flotilu ropných tankerov a zvažuje ďalšie obmedzenia pre veriteľov, ktorí údajne napomáhajú vojnovému úsiliu Moskvy, ako aj ruskému fondu priamych zahraničných investícií, uviedli zdroje.

Blok chce do svojho ďalšieho sankčného balíka, ktorý bude už 18. od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, zahrnúť aj klauzuly na ochranu európskych firiem pred arbitrážou v rámci bilaterálnych investičných zmlúv, dodali zdroje. (TASR)

„Útoky z minulej noci opäť ukazujú, že Rusko sa usiluje o ďalšie utrpenie a zničenie Ukrajiny. Je zničujúce vidieť medzi nevinnými ublíženými a zabitými obeťami deti... Potrebujeme čo najsilnejší medzinárodný tlak na Rusko, aby zastavilo túto vojnu,“ uviedla Kallasová na platforme X.

Pre ruskú agentúru TASS to povedal nemenovaný zdroj s tým, že najpravdepodobnejším miestom na ďalšie stretnutie je v tejto chvíli práve Istanbul. Vatikán sa podľa neho platformou mierových rozhovorov určite nestane, a to z viacerých, bližšie nešpecifikovaných dôvodov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump prenecháva mierové rokovania novému pápežovi. Konať sa majú vo Vatikáne Čítajte 

Americký denník The Wall Street Journal tento týždeň s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že nové kolo rozhovorov medzi Moskvou a Kyjevom by sa mohlo konať v polovici júna vo Vatikáne. Túto možnosť však v piatok spochybnil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

„Pre pravoslávne štáty by bolo trochu nevhodné diskutovať na katolíckej pôde o otázkach týkajúcich sa odstránenia hlavných príčin (konfliktu),“ povedal Lavrov.

"Vatikán sa určite nestane miestom stretnutia z viacerých dôvodov vrátane logistických. Istanbul je v súčasnosti najpravdepodobnejšou možnosťou. Podrobnosti budú oznámené čoskoro," citovala TASS nemenovaného predstaviteľa.

Myšlienku mierových rokovaní vo Vatikáne pritom predtým po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom navrhol aj šéf Bieleho domu Donald Trump.

Kremeľ v piatok uviedol, že o tom, kde sa bude konať ďalšie kolo rusko-ukrajinských rozhovorov, musia rozhodnúť obe strany, čo sa zatiaľ nestalo. (TASR)

„Bez skutočne silného tlaku na ruské vedenie sa táto brutalita nedá zastaviť. Sankcie určite pomôžu,“ napísal Zelenskyj na X a vyzval Spojené štáty, európske krajiny a „všetkých na celom svete, ktorí sa usilujú o mier“, aby prejavili „odhodlanie“ a prinútili Moskvu zastaviť vojnu.

Rusko pri nočnom kombinovanom útoku vypustilo deväť balistických rakiet, približne 60 striel a 298 bezpilotných lietadiel, oznámili ukrajinské vzdušné sily. Útok, ktorý cielil na metropolu Kyjev a ďalšie ukrajinské oblast.

Ukrajinská protivzdušná obrana podľa vyhlásenia vzdušných síl zostrelila 45 rakiet. Z 298 vypustených dronov bolo zneškodnených 266, z toho 127 v dôsledku použitia prostriedkov elektronického boja.

Masívny útok, ktorý Moskva podnikla už druhú noc po sebe, zasiahol väčšinu oblastí Ukrajiny.

„Ťažké nedeľné ráno na Ukrajine po prebdenej noci. Najmasívnejší ruský letecký útok za mnoho týždňov trval celú noc. Keď celý svet vyzýva na zastavenie zabíjania, (ruský prezident Vladimir) Putin nariadi ešte viac úderov, útokov a vrážd detí,“ uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha na sociálnej sieti X. V príspevku zároveň vyzval na bezpodmienečné a trvalé prímerie.

Počet obetí ruských úderov sa s odstupom času zvyšoval. Podľa najnovších informácií miestnych úradov si nočný útok vyžiadal najmenej 12 mŕtvych, z toho štyroch v samotnom Kyjeve, štyroch v Chmeľnyckej oblasti a jednu v juhoukrajinskom meste Mykolajiv.

Tri deti vo veku osem, 12 a 17 zabil útok v Žytomyrskej oblasti na severozápade Ukrajiny, napísali podľa AFP na Telegrame záchranné zložky s tým, že ďalších desať ľudí utrpelo zranenia.

Okrem štyroch obetí hlásili z Kyjeva aj 16 zranených. Primátor Kyjeva Vilalij Kličko povedal, že dron zasiahol študentský internát. Šéf mestskej vojenskej správy Tymur Tkačenko predtým uviedol, že zasiahnutý bol niekoľkoposchodový dom neďaleko centra metropoly. V iných štvrtiach zásahy poškodili dom a obchodné centrum.

O ruských dronoch informovali aj z Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, prístavného mesta Odesa a tiež západoukrajinského Ternopiľu. V Mykolajive podľa záchranných služieb zahynul jeden muž pri zásahu obytnej budovy dronom.

V západnom Chmeľnickom regióne boli hlásené štyri obete, v Kyjevskom regióne, ktorý bol napadnutý už druhú noc po sebe, štyria ľudia, a v Mykolajive na juhu jeden človek.

„Minulú noc sa Chmeľnický región dostal pod nepriateľskú ruskú paľbu, ktorá viedla k zničeniu civilnej infraštruktúry... Žiaľ, štyria ľudia boli zabití,“ uviedol v príspevku na sociálnej sieti zástupca vedúceho regionálnej vojenskej správy Sergej Ťurin. V Chmelnickom regióne bolo tiež podľa neho zranených päť ľudí.

Záchranné zložky v príspevku na sociálnej sieti uviedli, že pri masívnom nočnom útoku v Kyjevskej oblasti zahynuli štyria ľudia a 16 bolo zranených, vrátane troch detí.

V Mykolajive na juhu Ukrajiny zahynul aj muž, keď dron zasiahol obytnú budovu.

Útoky počas noci boli hlásené aj z Chersonskej oblasti. (SITA)

Útoky ruských dronov boli hlásené tiež z Charkova na východe, Mykolajiva na juhu a Odesy, informovala agentúra DPA.

"Žiaľ, v noci zomreli v dôsledku nepriateľského útoku v Kyjevskej oblasti traja ľudia," uviedol na sieti Telegram šéf regionálnej vojenskej správy Mykola Kalašnyk.

Už predtým šéf kyjevskej vojenskej správy Timur Tkačenko informoval, že vo vzdušnom priestore okolo hlavného mesta bolo viac ako tucet nepriateľských dronov a blížili sa ďalšie. Kyjevský starosta Vitalij Kličko na platforme Telegram oznámil, že len na študentskom internáte boli pri zásahu dronu zranení štyria ľudia.

Taktiež v noci z piatka na sobotu sa Kyjev stal terčom útokov Ruska, ktoré vyslalo na Ukrajinu viac ako dve stovky bezpilotných lietadiel a 14 balistických rakiet. Hlavným cieľom bola práve ukrajinská metropola, uviedlo tamojšie letectvo. Zranenia podľa miestnych úradov utrpelo v Kyjeve najmenej 15 osôb.

Rovnako Rusko v noci na nedeľu čelilo ďalšiemu útoku ukrajinských dronov, ktorých bolo podľa jeho ministerstva obrany asi sto. Z toho 11 mierilo na Moskvu, uviedol jej starosta Sergej Sobjanin. Z bezpečnostných dôvodov boli krátko uzavreté tri moskovské letiská. (ČTK)

Počet ruských vojakov v ukrajinskom zajatí nespresnil, napísala agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na vyjadrenie ukrajinského ministerstva spravodlivosti.

V týchto dňoch pritom prebieha doteraz najväčšia výmena zajatcov, tisíc za tisíc, ako sa dohodli minulý týždeň počas priamych rokovaní v Istanbule.

V zajatí si ruskí vojaci môžu podľa ministerstva privyrobiť pri práci v krajčírskych a stolárskych dielňach, kuchyniach či pri výrobe tašiek, nábytku alebo vianočných ozdôb. Všetci práceschopní väzni majú možnosť vykonávať platenú prácu šesť dní v týždni, uviedlo ministerstvo.

Za vojnu proti Ukrajine dostávajú ruskí vojaci podľa dostupných údajov minimálne 200-tisíc rubľov mesačne.

"Ukrajina dôsledne plní povinnosti vyplývajúce z medzinárodného humanitárneho práva, najmä ženevského dohovoru z roku 1949, pokiaľ ide o zaobchádzanie s vojnovými zajatcami," zdôraznilo ukrajinské ministerstvo. 

Týka sa to aj odmeny za prácu, ktorá v súlade so ženevským dohovorom predstavuje minimálne 0,25 švajčiarskeho franku za deň. V apríli sa tak priemerný zárobok zajatcov pohyboval v spomínanom rozmedzí, dodal úrad.

Ministerstvo ubezpečilo, že kontroluje, aby zaobchádzanie so zajatcami zodpovedalo medzinárodným normám a ukrajinským zákonom, vrátane zdravotnej starostlivosti. 

V zajateckých táboroch sú knižnice, miestnosti na sledovanie televízie, modlitebne, športoviská. Zajatci tak majú možnosti intelektuálneho rozvoja, trávenia voľného času, športových aktivít, hier a na požiadanie sa väzni môžu obrátiť na duchovných. 

Ukrajina tiež zabezpečuje zajatcom právo na dopisovanie a telefonovanie s rodinou: zajatci podľa ministerstva odoslali a dostali viac ako 6500 listov, uskutočnili viac ako 4000 telefonátov a dostali viac ako 6500 balíkov.

Ukrajina a Rusko si začiatkom mája vymenili po 205 vojnových zajatcoch pri piatej výmene zajatcov od začiatku roka. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa do vlasti podarilo navrátiť 4757 Ukrajincov, uviedol ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec. Od piatka do nedeleoby k nim mala počas trojdňovej výmeny pribudnúť ďalšia tisícka.

Minulý mesiac ukrajinská prokuratúra uviedla, že telo ukrajinskej novinárky Viktorije Roščynovej, ktorá zahynula v ruskom zajatí, vykazuje známky mučenia. Dvadsaťsedemročná reportérka v roku 2023 zmizla na Rusmi okupovanom území a zahynula za nejasných okolností.

Na mučenie či zlé a neľudské zaobchádzanie s ukrajinskými vojnovými zajatcami a civilistami uväznenými v Rusku poukázala tiež správa, ktorú na začiatku marca zverejnila mimovládna organizácia Amnesty International. 

Rusko sa podľa tejto renomovanej organizácie na ochranu ľudských práv dopúšťa na Ukrajincoch vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. 

Tento pondelok ruské úrady činnosť Amnesty International prakticky zakázali, keď ju označili za nežiaducu. Za spoluprácu s nežiaducou organizáciou hrozí v Rusku väzenie. (ČTK)