V Rusku odsúdili na sedem a pol roka exilovú šéfku ľudskoprávneho projektu

Politici teraz rokujú o ďalšej podpore Ukrajiny v jej obrane proti ruskej agresii a o ceste k prímeriu.

Po rokovaní Zelenskyj a Merz vystúpia o 13:30 h na tlačovej konferencii a následne sa stretnú so zástupcami nemeckého hospodárstva.

Ukrajinský prezident program zakončí stretnutím s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom.

Podľa webu Politico by mohol Zelenskyj zostať v Nemecku do štvrtka, a zúčastniť sa tak slávnostného odovzdávania Ceny Karola Veľkého, ktorú dostane predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Ako referuje web Politico, Trump je frustrovaný, že Putin nereaguje na jeho ponuku obnoviť vzťahy s USA po uzavretí mieru, no zatiaľ sa nerozhodol zmeniť prístup.

„Putin sa nebezpečne blíži k tomu, že spáli zlatý most, ktorý mu Trump pripravil,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ americkej administratívy. Podľa štyroch amerických predstaviteľov Trump zatiaľ nerozhodol, či v reakcii na zintenzívnené ruské útoky na Ukrajinu uvalí na Moskvu ďalšie sankcie.

Proukrajinskí spojenci v Kongrese vyzývajú Biely dom, aby podporil ich snahu o nové sankcie, no Trump zatiaľ váha. „Keby nebolo mňa, v Rusku by sa už stali naozaj zlé veci, a myslím tým NAOZAJ ZLÉ,“ napísal Trump na Truth Social.

„Hrá sa s ohňom!“ V nedeľu pre novinárov uviedol, že „absolútne“ zvažuje ďalšie ekonomické sankcie a Putina označil za „úplne šialeného“.

Trump počas celého pôsobenia v úrade vydával podobné hrozby, no nikdy ich nenaplnil, hoci Putin opakovane deklaroval podporu mieru a zároveň zintenzívňoval bombardovanie Ukrajiny.

„Som veľmi skeptický, že Trump niekedy uvalí na Rusko vážne sankcie," povedal Kurt Volker, bývalý osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu. „Mal na to veľa príležitostí a vždy sa tomu vyhol.“

Niektorí poradcovia varujú, že sankcie by poškodili americké firmy a odradili Rusko od rokovaní. Republikánski lídri v Senáte podporujú dvojstranový sankčný balík, no čakajú na Trumpov súhlas. Bez jeho podpory hrozí, že návrh neprejde v Snemovni reprezentantov. Ak by Trump sankcie odmietol, mohol by tým oslabiť podporu zákona alebo donútiť republikánov k otvorenému rozkolu s prezidentom. (SITA, Politico)

Kyjev podľa neho podnikol kroky, aby zabránil Moskve v rozsiahlej ofenzíve v tomto regióne.

Sumská oblasť susedí s ruskou Kurskou oblasťou, do ktorej vlani prenikli ukrajinské jednotky. Putin nedávno povedal, že ruská armáda vytvára nárazníkovú bezpečnostnú zónu pozdĺž hraníc s Ukrajinou.

Zelenskyj zároveň povedal, že Ukrajina ešte od Ruska nedostala sľúbené „memorandum“ o požiadavkách Moskvy pre mierovú dohodu. Dodal, že Kyjev na návrhy Ruska „určite odpovie“, keď ich dostane.

V snahe prinútiť Moskvu, aby zastavila svoju trojročnú vojnu, Zelenskyj vyzval na trojstranný samit, na ktorom by okrem neho a Putina bol aj Trump.

„Ak Putin nevyhovuje bilaterálne stretnutie alebo ak všetci chcú, aby to bolo trojstranné stretnutie, nevadí mi to. Som pripravený na akýkoľvek formát,“ povedal Zelenskyj.

Medzi republikánskymi členmi amerického Senátu rastie frustrácia pre postoj ruského prezidenta k prímeriu a ukončeniu vojny na Ukrajine.

Viacerí z nich požadujú uvalenie nových sankcií na Rusko po tom, ako Putina kritizoval aj Trump. V stredajšom článku na to upozorňuje portál Axios.

Trump v uplynulých dňoch otvorene vyjadril nespokojnosť s Putinovým prístupom. V utorok večer na svojej sociálnej sieti Truth napísal, že šéf Kremľa sa „zahráva s ohňom“ a Rusku by sa podľa jeho slov už stalo veľa zlého, keby nestál na čele Spojených štátov. Putina kritizoval aj po nedeľnom ruskom raketovom útoku na Ukrajinu.

„Nič nové zo strany Putinovho Ruska,“ napísal v utorok republikánsky senátor Lindsey Graham v príspevku na X. Poukázal na to, že Rusko sa nesnaží situáciu deeskalovať, ale predlžovať s dojmom, že o ňu ostatní stratia záujem. „V meste je nový šerif. Starý postup už nebude fungovať,“ upozornil.

Graham a jeho demokratický kolega Richard Blumenthal nedávno predložili návrh zákona, ktorý by na Rusko uvalil nové sankcie, ak Putin odmietne rokovať s Ukrajinou alebo ak Rusko po uzavretí mierovej dohody podnikne ďalší útok. Okrem nových sankcií návrh počíta s uvalením 500-percentného cla na dovoz tovaru z krajín, ktoré odoberajú ruskú ropu, plyn a iné produkty. S návrh súhlasí 82 ďalších senátorov.

„Je čas na také veľké sankcie, po ktorých Putin bude vedieť, že hra sa skončila,“ napísal  na sociálnej sieti X republikánsky senátor Chuck Grassley. „Prezident Trump by mal podniknúť rázne kroky proti Putinovi tak ako proti Harvardu,“ uviedol Grassley s odkazom na Trumpov postup proti prestížnej americkej univerzite.

Líder republikánskej väčšiny v senáte John Thune minulý týždeň uviedol, že je pripravený posunúť návrh na rokovanie. Zdôraznil však, že na jeho načasovaní bude spolupracovať s Bielym domom. Podľa Axiosu by nedávna Trumpova kritika voči Putinovi mohla veci posunúť vpred. (TASR)

Išlo by tak o jeden z najväčších ukrajinských vzdušných útokov na ruské územie od začiatku vojny. Zničenie desiatok bezpilotných prostriedkov nepriateľa hlási tiež Ukrajina.

Mark Carney v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu CBC uviedol, že jeho vláda urobila veľký pokrok v otázke pripojenia sa k obrannej iniciatíve EÚ ReArm Europe.

Cieľom je znížiť závislosť krajiny na dodávkach zbraní a munície zo Spojených štátov a konkrétne výsledky by chcel vidieť už začiatkom júla.

Informuje o tom agentúra DPA a televízie CBC.

"Z každého dolára kapitálových výdavkov na obranu ide 75 centov do Spojených štátov. To nie je múdre," zhodnotil aktuálnu situáciu premiér. Carney tvrdí, že rokovania s EÚ o pripojení Kanady k iniciatíve ReArm Europe „výrazne pokročili“ a konkrétne výsledky by rád videl do Dňa Kanady, ktorý pripadá na 1. júla.

ReArm Europe je súčasťou plánu EÚ na odstrašenie Ruska od potencionálnej agresie voči členským štátom. Počíta s investíciami do obrany a európskeho obranného priemyslu vo výške až 800 miliárd eur. O možnosti pripojiť sa k tejto iniciatíve Kanada rokuje od Carneyho nástupu do funkcie v polovici marca.

Kanadský premiér sa vyjadril aj k zvyšovaniu výdavkov na obranu v rámci Severoatlantickej aliancie. „

Na summite NATO sa bude od členských štátov žiadať, aby vynaložili viac prostriedkov a urobili viac pre vzájomnú obranu. Budeme sa na tom podieľať," prisľúbil Carney. Podotkol, že Kanada bude výdavky zvyšovať spôsobom prospešným pre ľudí. „Nie som zástancom toho, aby sme si vybrali ľubovoľné číslo a potom sa snažili vymyslieť, ako ho minúť,“ povedal.

CBC pripomína, že Ottawa v súčasnosti na obranu vynakladá iba 1,37 percenta svojho HDP. Nedosahuje tak ani aktuálny záväzok členských štátov na úrovni dvoch percent. Generálny tajomník NATO Mark Rutte už avizoval, že pre júnový summit v Haagu bude presadzovať zvýšenie obranných výdavkov na 3,5 percenta a ďalších 1,5 percenta na investície súvisiace s obranou, napríklad v rámci infraštruktúry. (TASR)

Šéf nemeckej diplomacie v utorok odcestoval na svoju prvú oficiálnu návštevu Washingtonu, počas ktorej má s americkým rezortným partnerom Marcom Rubiom diskutovať o súčasných medzinárodných krízach.

„Aby sme konečne priviedli Putina k rokovaciemu stolu, aby sme zabezpečili, že Rusko pristúpi na seriózne rokovania, musíme pokračovať v tlaku,“ povedal Wadephul pred odletom do USA.

„My Európania budeme pokračovať v sprísňovaní sankcií a americký Kongres je tiež pripravený na ďalšie sankcie,“ dodal.

Wadephul zároveň zdôraznil dôležitosť transatlantickej spolupráce pre slobodu v Európe. Varoval, že Putin v útokoch na Ukrajinu pokračuje s rovnakou brutalitou napriek intenzívnemu mierovému diplomatickému úsiliu, napríklad zo strany Spojených štátov. „Chceme konečne ukončiť utrpenie na Ukrajine, chceme okamžité prímerie a chceme udržateľný mier,“ vyhlásil.

Nemecký minister takisto oznámil plány diskutovať s americkými predstaviteľmi o možnej realizácii dvojštátneho riešenia v Pásme Gazy ako najlepšej šance na trvalý mier v regióne. „Naliehavo potrebujeme prelom v rokovaniach o prímerí, ktoré povedie k prepusteniu rukojemníkov a masívnemu rozšíreniu humanitárnej pomoci,“ povedal šéf nemeckej diplomacie. (TASR)