Rusko po jednom z najväčších útokov hlási zostrelenie takmer 300 ukrajinských dronov

Balkánska krajina oficiálne zastáva v konflikte Ruska a Ukrajiny neutrálny postoj.

Informovala o tom agentúra AFP.

Ruská Služba zahraničnej rozviedky (SVR) vo vyhlásení s názvom „Srbský vojenský priemysel sa snaží vraziť Rusku nôž do chrbta“ obviňuje najväčšie srbské zbrojárske firmy z utajovaného vývozu zbraní na Ukrajinu. „Na zakrytie protiruských aktivít používajú jednoduchú schému zahŕňajúcu sprostredkovateľské krajiny,“ uvádza SVR.

Srbské firmy podľa Ruska vyprodukovali státisíce nábojov a „milión kusov munície do ručných zbraní“, ktoré boli používané na „zabíjanie a mrzačenie ruských vojakov a civilného obyvateľstva Ruska“.

Medzi obvinenými spoločnosťami sa nachádzajú aj štátne firmy Krušik a Yugoimport SDPR, ako aj veľké zbrojovky Zenitprom, Sofag, Reyer DTI, Sloboda a Prvi Partizan.

„V Srbsku, priateľovi Ruska, sa najväčšie národné obranné spoločnosti podieľajú na výrobnom páse smrti,“ uvádza správa SVR. Obvinenie prichádza len tri dni po tom, ako krajiny predĺžili vzájomnú dohodu o dodávkach plynu. Srbsko na jej základe platí za dovoz plynu z Ruska nižšie ceny.

Belehrad sa snaží vyvažovať svoju zahraničnopolitickú orientáciu medzi Ruskom a Európskou úniou, do ktorej sa pokúša už vyše desať rokov vstúpiť, pripomína AFP. Brusel varoval, že vzťahy Belehradu s Moskvou sú nezlučiteľné s členstvom v EÚ.

Srbský prezident Aleksandar Vučič bol jedným z mála európskych lídrov, ktorí navštívili Moskvu pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny. V ruskej metropole sa vtedy stretol aj s predsedom vlády SR Robertom Ficom. (TASR)

Povedal to v relácii RTL Direkt, ktorú odvysielala nemecká televízia RTL. Informovala o tom agentúra DPA.

„Sú určité témy, pri ktorých sme sa dohodli, že o nich nebudeme hovoriť verejne. Ale nechcem klamať. O otázke (rakiet) Taurus sme diskutovali na súkromnom stretnutí medzi kancelárom a mnou. Pracujeme týmto smerom, no momentálne nemôžem poskytnúť podrobnosti. Sľúbil som to kancelárovi a svoje slovo dodržím,“ povedal Zelenskyj.

Rakety Taurus nie sú podľa neho nie je jediným prostriedkom potrebným na zastavenie Ruska a Putina.

„Potrebujeme (rakety) Taurus, potrebujeme (rakety) Patriot. Potrebujeme politický tlak. Potrebujeme účinné sankčné balíky. Potrebujeme jednotu Európy a Ameriky. Bez toho môže Rusko zaútočiť na kohokoľvek. Ak neposilníme Ukrajinu, ak to neurobíme, Rusko môže zaútočiť na iných,“ tvrdí Zelenskyj.

Poznamenal, že nie je potrebné vedieť, koľko rakiet Taurus má Nemecko k dispozícii a o koľko sa dá rozšíriť ich výroba. Tiež nie je nevyhnutné, aby sa tieto zbrane použili, dôležité je, aby Rusko vedelo, že existujú.

Nemecko je jedným z lídrov vo vojenskej pomoci Ukrajine. Diskusie o dodávkach rakiet Taurus s doletom okolo 500 kilometrov tam stále prebiehajú.

Bývalý nemecký sociálnodemokratický kancelár Olaf Scholz bol proti ich dodaniu Ukrajine, pretože sa obával, že by sa tým jeho krajina mohla stať jednou zo strán konfliktu. Jeho konzervatívny nástupca Friedrich Merz je v tejto otázke menej kategorický, chce však, aby sa o tom nediskutovalo verejne. (TASR)

Učiteľka krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajine pred žiakmi obhajovala kroky Ruska a spochybňovala dianie v Kyjeve, dostala sedemmesačnú podmienku a zákaz činnosti s deťmi.

Obvodný súd pre Prahu 6 ju potrestal za ospravedlňovanie genocídy a popieranie vojnových zločinov.

Učiteľka Martina Bednářová tiež musí absolvovať kurz mediálnej gramotnosti, pretože podľa sudkyne má problém s rozlišovaním pravdy, lži, propagandy a dezinformácií. Bednářová svoj názor nezmenila.

„Ak som tvrdila, že sa v Kyjeve nič nedeje, stále na tom trvám, pretože v tej dobe Kyjev fungoval ako úplne normálne mesto,“ povedala pred súdom. To, že by sa tam niečo dialo, podľa nej obžaloba nedokázala jediným argumentom.

Svoje názory hovorila žiakom ôsmej triedy na hodine češtiny. Sudkyňa podotkla, že za samotné názory súdená nie je a môže si myslieť, čo chce, ale nemôže zneužívať svoje postavenie učiteľky. Žiakom navyše podľa nej svoje postoje predkladala manipulatívnym spôsobom.

Bednářovej obhajcovia súdny proces kritizovali. Podľa jedného z nich - Jindřicha Rajchla, predsedu strany PRO - je súdená za to, čo tvrdí aj americký prezident Donald Trump. Druhý obhajca jej prípad pripodobnil k procesom z 50. rokov vrátane toho s Miladou Horákovou.

Obvodný súd sa prípadom zaoberal už po tretíkrát. Najskôr ju oslobodil, no odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil na doplnenie dokazovania. Druhýkrát ju oslobodili oba súdy, no Najvyšší súd prípad vrátil na začiatok. Odvolanie bude opäť riešiť pražský mestský súd.

Škola dala po incidente učiteľke výpoveď. Teraz kandiduje za hnutie Stačilo! v jesenných voľbách do Poslaneckej snemovne českého parlamentu. (TASR)

Finančné prostriedky sú určené na podporu výroby zbraňových systémov s dlhým doletom na Ukrajine, pričom sa využijú existujúce priemyselné kapacity a technické know-how krajiny.

Podľa vyhlásenia nemeckého ministerstva obrany sa očakáva, že značnú časť týchto systémov vyrobia do konca tohto roka. Prvé systémy by však mali byť pripravené na nasadenie do bojov už v priebehu niekoľkých týždňov. Berlín tiež znovu potvrdil svoj záväzok dodávať Ukrajine kritickú muníciu a zbrane.

Vladyslav Vlasiuk to pripisuje prudkému poklesu príjmov z ropy, ktorý bol spôsobený západnými sankciami a klesajúcimi cenami komodity.

Podľa Vlasiuka Kremeľ nedávno schválil zmeny vo svojom federálnom rozpočte, čím sa plánovaný deficit zvýšil z 1,17 bilióna rubľov (14,8 miliardy dolárov) na 3,8 bilióna rubľov (48,3 miliardy dolárov), čiže z 0,5 na 1,7 percenta HDP.

„Dôvody? Lacnejšia ropa a posilňujúci sa rubeľ spolu znižujú príjmy z ropy a plynu takmer o štvrtinu, čo predstavuje stratu 2,6 bilióna rubľov (33 miliárd dolárov) oproti pôvodnej prognóze pre rok 2025,“ napísal Vlasiuk vo vyhlásení.

Poukázal na revidovanú cenovú prognózu ruskej ropy Urals, ktorá bola znížená zo 69,70 dolárov na 56 dolárov za barel.

Agentúra Reuters začiatkom tohto mesiaca informovala, že cena zmesí ropy Urals a ESPO klesla na 48,90 USD za barel – najnižšiu úroveň za dva roky a približne o 40 percent pod cenou 82,60 USD, ktorú Moskva pôvodne plánovala na rok 2025.

Vlasiuk povedal, že medzinárodné sankcie zostávajú kľúčovým faktorom poklesu ruských príjmov z energetiky. „Sankcie voči Rusku fungujú. Potvrdzuje to mnoho ukazovateľov a sme za to vďační,“ povedal.

Ukrajina sa už dlho zasadzuje za prísnejšie sankcie voči ruskému energetickému sektoru, najmä voči jeho tieňovej flotile tankerov.

Napriek stovkám ruských tankerov, ktoré sú už pod sankciami, mnohé plavidlá zostávajú v prevádzke a naďalej prepravujú ruskú ropu.

„Polovica sankcionovanej tieňovej flotily stále funguje,“ povedal Vlasiuk a vyzval na rozšírenie opatrení – vrátane sankcií voči ruským prístavom, terminálom a dokonca aj jednotlivým kapitánom lodí. (Kyiv Independent)

Volodymyr Zelenskyj povedal, že stále nevidí žiadnu skutočnú ochotu k mieru zo strany Ruskej federácie.

„Nevidíme ani dostatočný tlak. Západné mocnosti nereagujú dostatočne. USA sú zapojené, ale nie na sto percent. Ostatné krajiny ako Čína alebo krajiny globálneho Juhu sa držia bokom. Putin sa drží moci. Budeme mať spravodlivý mier, ale možno až po Putinovi,“ vyhlásil prezident Ukrajiny.

Desať bolo zostrelených, 46 zmizlo z radarov alebo bolo zneškodnených elektronickými systémami, uviedlo ukrajinské velenie.

Nálety boli zaznamenané na deviatich miestach na frontovej línii v Sumskej, Charkovskej a Doneckej oblasti. Drony vypustili z ruských miest Millerovo, Orel a Kursk.

Návrh Moskvy na ich ďalšie kolo budúci pondelok v Istanbule podľa neho zvýšil nádeje na mier.

„Sme v kontakte s Ruskom a Ukrajinou. Hovoríme im, aby nezatvárali dvere, kým zostávajú otvorené,“ povedal Recep Tayyip Erdogan s tým, že nedávny impulz v snahách o mier je podľa neho príležitosťou dosiahnuť trvalé riešenie konfliktu.

„Cesta k riešeniu vedie cez dialóg, viac diplomacie. Používame celú svoju diplomatickú silu a potenciál pre mier,“ citovala tureckého lídra jeho kancelária.

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan sa v pondelok stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a vo štvrtok ho očakávajú v Kyjeve, kde bude rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. (TASR)