NATO požiada Nemecko, aby na jeho obranu poskytlo ďalších vojakov

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 986 080, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o jeden tank, dve obrnené bojové vozidlo pechoty, 35 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 865 tankov, 22 647 obrnených bojových vozidiel pechoty, 28 421 delostreleckých systémov a 1 398 raketometov.

Na platforme Telegram to skoro ráno uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

Cieľom útoku prinajmenšom ôsmich bojových dronov bol údajne istý miestny závod. V jeho komplexe následne vypukol rozsiahly požiar, uviedol bez ďalších podrobností charkovský primátor Ihor Terechov.

Ako píše DPA, ruská armáda už niekoľko týždňov stupňuje svoje útoky na veľké ukrajinské mestá.

Najmenej jedna osoba utrpela zranenia, uviedol v piatok tamojší gubernátor Alexandr Chinštejn.

Chinštejn uviedol, že útoky sa sústredili práve najmä na oblastnú metropolu Kursk.

„Úlomky dronu poškodili mestskú nemocnicu č. 1 v Kursku. Boli tam rozbité okná. Našťastie, nebol zranený žiaden z pacientov,“ napísal v príspevku na platforme Telegram. Dodal, že úlomky z dronov poškodili aj výškové obytné domy.

Kyjev sa k útokom nevyjadril, ako však pripomína Reuters, že ukrajinská armáda tvrdí, že jej jednotky sú stále aktívne v malých častiach tejto pohraničnej ruskej oblasti.

Gubernátor susednej ukrajinskej Sumskej oblasti Oleh Hryhorov zase vo štvrtok pokračujúce hlásil boje tejto oblasti. Rusko tam útočí už celé mesiace a Hryhorov v pondelok potvrdil, že ruské sily tam dobyli štyri pohraničné dediny. Ukrajinský gubernátor tvrdí, že boje teraz prebiehajú vo viacerých pohraničných obciach, pričom „situácia na styčnej línii sa neustále mení“.

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok informovalo, že jeho ozbrojené sily dobyli ďalšie tri dediny na východne Ukrajiny - jednu v Charkovskej a ďalšie dve v Doneckej oblasti, a to neďaleko frontovej línie pri meste Pokrovsk.

Ukrajina dosiaľ tieto správy nepotvrdila. Vo štvrtok večer len informovala, že ruské sily podnikli za posledných 24 hodín v okolí Pokrovska 53 útokov. (TASR)

Povedal to podľa agentúry AFP šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. S návrhom na druhé kolo priamych rokovaní v Istanbule 2. júna prišlo v stredu Rusko. Prvé priame rokovania medzi ruskou a ukrajinskou stranou sa po viac ako troch rokoch konali v polovici mája tiež v Istanbule. Obe strany sa dohodli na výmene zajatcov.

Pre Ukrajinu je ale dôležité, aby Rusko odovzdalo Kyjevu pripravené memorandum, kde predstaví svoje požiadavky pre dosiahnutie trvalého mieru, a to ešte pred plánovanou pondelkovou schôdzkou, oznámil Jermak v tlačovom vyhlásení.

Ochotu Ukrajincov zúčastniť sa rozhovorov v stredu potvrdil aj ukrajinský minister obrany Rustom Umerov, ktorý stál na čele ukrajinskej delegácie v polovici mája v Istanbule. Aj on trval na tom, že ruská strana musí pred ďalším kolom rozhovorov predložiť svoje memorandum. (ČTK)

Podľa denníka Danas to uviedol srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý dodal, že o tejto téme už súkromne hovoril s Putinom.

Podrobnosti rozhovoru Vučič nechcel zverejnil. Objasnil len, že s „ruskými partnermi“ vytvorili „pracovnú skupinu, aby sme zistili fakty.“

SVR vo vyhlásení s názvom „Srbský vojenský priemysel sa snaží vraziť Rusku nôž do chrbta“ obviňuje najväčšie srbské zbrojárske firmy z utajovaného vývozu munície na Ukrajinu.

„Zásterkou (týchto) protiruských akcií je jednoduchá schéma využívajúca falošné certifikáty konečného užívateľa a sprostredkovateľské krajiny,“ píše sa v texte.

Sprostredkovateľmi sú údajne „najčastejšie krajiny NATO, predovšetkým Česko, Poľsko a Bulharsko. V poslednom čase sa na tento účel využívajú aj exotické varianty zahŕňajúce africké štáty,“ uviedla SVR.

„Príspevok srbských pracovníkov obranného priemyslu k vojne rozpútanej Západom, ktorej výsledok by Európa rada videla ako strategickú porážku Ruska, predstavujú státisíce nábojov do raketometov a húfnic, ako aj milión nábojov do ručných zbraní,“ píše sa v správe SVR.

Vučič podľa webu Danas priznal, že s „Českou republikou existuje zmluva, ale že neboli vydané žiadne povolenia a neboli dodané žiadne rakety.“

Dodal, že aj on sám je napádaný za vývoz zbraní do Ruska, o ktorom však tvrdí, že neexistuje. Vyhlásil, že tí, ktorí ho označujú za ruského špióna, teraz môžu povedať, že „pracuje pre iných.“

Vučič argumentoval, že továrne v Srbsku „musia žiť a pracovať,“ pričom doplnil, že v zbrojárstve pracuje v Srbsku približne 24-tisíc ľudí. Následne položil otázku, kam by mohlo Srbsko vyvážať zbrane, ak by nemohli ísť do Afriky, USA, ázijských krajín, Ruska alebo Európy.

Zdôraznil, že Srbsko je „nezávislá a suverénna krajina, ktorá je na európskej ceste, ale mala odvahu vyslať svojho najvyššieho predstaviteľa na (vojenskú) prehliadku v Moskve (9. mája) a odolať strašnému a desivému tlaku.“

Toto obvinenie na adresu Srbska zo strany Moskvy prichádza len tri dni po tom, ako Rusko a Srbsko predĺžili vzájomnú dohodu o dodávkach zemného plynu. Srbsko na jej základe platí za dovoz plynu z Ruska nižšie ceny. (TASR)

Rusko poskytlo Severnej Kórei od konca minulého roka rozsiahlu vojenskú podporu vrátane systému protivzdušnej obrany a rušičiek elektronického boja, čo je v rozpore so sankciami OSN.

Uvádza sa to v monitorovacej správe iniciatívy Multilaterálny monitorovací tím pre sankcie (MSMT), ktorej cieľom je poukazovať na prípady porušovania a obchádzania sankcií zo strany KĽDR.

Správu zverejnilo juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí, informuje agentúra Jonhap.

MSMT bol zriadený v októbri minulého roka z iniciatívy Južnej Kórey a Spojených štátov ako alternatíva k Expertnému panelu OSN pre monitorovanie sankcií voči Severnej Kórei. Ten bol rozpustený vlani v marci z dôvodu veta Ruska.

Okrem Južnej Kórey a USA sa k mechanizmu pripojilo ďalších deväť krajín - Austrália, Veľká Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Holandsko a Nový Zéland.

Úvodná správa MSMT , ktorá sa zameriava najmä na nelegálnu vojenskú spoluprácu medzi Ruskom a Severnou Kóreou, je prvým hodnotením presadzovania sankcií od ich zavedenia. Zistenia sú založené na spravodajských a iných informáciách poskytnutých zúčastnenými krajinami a údajoch zo súkromných výskumných ústavov.

Podľa MSMT Rusko od novembra 2024 presunulo do KĽDR najmenej jeden samohybný protilietadlový systém krátkeho a stredného dosahu Pancir a jedno bojové vozidlo triedy Pancir.

V správe sa tiež píše, že Severná Kórea dodala Rusku od septembra 2023 viac ako 20-tisíc kontajnerov s vojenským materiálom zahŕňajúcim približne deväť miliónov delostreleckých nábojov a munície pre salvové raketomety, viac ako 100 balistických rakiet, vyše 200 kusov delostreleckej techniky a protitankové riadené strely a rakety. Toto množstvo podľa MSMT postačuje na vybavenie celých troch brigád.

Na presuny zbraní v novembri a decembri 2023 boli použité ruské transportné lietadlá vrátane troch vojenských lietadiel IL-76 a tri AN-124 patriacich ruskému Veliteľstvu vojenského dopravného letectva.

Moskva tiež poskytla Severnej Kórei údaje o výkonnosti rakiet a technickú podporu na zlepšenie schopností Pchjongjangu v oblasti navádzania rakiet, čo je jasným porušením rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN), ktoré Rusko podporilo ako jej stály člen.

V správe MSMT sa tiež konštatuje, že Severná Kórea v roku 2024 vyslala do Ruska viac ako 11-tisíc vojakov, ku ktorým vo februári pribudlo ďalších 3000. Týchto vojakov ruská armáda vycvičila v obrane proti dronom a v základoch pechotných operácií.

Rusko tiež dodalo Severnej Kórei medzi marcom a októbrom minulého roka viac ako jeden milión barelov paliva. Sankcie BR OSN obmedzujú dovoz rafinovanej ropy do Severnej Kórey na 500-tisíc barelov ročne.

Približne 8000 severokórejských pracovníkov bolo vyslaných do Ruska pracovať v stavebníctve, IT a iných odvetviach, čo je tiež porušením sankcií zakazujúcich zamestnávanie Severokórejčanov v zahraničí.

Ďalším zistením je, že finančné transakcie medzi oboma krajinami sa uskutočňujú prostredníctvom bankových účtov denominovaných v rubľoch, ktoré vlastní Severná Kórea a ktoré boli zriadené v Južnom Osetsku, separatistickom regióne podporovanom Ruskom a ležiacom v Gruzínsku. (TASR)

Informovala o tom agentúra Bloomberg.

Zelenskyj sa pred skupinou novinárov vyjadril, že čínske drony Mavic sú dostupné pre Rusov, ale nie pre Ukrajincov. Doplnil, že na ruskom území sú aj výrobné linky, kde sú zástupcovia čínskej firmy vyrábajúcej tento typ dronov.

Drony Mavic sú určené pre civilné použitie, v ozbrojených konfliktoch - ako je vojna na Ukrajine - sa často používajú na prieskum, cielenie a v niektorých prípadoch aj ako nosiče výbušnín. Sú populárne pre svoju dostupnosť, jednoduchosť ovládania a dobrú kvalitu obrazu.

Podľa nemenovaného zdroja z Európy, s ktorým hovoril Bloomberg, Zelenského tvrdenia zodpovedajú aj hodnoteniam situácie v rámci EÚ. Zdroj uviedol, že Čína zrejme obmedzila aj dodávky niektorých komponentov dronov západným odberateľom - napr. magnety používané v motoroch -, zatiaľ čo objemy dodávok do Ruska zvyšuje.

Peking odmieta, že by dodával zbrane ktorejkoľvek strane konfliktu na Ukrajine, a tvrdí, že export tovarov dvojakého použitia, ktoré by mohli byť využité na vojenské účely, má pod kontrolou.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí pre Bloomberg v súvislosti s týmito odhaleniami zopakovalo, že „postoj Číny k otázke Ukrajiny je konzistentný a jasný: sme za ukončenie vojny a podporujeme mierové rokovania.“

V lete 2024 Peking oznámil zákaz exportu všetkých civilných dronov, ktoré môžu byť použité na vojenské účely, a v decembri 2024 Bloomberg informoval, že Čína začala obmedzovať predaj kľúčových komponentov dronov do USA a Európy.

Zároveň však ruské a čínske spoločnosti začali spolupracovať na vývoji útočného dronu, ktorý sa svojimi vlastnosťami podobá iránskym bezpilotným lietadlám typu Šáhid, ktoré ruská armáda používa vo vojne proti Ukrajine. (TASR)

Balkánska krajina oficiálne zastáva v konflikte Ruska a Ukrajiny neutrálny postoj.

Informovala o tom agentúra AFP.

Ruská Služba zahraničnej rozviedky (SVR) vo vyhlásení s názvom „Srbský vojenský priemysel sa snaží vraziť Rusku nôž do chrbta“ obviňuje najväčšie srbské zbrojárske firmy z utajovaného vývozu zbraní na Ukrajinu. „Na zakrytie protiruských aktivít používajú jednoduchú schému zahŕňajúcu sprostredkovateľské krajiny,“ uvádza SVR.

Srbské firmy podľa Ruska vyprodukovali státisíce nábojov a „milión kusov munície do ručných zbraní“, ktoré boli používané na „zabíjanie a mrzačenie ruských vojakov a civilného obyvateľstva Ruska“.

Medzi obvinenými spoločnosťami sa nachádzajú aj štátne firmy Krušik a Yugoimport SDPR, ako aj veľké zbrojovky Zenitprom, Sofag, Reyer DTI, Sloboda a Prvi Partizan.

„V Srbsku, priateľovi Ruska, sa najväčšie národné obranné spoločnosti podieľajú na výrobnom páse smrti,“ uvádza správa SVR. Obvinenie prichádza len tri dni po tom, ako krajiny predĺžili vzájomnú dohodu o dodávkach plynu. Srbsko na jej základe platí za dovoz plynu z Ruska nižšie ceny.

Belehrad sa snaží vyvažovať svoju zahraničnopolitickú orientáciu medzi Ruskom a Európskou úniou, do ktorej sa pokúša už vyše desať rokov vstúpiť, pripomína AFP. Brusel varoval, že vzťahy Belehradu s Moskvou sú nezlučiteľné s členstvom v EÚ.

Srbský prezident Aleksandar Vučič bol jedným z mála európskych lídrov, ktorí navštívili Moskvu pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny. V ruskej metropole sa vtedy stretol aj s predsedom vlády SR Robertom Ficom. (TASR)