Troch aktivistov zadržaných pre protesty poslali do domáceho väzenia

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 986 080, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o jeden tank, dve obrnené bojové vozidlo pechoty, 35 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 865 tankov, 22 647 obrnených bojových vozidiel pechoty, 28 421 delostreleckých systémov a 1 398 raketometov.

Na platforme Telegram to skoro ráno uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

Cieľom útoku prinajmenšom ôsmich bojových dronov bolo depo pre opravy a údržbu trolejbusov, uviedol charkovský starosta Ihor Terechov.

"Ako vždy sme väčšinu vozidiel vopred rozmiestnili po meste, čo nás uchránilo od oveľa väčších strát," napísal na telegrame. Dodal, že zasiahnuté však boli trolejbusy, ktoré boli v depe v oprave. Jeden bol úplne zničený, na ďalších 18 sú škody. Dvaja zamestnanci vozovne utrpeli zranenia.

Poničené sú tiež tri desiatky obytných domov v okolí. Terechov ubezpečil, že napriek tomuto útoku mestská hromadná doprava v druhom najväčšom ukrajinskom meste zostáva v prevádzke. MHD je v Charkove zadarmo.

Osem ľudí utrpelo zranenia pri dronovom útoku na dedinu Vasyliv Chutr na juhovýchod od Charkova, informoval šéf oblastnej vojenskej správy Oleh Synehubov.

Ako píše DPA, ruská armáda už niekoľko týždňov stupňuje svoje útoky na veľké ukrajinské mestá.

Najmenej jedna osoba utrpela zranenia, uviedol v piatok tamojší gubernátor Alexandr Chinštejn.

Chinštejn uviedol, že útoky sa sústredili práve najmä na oblastnú metropolu Kursk.

„Úlomky dronu poškodili mestskú nemocnicu č. 1 v Kursku. Boli tam rozbité okná. Našťastie, nebol zranený žiaden z pacientov,“ napísal v príspevku na platforme Telegram. Dodal, že úlomky z dronov poškodili aj výškové obytné domy.

Kyjev sa k útokom nevyjadril, ako však pripomína Reuters, že ukrajinská armáda tvrdí, že jej jednotky sú stále aktívne v malých častiach tejto pohraničnej ruskej oblasti.

Gubernátor susednej ukrajinskej Sumskej oblasti Oleh Hryhorov zase vo štvrtok pokračujúce hlásil boje tejto oblasti. Rusko tam útočí už celé mesiace a Hryhorov v pondelok potvrdil, že ruské sily tam dobyli štyri pohraničné dediny. Ukrajinský gubernátor tvrdí, že boje teraz prebiehajú vo viacerých pohraničných obciach, pričom „situácia na styčnej línii sa neustále mení“.

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok informovalo, že jeho ozbrojené sily dobyli ďalšie tri dediny na východne Ukrajiny - jednu v Charkovskej a ďalšie dve v Doneckej oblasti, a to neďaleko frontovej línie pri meste Pokrovsk.

Ukrajina dosiaľ tieto správy nepotvrdila. Vo štvrtok večer len informovala, že ruské sily podnikli za posledných 24 hodín v okolí Pokrovska 53 útokov. (TASR)

júna s Ruskom v Istanbule, trvá však na svojej požiadavke, aby jej Rusko ešte pred tým doručilo memorandum so svojimi podmienkami na ukončenie vojny. Povedal to vo štvrtok večer šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, informuje TASR na základe agentúry AFP.

„Ukrajina je pripravená zúčastniť sa na ďalšom stretnutí (s Ruskom), chceme však viesť konštruktívnu diskusiu. To znamená, že je dôležité (najprv) dostať ruský návrh (memoranda),“ povedal Jermak.

Vyjadril sa tak krátko po tom, ako hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Moskva stále čaká na odpoveď Kyjeva na svoj návrh, aby sa 2. júna konalo ďalšie mierové rokovanie v Istanbule.

Jermak v podstate zopakoval slová ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova, ktorý už v stredu trval na tom, aby Moskva najskôr Kyjevu zaslala zmienené memorandum, respektíve svoje podmienky.

Moskva tvrdí, že zmienené požiadavky predloží Kyjevu až na rozhovoroch v Istanbule. Kyjev však trvá na tom, že ďalšie stretnutie neprinesie výsledky, ak ešte pred ním takéto memorandum nedostane, pričom podotýka, že Moskve svoje požiadavky na ukončenie vojny už predložil a žiada od nej teraz to isté.

Hovorca Kremľa Peskov označil vo štvrtok takúto požiadavku za „nekonštruktívnu“ a povedal, že prioritou Ruska je teraz pokračovať v priamych rokovaniach.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zase uviedol, že Rusko robí všetko pre to, aby tieto stretnutia nepriniesli nijaké výsledky. Dodal pritom, že aj to je dôvodom na ďalšie podstatné sankcie a vyvíjanie tlaku na Rusko.

Podľa hovorcu ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhija Tychého naznačuje odmietanie Moskvy poslať Kyjevu takýto dokument to, že „je pravdepodobne plný nerealistických ultimát“.

Agentúra Reuters v stredu s odvolaním sa na svoje zdroje napísala, že ruský prezident Vladimir Putin podmieňuje ukončenie vojny na Ukrajine písomným záväzkom západných lídrov, že NATO sa nebude viac rozširovať smerom na východ, ako aj zrušením časti protiruských sankcií. To by znamenalo vylúčenie budúceho členstva Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska v NATO.

Prvé priame rusko-ukrajinské rokovania po viac ako troch rokoch sa konali v Istanbule 16. mája. Ukrajinskú delegáciu viedol ukrajinský minister obrany Rustem Umerov, ruskú Vladimir Medinskij, ktorý je spolupracovníkom šéfa Kremľa Vladimira Putina. Jediným konkrétnym výsledkom bola vtedy dohoda Ruska a Ukrajiny, že si navzájom vymenia po 1000 vojnových zajatcov, čo sa skutočne stalo počas uplynulého víkendu. Moskva okrem toho prisľúbila vypracovanie zmieneného memoranda.

4 20 lsi (TASR)