Le Penová potvrdila záujem kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2027

Na záberoch zverejnených na sociálnych sieťach je vidieť rozvášnený dav, ktorý obkľúčil vozidlo, pričom niektorí ľudia doň udierali. Odvodoví komisári predtým údajne na ulici odchytili mladého muža a natlačili ho proti jeho vôli do auta. Niekoľko okoloidúcich sa následne vydalo mladíkovi na pomoc, čo spôsobilo vyhrotenie situácie.

Aktivity občanov podľa miestnej odvodovej komisie v Chmeľnyckej oblasti preukazovali známky organizovaného odporu a situáciu musela dostať pod kontrolu polícia v spolupráci s armádou. Úrady varovali, že zúčastneným osobám hrozí pre útok na vojenský personál počas stanného práva okrem iného obvinenie z vlastizrady.

DPA pripomína, že v uplynulom období rastie počet násilných útokov voči odvodovým komisárom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že každý mesiac do ozbrojených síl odvedú 25 000 až 27 000 ľudí. Muži vo veku 18 až 60 rokov nemôžu opustiť krajinu bez povolenia odvodovej komisie. (TASR)

„Prezident Putin opakovane vyhlásil, že je zásadne za kontakty na vysokej úrovni,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Najskôr sa však musia dosiahnuť výsledky prostredníctvom priamych rokovaní medzi oboma krajinami,“ vysvetlil.

Kremeľ tiež oznámil, že v pondelok vysiela svoju delegáciu do Istanbulu, ktorá bude pripravená na druhé kolo rokovaní s Kyjevom.

V tureckej metropole sa tento mesiac konali prvé priame rusko-ukrajinské rokovania po viac ako troch rokoch vojny.

Moskva navrhla, aby sa v pondelok 2. júna uskutočnili ďalšie rozhovory. Peskov tvrdí, že Rusko stále čaká na odpoveď Kyjeva na svoj návrh.

Ukrajina je podľa šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka pripravená rokovať s Ruskom, avšak trvá na tom, aby jej Moskva ešte predtým doručila memorandum so svojimi podmienkami na ukončenie vojny. (TASR)

Zároveň uviedol, že Turecko by mohlo zorganizovať stretnutie medzi prezidentmi Spojených štátov, Ukrajiny a Ruska v snahe ukončiť vojnu.

„Pozorujem, že záležitosť začína naberať optimistickejší smer, keďže rokovania sa začínajú. Obe strany chcú prímerie. Nikto nepovedal, že ho nechce,“ povedal Fidan.

Šéf tureckej diplomacie tento týždeň absolvoval aj dvojdňovú návštevu Ruska, kde so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom diskutoval o mierových snahách na Ukrajine.

V piatok sa pri príchode do Kyjeva Fidan stretol s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom a navštívil pamätník padlých vojakov. Na piatok má naplánované aj stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Turecko, ktoré udržiava vzťahy s Kyjevom aj Moskvou, je podľa AFP kľúčovým sprostredkovateľom medzi bojujúcimi stranami v čase, keď sa americký prezident Donald Trump usiluje ukončiť túto vojnu.

V Istanbule sa tento mesiac konali prvé priame rusko-ukrajinské rokovania po viac ako troch rokoch vojny. Moskva navrhla, aby sa v pondelok 2. júna v Istanbule uskutočnili ďalšie mierové rokovania. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tvrdí, že Rusko stále čaká na odpoveď Kyjeva na svoj návrh.

Ukrajina je podľa šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka pripravená rokovať s Ruskom, avšak trvá na tom, aby jej Moskva ešte pred tým doručilo memorandum so svojimi podmienkami na ukončenie vojny.

Fidan taktiež navrhol stretnutie prezidentov Ruska, Ukrajiny a USA. „Úprimne si myslíme, že je možné zavŕšiť prvé a druhé priame istanbulské rokovania stretnutím (Donalda) Trumpa, (Vladimira) Putina a (Volodymyra) Zelenského pod vedením Recepa Tayyipa Erdogana,“ povedal.

„Buď môžeme zatvoriť oči pred pokračovaním tejto vojny, alebo dosiahnuť trvalý mier pred koncom roka,“ pokračoval turecký minister. Konštatoval, že očakávania ohľadom prímeria a mieru vzrástli. „Pokrok je určite možný, pokiaľ zostaneme za rokovacím stolom,“ uzavrel.

Kyjev viac ako dva mesiace vyzýva Moskvu, aby súhlasila s okamžitým a bezpodmienečným 30-dňovým prímerím. Putin to však opakovane odmietol napriek tlaku Spojených štátov a európskych krajín. Tvrdí, že prímerie je možné ako výsledok rokovaní, ale rozhovory by sa mali sústrediť na „hlavné príčiny“ vojny. AFP pripomína, že Rusko zvyčajne využíva takýto jazyk na označenie rozsiahlych požiadaviek, ktoré zahŕňajú obmedzenie ukrajinskej armády, zákaz vstupu do NATO, veľké územné ústupky či zosadenie Zelenského. (TASR)