KĽDR a Rusko napriek sankciám OSN spolupracujú vo vojenskej oblasti

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová v Singapure uviedla, že kontinent zvyšuje výdavky na obranu po "tvrdej láske" zo strany Trumpovej administratívy a vyzvala na pevnejšie väzby na boj proti "ekonomickej sile Číny".

Informuje o tom agentúra AFP.

Kallasová na bezpečnostnom fóre Dialóg Shangri-La reagovala na komentáre amerického ministra obrany Peta Hegsetha, ktorý trvanie prezidenta Donalda Trumpa na ďalších vojenských výdavkoch nazval „tvrdou láskou“.

"Napriek tomu je to láska, takže je to lepšie ako žiadna láska," uviedla, keď sa jej pýtali na Hegsethov prejav. Vzťah Bruselu s Washingtonom nebol narušený, zdôraznila s tým, že v piatok osobne hovorila s Hegsethom. "Počuli ste jeho prejav. V skutočnosti bol o Európe celkom pozitívny, takže určite je tam nejaká láska," povedala.

Prezident Trump neustále tlačí na krajiny NATO, aby zvýšili výdavky na obranu. Požadoval až päť percent HDP a povedal, že Washington už nebude tolerovať darmožráčov, píše AFP.

Kallasová povedala, že "v Európe sú rôzne krajiny a niektorí z nás si už dávno uvedomili, že musíme investovať do obrany".

"Európska únia zmenila rýchlosť a prehodnotila našu vlastnú paradigmu ako mierový projekt podporený tvrdou obranou," povedala šéfka diplomacie Európskej únie. "Je dobré, že robíme viac, ale chcem zdôrazniť, že bezpečnosť Európy a bezpečnosť Tichomoria sú veľmi prepojené," dodala.

Poukázala na Ukrajinu, kde už pôsobili severokórejskí vojaci a Čína poskytovala Rusku vojenský materiál. „Stále si myslím, že ak sa obávate Číny, mali by ste sa obávať Ruska,“ povedala.

Kallasová uviedla, že EÚ chce v indicko-pacifickom regióne budovať „partnerstvá v našom spoločnom záujme“, a to aj v oblasti obrany a hospodárstva. EÚ podľa nej prináša na stôl aj ekonomickú silu. Kallasová nesúhlasila s návrhmi, aby sa Washington zameral na indicko-pacifický región a Európa sa sústredila na svoje vlastné záležitosti. (TASR)

Dôvodom je nebezpečenstvo ostreľovania. Ruskojazyčný servis BBC píše, že úrady v regióne už nariadili odchod ľuďom z viac ako 210 miest.

Ruská armáda v posledných mesiacoch zosilnela tlak na hranici so Sumskou oblasťou a obsadila tam niekoľko dedín.

Zelenskyj tento týždeň varoval, že blízko tejto oblasti Rusko zhromažďuje desaťtisíce svojich vojakov.

Protivzdušná obrana zneškodnila všetky tri riadené strely a 69 bezpilotných lietadiel.

V Rylsku ležiacom v ruskej Kurskej oblasti neďaleko hraníc so Sumskou oblasťou ukrajinské drony vleteli do dvoch päťpodlažných bytových domov, informovali podľa telegramového kanála Astra miestne úrady.

Horelo v dvoch bytoch, tlaková vlna vyrazila veľký počet okien, poškodené sú fasády budov. Drony zasiahli aj Lgov ďalej na východ. Zranenia utrpelo celkovo 14 ľudí, medzi nimi deti.

Vyplýva to z komentára pre spravodajský magazín Der Spiegel, ktorý bol zverejnený v piatok.

"Musíme sa stať motorom odstrašovania v Európe," uviedol Carsten Breuer. „Je to jednoznačne odvodené od významnej hrozby, ktorú predstavuje Rusko. Musíme sa vyzbrojiť proti tomuto nebezpečenstvu, ako Bundeswehr, aj ako člen NATO,“ dodal.

Ruského prezidenta Vladimira Putina neodradí údaj o percentuálnom zvýšení. Ide o rast schopností, primeranej techniky, kedykoľvek „bojovo pripravených jednotiek a vojakov“, uviedol Breuer.

„Aby sme to dokázali dosiahnuť, cieľ výrazne nad tri percentá je veľmi dobrý a realistický," dodal. Bojová pohotovosť znamená pre ozbrojené sily, že sú pripravené na nasadenie z hľadiska materiálu a personálu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Európa na dlh vyzbrojuje Poľsko. Zaplatí aj poľský Východný štít Čítajte 

Obhajoval varovanie, že Rusko by mohlo byť pripravené do roku 2029 obrátiť sa aj proti štátom NATO. Vyplýva to z jednomyseľnej analýzy západných spravodajských služieb na základe ruskej zbrojárskej výroby.

„Ak k tomu pridáte agresívne vyhlásenia prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s týmto vojenským budovaním, poznáte plán, ktorý nekončí na Ukrajine. Preto to varovanie,“ povedal Breuer.

Nemecký kancelár Friedrich Merz nedávno uviedol, že spolková vláda súhlasí s posilnením obrany v rámci NATO. Predstavil ho generálny tajomník Aliancie Mark Rutte s cieľom zvýšiť výdavky členských štátov na obranu na tri a pol percenta HDP a ďalších jeden a pol percenta na vojensky dôležitú infraštruktúru. (TASR)

Informoval o tom šéf regionálnej vojenskej správy Ivan Fedorov.

Rusko zhodilo na dedinu Dolynka ležiacej vo východnej časti Záporožskej oblasti letecké bomby KAB. Okrem života dievčaťa si útok vyžiadal jedného zraneného, je ním 16-ročný chlapec, uviedol Fedorov na svojom účte na telegrame.

Rusi podľa neho útočili na obytnú zástavbu, jeden dom zničili a niekoľko ďalších poškodili.

Rusi podnikli útok na ukrajinskú pohraničnú Sumskú oblasť. Zasiahnutá bola pritom obytná štvrť a zničené sklady. Zranenia utrpela najmenej jedna osoba, uviedla tamojšia oblastná správa.

Explózie hlásili aj z Charkovskej, Doneckej, Mykolajivskej a Vinnyckej oblasti.

Najmenej 14 ľudí utrpelo zranenia v ruskej Kurskej oblasti v dôsledku ukrajinských dronových útokov, uviedla zasa podľa ruských médií tamojšia administratíva. Došlo podľa nej aj k poškodeniu viacerých obytných budov.

Agentúra DPA pripomína, že tvrdenia ani jednej zo strán nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť. (TASR, ČTK)

Opätovne vyjadril nádej na uvalenie prísnejších sankcií na Moskvu, píše agentúra DPA.

„Som vďačný za iniciatívu - návrh zákona o sankciách, ktorý už podporilo 82 (amerických) senátorov z oboch politických strán,“ uviedol Zelenskyj v piatok na platforme X.

„Diskutovali sme o ňom aj o ďalších pákach, ktoré môžeme použiť, aby sme Rusko prinútili k mieru. O to sa spoločne budeme naďalej snažiť," dodal.

Ukrajinský prezident zároveň obvinil Moskvu z toho, že si robí žarty z diplomatických iniciatív a rokovania využíva len ako zásterku na prípravu svojej novej ofenzívy. Zdôraznil, že Rusko ďalej útočí na ukrajinské mestá a obce, pričom odmieta všetky návrhy prímeria. „Preto je potrebný ďalší tlak,“ dodal.

Zelenskyj sa poďakoval republikánskemu senátorovi Lindseymu Grahamovi aj demokratovi Richardovi Blumenthalovi za presadzovanie podpory Ukrajiny v oboch ich politických táboroch. „Práve skutočná účasť Spojených štátov v každej fáze rokovaní môže zaručiť spoľahlivý mier,“ uviedol.

Graham a Blumenthal sa počas svojej piatkovej návštevy Kyjeva stretli aj s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom, s ktorým hovorili o možnom rozšírení obchodných vzťahov.

Graham podľa vlastných slov očakáva, že tieto obchodné vzťahy sa zamerajú na vojenský sektor s tým, že ten americký bude Ukrajine predávať zbrane, ktoré už vyvinul. Nakupovať od USA by ich podľa neho mohli aj iné krajiny, ktoré by ich následne dodávali Ukrajine.

Obaja senátori stoja za novým navrhovaným balíkom sankcií proti Rusku, ktorý v americkom Senáte podporuje väčšina zákonodarcov naprieč oboma politickými stranami. Zatiaľ však nie je zrejmé, či by získal rovnakú podporu aj v dolnej komore amerického Kongresu, teda Snemovni reprezentantov.

Republikán Graham zároveň podľa DPA nateraz nechce v tomto úsilí predbiehať amerického prezidenta Donalda Trumpa, snažiaceho sa sprostredkovať urovnanie konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom. (TASR)

Zelenskyj to povedal po schôdzke s tureckým ministrom zahraničných vecí Hakanom Fidanom v Kyjeve.

Ukrajinský prezident spresnil, že s Fidanom diskutovali o diplomatickom úsilí. Turecku i tamojšiemu prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi podľa vlastných slov poďakoval za „podporu nášho úsilia dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier“.

„Predovšetkým za ich pomoc pri organizácii stretnutia, ktoré umožnilo zabezpečiť prepustenie tisícov našich ľudí z ruského zajatia. Návrat všetkých Ukrajincov zadržiavaných Ruskom je jednou z našich najvyšších priorít,“ dodal Zelenskyj.

Rusko podľa neho naďalej ignoruje výzvy na prímerie a doposiaľ nepredstavilo ani memorandum zahrňujúce kľúčové princípy pre vyriešenie konfliktu, cituje Anadolu.

„Rusko ďalej ignoruje výzvy sveta na zastavenie paľby a pokračuje vo svojom zabíjaní,“ poznamenal Zelenskyj s tým, že „Rusi neboli schopní predstaviť takzvané 'memorandum', ktoré, ako prisľúbili, pripravia ihneď po výmene 1000 za 1000“ vojnových zajatcov. Ako dodal, ani Ukrajina, ani Turecko zatiaľ žiadne dokumenty od Moskvy nedostali.

Ukrajinský prezident zdôraznil, že na to, aby bolo stretnutie zmysluplné, jeho program musí byť jasný a rokovania musia byť riadne pripravené.

Druhé kolo priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou je naplánované na pondelok 2. júna v Istanbule. Uskutoční sa po schôdzke zo 16. mája, na ktorom sa obe strany dohodli na výmene väzňov a príprave návrhov dokumentov na podporu mierového úsilia, pripomína Anadolu. Zatiaľ čo Rusko trvá na tom, že návrh predstaví až na rokovaniach, ukrajinská strana požaduje okamžité predloženie dokumentu. (TASR)