Veliteľ kurdských milícií v Sýrii tvrdí, že sú v priamom kontakte s Tureckom

Podľa britskej stanice BBC to potvrdil hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj.

Stretnutie ukrajinskej a ruskej delegácie je naplánované na druhú polovicu dňa, spresnil Tychyj.

Ruská delegácia vedená asistentom ruského prezidenta Putina Vladimirom Medinským pricestovala do Istanbulu v nedeľu večer.

Rokovania sa uskutočnia v paláci Čiragan na brehu Bosporského prielivu. Podľa ruskej agentúry TASS by sa mali začať o 12.00 h SELČ.

V rámci prvého kola rokovaní v polovici mája sa obe strany dohodli na veľkej výmene vojnových zajatcov a na výmene dokumentov o tom, ako by mohla vyzerať ich vízia mierovej dohody.

Turecký denník Hürriyet na svojom webe v pondelok napísal, že Rusko oznámilo, že memorandum o svojich podmienkach predloží až priamo na rokovaniach.

Ukrajina medzičasom deklarovala, že ruskej strane navrhne prímerie v trvaní najmenej 30 dní, po ktorom má nasledovať návrat všetkých zajatcov zadržiavaných oboma stranami a ukrajinských detí odvlečených na územie ovládané Ruskom.

Následne by sa malo uskutočniť stretnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.

Zelenskyj posledný bod ukrajinského plánu ozrejmil tým, že „kľúčové otázky môžu vyriešiť iba lídri.“ Kremeľ túto možnosť opakovane odmietol a uviedol, že stretnutie Putina a Zelenského by sa mohlo uskutočniť až po tom, čo rokovacie delegácie dosiahnu širšie dohody. Rusko pritom počas celej vojny spochybňuje Zelenského legitimitu. Putin v marci vyhlásil, že Zelenskyj by moc na Ukrajine mal pod dohľadom OSN odovzdať prechodnej vláde, ktorá by zorganizovala voľby.

Moskva tvrdí, že sa chce zaoberať „základnými príčinami“ konfliktu – tento pojem používa na označenie kombinácie rôznorodých požiadaviek vrátane obmedzenia ukrajinskej armády, zákazu vstupu Ukrajiny do NATO a rozsiahlych územných ústupkov.

Kyjev a Západ tieto výzvy odmietli a označili útok Ruska na Ukrajinu za imperiálne zaberanie cudzích území, konštatoval denník Hürriyet. (TASR)

Uviedol to Andrij Kovalenko, šéf centra pre boj proti dezinformáciám pri ukrajinskej bezpečnostnej a obrannej rade.

Prezident Zelenskyj už v nedeľu oznámil, že pri akcii tajnej služby SBU bolo na letiskách vo viacerých ruských regiónoch zasiahnutých 34 percent ruských strategických bombardérov.

Presný počet zničených lietadiel neuviedol.

"Najmenej 13 ruských lietadiel zničených a mnoho ďalších poškodených," napísal Kovalenko na Telegrame.

Zdroj z ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU predtým uviedol, že koordinované útoky zasiahli celkovo 41 lietadiel používaných na "bombardovanie ukrajinských miest".

Konkrétne spomenul strategické bombardéry Tu-95 a Tu-22 a lietadlá včasnej výstrahy A-50.

Väčšinu z nich zostrelili v regiónoch susediacich s Ukrajinou.

Ako spresnila agentúra AFP, viac ako tretina z tohto počtu, 57 dronov, bola zostrelená nad Kurskou oblasťou, ďalších 31 nad Belgorodskou a 27 dronov bolo vyradených nad Lipeckou oblasťou.

Zvyšné drony boli podľa vyhlásenia ministerstva obrany zneškodnené nad Voronežskou, Brianskou, Riazanskou, Oriolskou a Tambovskou oblasťou, ako aj nad anektovaným Krymským polostrovom.

Ukrajina hlásila nad svojim územím 84 objektov, z nich 80 mali drony Šahíd. Okupanti vystrelili aj tri balistické rakety Iskander-M/KN-23 z Voronežskej oblasti a raketu typu Iskander-K z Brjanskej oblasti.

Podľa predbežných údajov k 08.30 protivzdušná obrana zasiahla 67 vzdušných cieľov, 37 sa stratilo bez dosiahnutia cieľa.