Británia označila marocký plán autonómie pre Západnú Saharu za najspoľahlivejší

„Pozvali nás na samit NATO. Myslím si, že je to dôležité,“ povedal ukrajinský prezident Zelenskyj. Ukrajinský líder neuviedol, kto bude krajinu na samite v Holandsku zastupovať, ani či sa ho zúčastní osobne.

Vyhlásenie prichádza po špekuláciách, že spojenci sa rozhodli nepozvať Ukrajinu na výročný samit pre nesúhlas administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio neskôr tieto tvrdenia poprel a Holandsko uviedlo, že Zelenského na samite privíta. (SITA)

"Agenti SBU zamínovali podpery tohto nelegálneho zariadenia. A dnes, bez akýchkoľvek obetí medzi civilným obyvateľstvom, o 4:44 ráno boli aktivované prvé výbušné zariadenie," uviedla tajná služba.

SBU tvrdí, že most podmínovala 1100 kilami výbušnín v ekvivalente TNT. "Most je v stave núdze," uviedli služba.

Priame rokovanie medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským požaduje Kyjev.

Turecko by považovalo za prínosné, keby sa rokovaní zúčastnil aj americký prezident Donlad Trump a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

"V blízkej budúcnosti sa to javí málo pravdepodobné," povedal o schôdzke vo formáte Putin, Trump a Zelenskyj hovorca Kremľa Peskov.

V pondelok sa v Istanbule uskutočnilo ďalšie priame rokovanie medzi ruskými a ukrajinskými diplomatmi. Ruskí predstavitelia okrem iného odovzdali ukrajinskej delegácii memorandum s požiadavkami na ukončenie vojny.

Dokument napríklad požaduje medzinárodné uznanie Krymu, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti ako súčasť Ruskej federácie.

Podľa vyhlásenia po stretnutí delegácie dojednali ďalšiu výmenu vojnových zajatcov.

"Bolo by chybou očakávať okamžité rozhodnutie a pokrok," uviedol ohľadom rokovaní s Ukrajinou Peskov. "Otázka urovnania (konfliktu) je mimoriadne zložitá," dodal hovorca Kremľa.

Zopakoval potom obvyklé ruské tvrdenie, že je nutné odstrániť "hlboké príčiny konfliktu". Tým Rusko mieni napríklad snahu Kyjeva vstúpiť do NATO.

Peskov tiež povedal, že na programe zatiaľ nie sú žiadne priame rokovania medzi Putinom a Trumpom. Ruský prezident sa tomu však nebráni, ak rozhovory budú vhodne pripravené, povedal Putinov hovorca. (ČTK)

Čo to bude znamenať pre budúcnosť Poľska a celého regiónu V4? Odpovede ponúkne Weronika Gogola, poľská spisovateľka a prekladateľka, ktorá dlhodobo žije na Slovensku.

Diskusiu moderuje Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA a organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a denníkom Sme.

Delegáciu vedie podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková, ktorú sprevádza vedúci kancelárie prezidenta Andrij Jermak aj zástupcovia rezortu obrany.

Delegácia z Kyjeva sa stretne s tímom amerického prezidenta Donalda Trumpa iba deň po druhom kole priamych rokovaní s Ruskom v Istanbule, ktoré sa skončili bez prelomu.

Trump, ktorý sľuboval, že vojnu na Ukrajine urýchlene ukončí, dal v poslednom čase opakovane najavo, že je frustrovaný z postojov Kyjeva aj Moskvy v čase, keď sa Spojené štáty pokúšajú urovnať konflikt medzi nimi.

„Plánujeme hovoriť o podpore obrany a situácii na bojisku, o sprísnení sankcií voči Rusku,“ uviedol na sociálnych sieťach Jermak s tým, že ukrajinská delegácia sa stretne s predstaviteľmi Demokratickej a Republikánskej strany, ako aj členmi Trumpovho tímu. Diskutovať budú aj o „vrátení deportovaných ukrajinských detí Ruskom“.