Wadephul počíta s uvalením prísnejších sankcií na Rusko

Podľa ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu tieto návrhy nijako neprispievajú k ukončeniu vyše tri roky trvajúcej vojny.

„Ruská strana predložila súbor starých ultimát, ktoré situáciu nijako nepribližujú k skutočnému mieru,“ napísal ukrajinský minister na sociálnej sieti X.

Moskva podľa neho nereagovala ani na ukrajinské návrhy, ktoré zaslali vopred. „Počas zasadnutia sa naša delegácia opýtala Rusov, aké sú ich úvahy. Neuviedli žiadne. Ani počas zasadnutia, ani po ňom,“ skonštatoval Sybiha.

Zároveň upozornil, že takéto správanie je v rozpore s predchádzajúcimi prísľubmi Ruska, vrátane tých, ktoré dalo Spojeným štátom, že na rokovania v Istanbule predloží realistické a uskutočniteľné návrhy.

V dôsledku „nekonštruktívneho prístupu“ Moskvy sa rokovania podľa šéfa ukrajinskej diplomacie zúžili na otázky výmeny vojnových zajatcov. „Vítame pokrok v tejto oblasti, ale vo všetkých oblastiach by mohli byť výsledky oveľa hmatateľnejšie, keby Rusi opätovali konštruktívny prístup Ukrajiny,“ doplnil.

Moskva podľa jeho slov doteraz odmietla akékoľvek zmysluplné formy prímeria. Vyzval preto partnerov Kyjeva, aby uvalili na Rusko nové sankcie.

Kremeľ vo svojom memorande podľa AFP potvrdil svoje maximalistické požiadavky. Okrem iného požaduje, aby sa Ukrajina stiahla zo štyroch svojich oblastí, ktorých časti má pod kontrolou Moskva, žiada medzinárodné uznanie anektovaného Krymského polostrova ako súčasti Ruska, neutralitu Ukrajiny a stanovenie limitov na veľkosť jej ozbrojených síl a množstvo vojenského vybavenia. (TASR)

Vyhlásenie prichádza deň po tom, čo Moskva na rokovaniach v Istanbule odmietla výzvu Kyjeva na bezpodmienečné prímerie.

Obe strany sa dohodli na rozsiahlej výmene zajatcov a vymenili si návrhy na mierové riešenie, tzv. memorandá, no rokovania trvali menej ako dve hodiny a nepriniesli zásadný posun.

„Riešenie je mimoriadne zložité a zahŕňa množstvo nuáns. Bolo by chybou očakávať okamžité riešenia a prelomy,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Podľa ruských médií Moskva žiada, aby Ukrajina stiahla svoje jednotky zo štyroch východných a južných regiónov, ktoré Rusko považuje za anektované, ako podmienku na pozastavenie ofenzívy.

Kyjev naopak trvá na úplnom a bezpodmienečnom prímerí, Rusko ponúklo len čiastočné prímerie na dva až tri dni v niektorých oblastiach frontu.

Peskov zároveň odmietol možnosť samitu prezidentov Ruska, Ukrajiny a USA v blízkej budúcnosti, keďže takýto samit by podľa neho mohol nastať až po dosiahnutí dohody medzi vyjednávačmi. Biely dom v pondelok uviedol, že prezident Trump je takejto myšlienke otvorený, podporu vyjadrili aj Zelenskyj a Erdogan.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok obvinil Rusko z úmyselného útoku na civilistov pri raketovom útoku na mesto Sumy, kde zahynuli štyria ľudia.

Rusko podľa neho urýchľuje ofenzívu v regióne a snaží sa vytvoriť „nárazníkovú zónu“. Zelenskyj vyzval USA a Európu na rozhodné kroky a tvrdšie sankcie voči Rusku. Delegácia ukrajinských predstaviteľov zároveň rokuje vo Washingtone o obranných a ekonomických otázkach vrátane nových sankcií. (SITA)

Veľvyslanectvo zároveň poprelo obvinenia britskej vlády o rastúcej agresii Ruska a každodenných kybernetických útokoch, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Británia v pondelok vyhlásila, že radikálne zmení svoj prístup k obrane v reakcii na nové hrozby vrátane tých, ktoré prichádzajú z Ruska. Došlo k tomu po tom, čo schválila závery nezávisle vypracovaného strategického hodnotenia obrany.

Britský minister obrany John Healey po zverejnení hodnotenia ozrejmil, že Európa stojí pred vojnou, rastúcou ruskou agresiou, novými jadrovými rizikami a každodenným kybernetickými útokmi, uvádza Reuters. Ruská ambasáda v utorok následne vydala stanovisko, v ktorom kritizovala „čerstvú salvu protiruskej rétoriky“.

„Rusko nepredstavuje žiadnu hrozbu pre Britániu a jej obyvateľov,“ uvádza sa vo vyhlásení. „Neprechovávame žiadne agresívne úmysly a nemáme žiadne plány útoku na Britániu. Nemáme o to záujem a ani to nepotrebujeme," doplnila ambasáda v stanovisku.

Vzťahy medzi Ruskom a Britániou sú na najnižšej úrovni od studenej vojny. Výrazne sa zhoršili po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 a Británia spolu s ďalšími členskými krajinami NATO odvtedy poskytla Kyjevu rozsiahlu pomoc.

Čínske veľvyslanectvo v Londýne takisto kritizovalo hodnotenie britskej obrany. Podľa stanoviska ambasády dokument zámerne skresľuje obrannú politiku Pekingu, aby ospravedlnil britskú vojenskú expanziu.

Hodnotenie označilo Čínu za „sofistikovanú a pretrvávajúcu výzvu“, pričom sa odvolávalo na jej rýchlu vojenskú modernizáciu vrátane rozšíreného jadrového arzenálu. Peking podľa neho pravdepodobne využíva špionáž, kybernetické útoky a zároveň kradne aj duševné vlastníctvo, píše Reuters. (TASR)

Išlo podľa nich o teroristický čin. Pri zrútení mostov v Brianskej a Kurskej oblasti prišlo o život sedem ľudí, ďalších 113 potrebovalo lekársku starostlivosť. Boli medzi nimi aj deti.

V nedeľu ruskí vyšetrovatelia oznámili, že sa mosty v noci zo soboty na nedeľu zrútili v dôsledku explózie. V Brianskej oblasti spadol cestný most na rýchlik do Moskvy, ktorá pod ním prechádzal. Táto udalosť si vyžiadala všetky obete na životoch a väčšinu zranených.

Len o niekoľko hodín sa v Kurskej oblasti zrútil železničný most, po ktorom prechádzal nákladný vlak. Súprava sa zosunula na cestu pod mostom. Zranenia utrpel rušňovodič a dvaja jeho pomocníci.

Kurská a Brianská oblasť susedí s Ukrajinou. (ČTK)

Podľa agentúry RIA Novosti úrady tiež pozastavili plavbu civilných lodí pri krymskom prístave Sevastopoľ.

Ukrajina patrí k najväčším producentom obilia a olejnín na svete, úrody však závisia od podmienok počas sejby a zberu. Teraz sa k výkyvom počasia pridala vojna a obsadenie niektorých poľnohospodárskych oblastí Ruskom.

„Čaká nás náročná sezóna. Neprirodzene teplá zima, nedostatok vlahy a neskôr dlhšie obdobie dažďov spôsobili v niektorých regiónoch odklad sejby o dva týždne. Očakávame preto, že objem úrod bude nižší,“ povedal ukrajinský minister pôdohospodárstva Vitalij Kovaľ v rozhovore pre Reuters.

Dodal však, že najpesimistickejší odhad počíta s poklesom úrod obilia o 10 percent zhruba na 51 miliónov ton. V prípade olejnín ministerstvo odhaduje pokles úrod o 5 percent v porovnaní s minulým rokom.

Pri prezentácii prvého detailnejšieho odhadu na rok 2025 uviedol, že Ukrajina by mohla vyprodukovať približne 26 miliónov ton kukurice, 20 miliónov, prípadne až 22 miliónov ton pšenice a 4,5 milióna ton jačmeňa.

Okrem toho predpokladá, že vyprodukuje 11,5 milióna ton slnečnicových semien a 11 miliónov ton cukrovej repy. Dodal, že úrody olejnín by mohli klesnúť na 20,16 milióna ton z 21,18 milióna ton v minulom roku, čiastočne v dôsledku poklesu úrod semien repky olejnej o 600-tisíc ton.

Kovaľ odmietol poskytnúť odhad exportu ukrajinského obilia v sezóne 2025/2026 (júl - jún), podľa analytikov by však vývoz mal dosiahnuť 40,9 milióna ton. Z toho 15 miliónov až 15,5 milióna ton by mala predstavovať pšenica. (TASR)