Británia vybuduje 12 ponoriek na jadrový pohon

“ S odvolaním sa na oficiálnu tlačovú agentúru SANA o tom informovala agentúra AFP, píše TASR.

„Domnievame sa, že mnohé strany sa snažia destabilizovať región, aby slúžili svojim vlastným záujmom,“ uvádza sa vo vyhlásení tlačovej služby ministerstva zahraničných vecí.

Sýriu zo spáchania tohto útoku obvinil v utorok izraelský minister obrany Jisrael Kac, ktorý deklaroval, že za túto eskaláciu je „priamo zodpovedný“ sýrsky prezident Ahmad Šara.

Sýrska vláda nepotvrdila odpálenia rakiet na Izrael zo svojho územia, ale odsúdila izraelský protiútok s tým, že viedol k „ťažkým ľudským a materiálnym stratám“ a porušil sýrsku suverenitu „v čase, keď najviac potrebujeme pokojné a mierové riešenia“.

Vo vyhlásení izraelskej armády sa uvádza, že dve rakety vystrelené zo Sýrie dopadli v Izraeli na neobývané a nezastavané územie.

V reakcii na to izraelské „delostrelectvo zasiahlo južnú Sýriu.“ Sýrska štátna tlačová agentúra SANA informovala o izraelskom ostreľovaní „zameranom na údolie Jarmúk na západe provincie Dará“. Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva so sídlom v Británii uviedlo, že zásah dostalo pole v danej provincii. Správy o prípadných obetiach či zranených nie sú k dispozícii.

Podľa izraelských médií incident z utorka je vôbec prvý tohto druhu od pádu režimu Bašára Asada v decembri 2024, ktorému predchádzala úspešná ofenzíva islamistických povstalcov pod velením Ahmada Šaru.

Po Asadovom zvrhnutí Izrael presunul svoje jednotky do demilitarizovanej zóny na Golanských výšinách, na ktoré dozerá OSN, a uskutočnil v Sýrii stovky náletov na vojenské ciele. Izrael tvrdí, že cieľom týchto útokov je zabrániť, aby sa technicky pokročilé zbrane dostali do rúk nových sýrskych úradov, ktorých predstaviteľov považuje za džihádistov.

Vo vyhlásení z nedele izraelská armáda uviedla, že jej jednotky pokračujú v „obranných operáciách na juhu Sýrie“ s cieľom „zničiť teroristickú infraštruktúru a ochrániť obyvateľov Golanských výšin“.

Sýria a Izrael sú technicky vo vojne od roku 1948, pripomenula AFP.

(TASR)

Nad Jeruzalemom bolo počuť sériu výbuchov. Podľa izraelskej záchrannej služby neboli hlásené žiadne zranenia, uviedla agentúra AFP, píše TASR.

Zneškodnenie rakety v utorok bolo v poradí tretím zásahom izraelskej armády proti útoku z Jemenu za posledné tri dni. Nateraz sa húsíovia prihlásili k pondelkovému raketovému útoku, ktorý podľa nich bol zameraný na hlavné izraelské letisko neďaleko Tel Avivu.

Jemenskí povstalci húsíovia smerom na Izrael odpaľujú rakety a vypúšťajú drony od vypuknutia vojny v Pásme Gazy - od októbra 2023.

Tvrdia, že na Izrael útočia zo solidarity s Palestínčanmi v Pásme Gazy, kde Izrael v októbri 2023 v odvete za teroristický vpád palestínskych kománd na juh svojho územia začal rozsiahlu ofenzívu proti militantnému hnutiu Hamas.

Hoci väčšina projektilov smerujúcich na Izrael bola zachytená, jedna raketa vypálená začiatkom mája zasiahla aj hranicu letiska Bena Guriona neďaleko Tel Avivu.

V odvete Izrael podnikol v Jemene niekoľko bojových operácií vrátane útokov na prístavy a letisko v hlavnom meste Saná.

4 pel

(TASR)

Vo svojom večernom videohovore v utorok uviedol, že požiadal doterajšieho veliteľa ukrajinských pozemných síl Mychajla Drapatého, aby zostal v službe, pričom mu však zredukoval objem povinností.

Drapatyj bol zbavený organizačných úloh, ako je mobilizácia, výcvik a príprava nováčikov. Zelenskyj ho súčasne vymenoval za veliteľa Spojených síl, takže sa bude môcť „na 100 percent sústrediť“ výlučne na bojové zadania.

DPA uviedla, že 42-ročný generál Drapatyj je považovaný za jedného z najschopnejších na Ukrajine - naposledy stabilizoval situáciu v blízkosti mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Pozorovatelia sa domnievajú, že poverenie novými úlohami znamená, že Zelenskyj nechce prísť o Drapatého vodcovské kvality na fronte.

Zelenskyj okrem vymenoval Oleha Apostola za veliteľa

výsadkárskych jednotiek a Roberta Brovdiho za veliteľa jednotiek bezpilotných lietadiel. Vadym Sucharevskyj má zasa ako nový zástupca veliteľa Východnej skupiny armádnych jednotiek zmodernizovať celú veliteľskú štruktúru, povedal Zelenskyj vo videopríhovore.

Ako doplnila agentúra DPA, Drapatému bol zredukovaný objem povinností po nedávnom raketovom útoku ruskej armády na vojenské cvičisko v Dnepropetrovskej oblasti ležiacej na stredovýchode Ukrajiny. O život prišlo 12 ukrajinských vojakov a desiatky ich boli zranené.

Drapatyj pred dvoma dňami oznámil svoju demisiu s tým, že za incident v Dnepropetrovskej oblasti preberá plnú zodpovednosť. „Nedokázal som prinútiť ľudí, aby plnili moje rozkazy,“ napísal Drapatyj v príspevku na Facebooku. „Netlačil som dostatočne tvrdo, ani som nezmenil postoj k disciplíne. Toto je moja zodpovednosť,“ doplnil. Dodal, že bez osobnej zodpovednosti armáda nemôže rásť ani uspieť.

Ukrajina je na fronte pod silným tlakom ruskej armády, ktorá vojnu voči svojmu západnému susedovi rozpútala 24. februára 2022.

Pokiaľ ide o politiku, Zelenskyj vo večernom videu opäť vyzval na uvalenie ďalších sankcií na Rusko, a to po raketovom útoku, ktorého terčom bolo opäť mesto Sumy na severovýchode Ukrajiny. O život prišli štyria civilisti a ďalších približne 30 ich bolo zranených.

Svoju požiadavku na sankcie Zelenskyj zdôvodnil tým, že ruský prezident Vladimir Putin nezmení svoju taktiku, pokiaľ nebude vystavený väčšiemu tlaku. (TASR)

Informovala o tom agentúra Jonhap, píše TASR.

Prezidentský sľub zložil I Če-mjong po tom, ako ústredná volebná komisia potvrdila jeho víťazstvo v utorkových prezidentských voľbách, v ktorých porazil Kim Mun-sua z vládnucej konzervatívnej strany Sila ľudu (PPP). O prezidentský úrad sa uchádzalo celkovo päť kandidátov.

Úradu sa I Če-mjong ujíma okamžite - bez prechodného obdobia, keďže predčasné prezidentské voľby sa konali, aby na prezidentskom poste nahradil bývalého prezidenta Jun Sok-jola, ktorý 3. decembra 2024 nečakane vyhlásil stanné právo, čo vyvolalo masové protesty a politickú krízu.

V dôsledku kontroverzného vyhlásenia stanného práva bol Jun z prezidentskej funkcie suspendovaný a bola voči nemu vznesená ústavná žaloba. Ústavný súd Junovo odvolanie z postu hlavy štátu potvrdil 4. apríla, čím sa stal druhým prezidentom v histórii Južnej Kórey, ktorý bol úspešne odvolaný.

Hlava štátu je v Južnej Kórei volená priamo a má rozsiahle právomoci. Stojí nielen na čele vlády, ale je aj najvyšším veliteľom ozbrojených síl a môže vydávať nariadenia. Na rozdiel od mnohých iných štátov však môže úrad zastávať len počas jedného päťročného funkčného obdobia.

12 20 pel (TASR)

Opatrením chce prezident Daniel Noboa bojovať proti obchodovaniu s drogami, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Reformu podporilo 82 zákonodarcov, 60 hlasovalo proti a šiesti sa hlasovania zdržali. O návrhu budú ešte hlasovať voliči v referende, ktorého termín stanovia volebné orgány.

Podľa ekvádorského prezidenta je na boj proti skupinám obchodníkov s drogami, ktorí pôsobia v rôznych častiach krajiny, potrebná medzinárodná spolupráca.

Americká základňa v meste Manta bola poslednou základňou, ktorej fungovanie ekvádorské orgány zrušili v roku 2009. Podľa koaličných zákonodarcov sa odvtedy Ekvádor stal hlavným centrom obchodovania s drogami. Opozícia však tvrdí, že samotná zahraničná vojenská prítomnosť nevyrieši bezpečnostné problémy krajiny a že vláda potrebuje jasný plán na boj proti zločinu.

Bývalý prezident Rafael Correa sa v roku 2009 rozhodol neobnoviť povolenie na prevádzku americkej základne a presadil ústavnú reformu, ktorá úplne zakázala zahraničné vojenské základne v Ekvádore. Noboa avizoval úpravu tohto zákazu ešte v septembri.

Reuters s odvolaním na svoje zdroje v marci informovala, že ekvádorskí predstavitelia povedali spojencom amerického prezidenta Donalda Trumpa, že majú záujem o opätovné umiestnenie americkej základne v krajine. Obaja prezidenti sa krátko potom neformálne stretli na Floride. Ani jeden z nich neposkytol o ich spoločnom stretnutí veľa podrobností. (TASR)

Podľa ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu tieto návrhy nijako neprispievajú k ukončeniu vyše tri roky trvajúcej vojny.

„Ruská strana predložila súbor starých ultimát, ktoré situáciu nijako nepribližujú k skutočnému mieru,“ napísal ukrajinský minister na sociálnej sieti X.

Moskva podľa neho nereagovala ani na ukrajinské návrhy, ktoré zaslali vopred. „Počas zasadnutia sa naša delegácia opýtala Rusov, aké sú ich úvahy. Neuviedli žiadne. Ani počas zasadnutia, ani po ňom,“ skonštatoval Sybiha.

Zároveň upozornil, že takéto správanie je v rozpore s predchádzajúcimi prísľubmi Ruska, vrátane tých, ktoré dalo Spojeným štátom, že na rokovania v Istanbule predloží realistické a uskutočniteľné návrhy.

V dôsledku „nekonštruktívneho prístupu“ Moskvy sa rokovania podľa šéfa ukrajinskej diplomacie zúžili na otázky výmeny vojnových zajatcov. „Vítame pokrok v tejto oblasti, ale vo všetkých oblastiach by mohli byť výsledky oveľa hmatateľnejšie, keby Rusi opätovali konštruktívny prístup Ukrajiny,“ doplnil.

Moskva podľa jeho slov doteraz odmietla akékoľvek zmysluplné formy prímeria. Vyzval preto partnerov Kyjeva, aby uvalili na Rusko nové sankcie.

Kremeľ vo svojom memorande podľa AFP potvrdil svoje maximalistické požiadavky. Okrem iného požaduje, aby sa Ukrajina stiahla zo štyroch svojich oblastí, ktorých časti má pod kontrolou Moskva, žiada medzinárodné uznanie anektovaného Krymského polostrova ako súčasti Ruska, neutralitu Ukrajiny a stanovenie limitov na veľkosť jej ozbrojených síl a množstvo vojenského vybavenia. (TASR)