Trump je otvorený trojstranným mierovým rokovaniam s Ruskom a Ukrajinou

Iniciatívu ohlásil v Bruseli nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Pistorius povedal, že Berlín by chcel v rámci tohto projektu vyzbierať viac ako jednu miliardu eur, čo je suma, akú sa mu podarilo získať vlani prostredníctvom podobnej iniciatívy.

Nemecký minister to uviedol počas bruselských rokovaní takzvanej kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktorej súčasťou je približne 50 krajín.

Cieľom stretnutia bolo koordinovať a zvýšiť vojenskú podporu Kyjeva. Schôdzke predsedal Pistorius spolu s britským ministrom obrany Johnom Healeym, keďže Spojené štáty ako zakladajúci člen odmietli viesť tieto rokovania, Washington však na nich zastupoval americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zúčastneným prihovoril prostredníctvom telemostu, pričom zopakoval svoju žiadosť o poskytnutie systémov protivzdušnej obrany na ochranu Ukrajincov, a to najmä systémov Patriot.

„Čím silnejšia je naša protivzdušná obrana, tým menší význam vidí (ruský prezident Vladimir) Putin v útokoch na naše mestá a obce, takže (vás) prosím, pokračujme v posilňovaní nášho vzdušného štítu,“ povedal Zelenskyj.

„Je to najúčinnejší spôsob, ako prinútiť Rusko, aby zastavilo svoje raketové útoky a teror,“ doplnil.

Britský minister obrany skonštatoval, že Moskva každodenne zaútočí na Ukrajinu vyše 300 dronmi. „Prezident Putin stále dokazuje, že sa nezasadzuje za mier, ale je naďalej zameraný na smrť, ničenie a destabilizáciu,“ povedal Healey.

Berlín požiadal Spojené štáty a ďalších spojencov, aby Ukrajine darovali viac Patriotov či obdobných systémov protivzdušnej obrany, upresnil Pistorius. „Ponúkli sme tiež, že prípad od prípadu preskúmame možnosť zaplatiť za systémy, ktoré by sa takto mohli uvoľniť," dodal. (TASR)

Uviedol to ukrajinský minister obrany Rustem Umerov počas stretnutia predstaviteľov Kontaktnej skupiny na obranu Ukrajiny v Bruseli.

Podľa Umerova má Kyjev tiež záujem, aby ukrajinské zbrojárske spoločnosti vyrábali novo vyvinuté systémy mimo krajiny. Vojenské vybavenie zo zahraničia by malo byť na Ukrajinu dodávané počas trvania vojny s Ruskom.

„Budeme spoločne vyrábať bezpilotné lietadlá, rakety, muníciu a ďalšie zbrane. Ukrajinské drony zmenili bojisko. A teraz zmenia aj to, ako sa krajiny kontaktnej skupiny pripravujú na budúce hrozby,“ vyhlásil Umerov na tlačovej konferencii spolu s nemeckým a britským rezortným partnerom. Dodal, že spoločná výroba predstavuje strategický posun.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius už pred stretnutím prisľúbil väčšie úsilie o ďalšie systémy protivzdušnej obrany a elektronickej vojny, týkajúce sa najmä ochrany, narušení komunikácie a rozmiestnenia zbraní. Na týchto krokoch sa podľa DPA podieľajú aj ďalšie krajiny.

Britský minister obrany John Healey v stredu odsúdil pokračujúce ruské útoky na ukrajinské mestá a civilistov. „Ukrajina, Spojené štáty, všetci tu z nás vyzývame na prímerie. Stojíme za mier. Putin vo vojne pokračuje, takže práca tejto kontaktnej skupiny je o to viac dôležitá. Musíme sa posilniť (a) nikdy nesmieme ustúpiť,“ vyhlásil Healey. (TASR)

Urobil tak v obave z potenciálnej vojenskej hrozby, ktorú by pre krajinu mohlo predstavovať Rusko.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Návrh v estónskom parlamente podporilo 81 poslancov zo 101-členného parlamentu, uviedla tlačová kancelária parlamentu. Hlasovanie sa v krajine konalo po tom, čo odstúpenie schválili už aj v Lotyšsku a Litve.

Všetkých päť krajín Európskej únie a NATO, ktoré hraničia s Ruskom – Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko a Fínsko –oznámilo plány na odstúpenie od spomínaného dohovoru pre vojenské hrozby zo strany Moskvy.

Krajiny môžu skladovať a používať protipechotné míny šesť mesiacov po tom, čo oznámili svoje odstúpenie ostatným štátom viazaným Ottawským dohovorom a OSN. Žiadna z piatich krajín tak doposiaľ neurobila, pripomína Reuters.

Rusko nepodpísalo Ottawský dohovor a po začatí invázie na Ukrajinu použilo aj nášľapné míny.

Laureátka Nobelovej ceny za mier Jody Williamsová, ktorá cenu získala v roku 1997 za odstraňovanie protipechotných mín a prácu venovanú ich zákazu, kritizovala rozhodnutia susedných štátov Ruska.

"Míny neovplyvňujú výsledok vojny... Jediné, čo tým získate, je následný neporiadok ohrozujúci vaše vlastné obyvateľstvo," povedala v apríli pre denník The Guardian. (TASR)

Na kompilácii vidno útoky na štyri letiská - Olenja, Ivanovo, Ďagilevo a Belaja. Medzi zasiahnutými lietadlami sú A-50, Tu-95, Tu-22, Tu-160, ako aj An-12 a Il-78, napísala tajná služba s tým, že odhadová škoda je sedem miliárd dolárov.

Prezident Zelenskyj počas stretnutia s novinármi vyhlásil, že Ukrajina by operáciu Pavučina nespustila, ak by Rusko pristúpilo na prímerie.

Poradca ruského prezidenta pre medzinárodné otázky tak reagoval na telefonický rozhovor prezidentov Ruska a USA.

Kremeľ označil telefonát Putina a Trumpa za „pozitívny“ a „produktívny“. Informovali o tom agentúry AFP a TASS.

„Donald Trump tiež zdôraznil, že americká strana nebola vopred informovaná (o ukrajinskom údere na vojenské lietadlá)," povedal poradca.

Ušakov tvrdí, že telefonátu predchádzali rozhovory na nižšej úrovni. Počas nich sa zistilo, že vzhľadom na „súčasnú situáciu po teroristických útokoch kyjevského režimu a ďalšom kole (mierových) rokovaní v Istanbule bude vhodné zorganizovať telefonát medzi lídrami“, uviedol poradca podľa TASS. (ČTK, TASR)

Informujú o tom agentúry ANSA a TASS.

Putin novému pápežovi povedal, že Rusko sa bude snažiť ukončiť vojnu na Ukrajine mierovými a diplomatickými prostriedkami, a informoval ho o výsledkoch pondelňajších priamych rokovaní s Ukrajinou v Istanbule.

Zopakoval tiež ruské tvrdenia o tom, že na ukončenie vojny je potrebné vyriešiť „základné príčiny vzniku konfliktu“.

V rozhovore pápež na Putina naliehal, aby počas diskusií s ukrajinskými predstaviteľmi urobil „gesto v prospech mieru“. Pontifik tiež zdôraznil „význam dialógu pre nadviazanie pozitívnych kontaktov medzi stranami a hľadanie riešení konfliktu“, informoval Vatikán, na ktorý sa odvoláva agentúra AFP.

Lev XIV. od svojho zvolenia na čelo katolíckej cirkvi pravidelne apeluje na okamžité prímerie na Ukrajine. Vatikán tiež ponúkol ako miesto na potenciálne mierové rokovania, čo však ruská strana odmietla.

Putin tiež v telefonáte vyjadril nádej, že Svätá stolica pod jeho vedením bude aktívnejšie podporovať náboženskú slobodu na Ukrajine.

Rusko Ukrajinu kritizuje pre jej zásahy voči predstaviteľom pravoslávnej cirkvi v krajine pôsobiacej pod moskovským patriarchátom. Tú Kyjev obviňuje zo spolupráce s Ruskom a ukrajinský parlament ju minulý rok zakázal. (TASR)

Informuje o tom agentúra AFP.

„Diskutovali sme o situácii na fronte a potrebe posilniť podporu Ukrajiny v oblasti protivzdušnej obrany,“ napísal Jermak na sociálnych sieťach. „Zdôraznil som, že Ukrajina urobila všetko pre dosiahnutie mieru a je pripravená na prímerie, ale Rusko to odmieta. Preto sú potrebné ďalšie sankcie,“ dodal.

Rubio s Jermakom diskutoval aj o pondelňajších rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule, ich ďalšom priebehu, nadchádzajúcej výmene vojnových zajatcov a o návrate rukojemníkov a detí unesených Ruskom.

Ukrajinská delegácia dorazila do USA v utorok a vedie ju podpredsedníčka vlády Julija Svyrydenková. S Američanmi chcú Ukrajinci diskutovať o obranných a ekonomických témach.

Do Washingtonu ukrajinskí predstavitelia dorazili v čase, keď senátori z oboch amerických politických strán predložili návrh na nové protiruské sankcie, ako aj sekundárne sankcie v podobe 500-percentného cla na krajiny, ktoré ktoré kupujú od Ruska ropu, zemný plyn, urán a iné produkty. (TASR)

Útok si vyžiadal zranenia. Konkrétny počet zranených ukrajinské pozemné vojsko nespomína, vojaci podľa neho boli v čase útoku na cvičisku.

"Vďaka včasným bezpečnostným opatreniam, najmä rozptýleniu personálu, využitiu krytov a dodržiavaniu protokolov počas leteckého poplachu, sa podarilo zabrániť veľkému počtu obetí," informuje ukrajinská armáda.

Prvého júna ruská invázna armáda zaútočila na výcvikovú základňu ukrajinských pozemných síl v obci Čerkaske v Dnepropetrovskej oblasti, kedy zahynulo 12 vojakov a ďalších 60 ich utrpelo zranenia.

Po útoku rezignoval veliteľ pozemných síl Mychajlo Drapatyj, ktorý uviedol, že v úlohe veliteľa nebol úplne schopný zabezpečiť, aby boli splnené jeho príkazy.

V utorok Zelenskyj oznámil, že Drapatyj bude novo veliť spoločným silám ukrajinských ozbrojených síl, aby sa "mohol na 100 percent zaoberať frontom". Kto sa stane novým veliteľom ukrajinských pozemných vojsk, prezident zatiaľ nepovedal. (ČTK, Ukrajinská pravda)