Ukrajinská tajná služba tvrdí, že vážne poškodila piliere Krymského mosta

"Predmetná technika, ako uviedli aj zástupcovia ministerstva obrany, nebola zničená, ale len poškodená a bude opravená," povedal v rozhovore s ruskou štátnou tlačovou agentúrou TASS námestník ruského ministra zahraničia Sergej Rjabkov.

Ukrajina v nedeľu oznámila, že v rámci operácie s krycím názvom "Pavučina" vypustila na rôznych miestach v Rusku 117 bezpilotných lietadiel, ktoré na najmenej štyroch leteckých základniach zaútočili na ruské strategické bombardéry dlhého doletu schopných niesť jadrové zbrane.

Kyjev potom spomínal poškodenie či zničenie asi tretiny tejto flotily, satelitné snímky dokladajú kritický rozsah poškodenia aspoň niektorých zo zasiahnutých strojov.

Spojené štáty odhadujú, že víkendový útok ukrajinských dronov zasiahol až 20 ruských bojových lietadiel a asi desať ich zničil, povedali agentúre Reuters dvaja americkí predstavitelia. To je približne polovičný počet oproti odhadu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Ruský prezident Vladimir Putin v stredajšom telefonickom rozhovore oznámil americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že Moskva bude musieť na útok z 1. júna reagovať, povedal v stredu novinárom po telefonáte poradca Kremľa pre medzinárodné otázky Jurij Ušakov. (ČTK)

Dronový útok zasiahol mesto Pryluky v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny. Medzi piatimi obeťami bolo aj ročné dieťa, informoval oblastný gubernátor Viačeslav Čaus.

Čaus dodal, že na Pryluky, vzdialené od hranice s Ruskom asi 150 kilometrov, útočilo najmenej šesť dronov. Predpokladané ciele ich útokov gubernátor nešpecifikoval.

Okrem obetí, medzi ktorými sú aj dve ženy, si útok dronov vyžiadal aj najmenej šesť zranených. Podľa Čausa boli všetci hospitalizovaní.

Útoku dronov bolo v noci na štvrtok opäť vystavené aj východoukrajinské mesto Charkov.

Gubernátor oblasti Oleh Synehubov nateraz informoval o najmenej 17 zranených, medzi ktorými sú najmenej dve deti a tehotná žena.

Útoky dronmi poškodili výškové budovy, rozbili okná a poškodili byty, napísal Synehubov.

Ukrajinský vojenský dôstojník plukovník Pavlo Palisa, ktorý je od novembra zástupcom šéfa kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského, prezentoval v USA zistenia ukrajinskej vojenskej rozviedky.

Podľa Palisu si Rusko stanovilo cieľ do konca septembra ovládnuť celé územie Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré považuje za anektované. Do konca roka chce vytvoriť nárazníkovú zónu pozdĺž ukrajinsko-ruskej hranice.

„Majú plány aj na rok 2026 - cieľom je obsadiť celé územie Ukrajiny na ľavom brehu Dnepra, vrátane Odeskej a Mykolajivskej oblasti, a odrezať Ukrajinu od Čierneho mora,“ uviedol Palisa.

Čierne more je pre Ukrajinu kľúčové z vojenského aj ekonomického hľadiska, najmä pre vývoz obilia. Palisa zdôraznil, že podľa rozviedky Rusko „neplánuje mier, ale pripravuje sa na vojnu“.

Delegáciu viedol hlavný poradca prezidenta Andrij Jermak, ktorý v USA vyzval zákonodarcov na prijatie nového balíka sankcií proti Rusku.

„Je potrebné vytvoriť atmosféru, v ktorej Rusko pristúpi na rokovania - nie na divadlo, ale na skutočné a konkrétne rokovania,“ povedal Jermak po stretnutí s americkým ministrom zahraničia Marcom Rubiom. (SITA)

"Znamená to, že s každým novým útokom a s každým diplomatickým oneskorením Rusko ukazuje vztýčený prostredník celému svetu - všetkým tým, ktorí stále otáľajú s tým, zvýšiť naň tlak," uviedol ukrajinský prezident.

Zelenskyj varoval, že Putin si slabé reakcie voči jeho hrozbám vykladá ako ochotu prižmúriť oči nad jeho akciami. "Keď necíti silu a tlak, ale naopak slabosť, vždy spácha nové zločiny," poznamenal.

Zdôraznil, že Ukrajina je vďačná každému, kto sa snaží vojnu zastaviť a kto vrahovi povie, že sa bude zodpovedať. "Rusko musí vrátiť mier," dodal.

Iniciatívu ohlásil v Bruseli nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Pistorius povedal, že Berlín by chcel v rámci tohto projektu vyzbierať viac ako jednu miliardu eur, čo je suma, akú sa mu podarilo získať vlani prostredníctvom podobnej iniciatívy.

Nemecký minister to uviedol počas bruselských rokovaní takzvanej kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktorej súčasťou je približne 50 krajín.

Cieľom stretnutia bolo koordinovať a zvýšiť vojenskú podporu Kyjeva. Schôdzke predsedal Pistorius spolu s britským ministrom obrany Johnom Healeym, keďže Spojené štáty ako zakladajúci člen odmietli viesť tieto rokovania, Washington však na nich zastupoval americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zúčastneným prihovoril prostredníctvom telemostu, pričom zopakoval svoju žiadosť o poskytnutie systémov protivzdušnej obrany na ochranu Ukrajincov, a to najmä systémov Patriot.

„Čím silnejšia je naša protivzdušná obrana, tým menší význam vidí (ruský prezident Vladimir) Putin v útokoch na naše mestá a obce, takže (vás) prosím, pokračujme v posilňovaní nášho vzdušného štítu,“ povedal Zelenskyj.

„Je to najúčinnejší spôsob, ako prinútiť Rusko, aby zastavilo svoje raketové útoky a teror,“ doplnil.

Britský minister obrany skonštatoval, že Moskva každodenne zaútočí na Ukrajinu vyše 300 dronmi. „Prezident Putin stále dokazuje, že sa nezasadzuje za mier, ale je naďalej zameraný na smrť, ničenie a destabilizáciu,“ povedal Healey.

Berlín požiadal Spojené štáty a ďalších spojencov, aby Ukrajine darovali viac Patriotov či obdobných systémov protivzdušnej obrany, upresnil Pistorius. „Ponúkli sme tiež, že prípad od prípadu preskúmame možnosť zaplatiť za systémy, ktoré by sa takto mohli uvoľniť," dodal. (TASR)

Uviedol to ukrajinský minister obrany Rustem Umerov počas stretnutia predstaviteľov Kontaktnej skupiny na obranu Ukrajiny v Bruseli.

Podľa Umerova má Kyjev tiež záujem, aby ukrajinské zbrojárske spoločnosti vyrábali novo vyvinuté systémy mimo krajiny. Vojenské vybavenie zo zahraničia by malo byť na Ukrajinu dodávané počas trvania vojny s Ruskom.

„Budeme spoločne vyrábať bezpilotné lietadlá, rakety, muníciu a ďalšie zbrane. Ukrajinské drony zmenili bojisko. A teraz zmenia aj to, ako sa krajiny kontaktnej skupiny pripravujú na budúce hrozby,“ vyhlásil Umerov na tlačovej konferencii spolu s nemeckým a britským rezortným partnerom. Dodal, že spoločná výroba predstavuje strategický posun.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius už pred stretnutím prisľúbil väčšie úsilie o ďalšie systémy protivzdušnej obrany a elektronickej vojny, týkajúce sa najmä ochrany, narušení komunikácie a rozmiestnenia zbraní. Na týchto krokoch sa podľa DPA podieľajú aj ďalšie krajiny.

Britský minister obrany John Healey v stredu odsúdil pokračujúce ruské útoky na ukrajinské mestá a civilistov. „Ukrajina, Spojené štáty, všetci tu z nás vyzývame na prímerie. Stojíme za mier. Putin vo vojne pokračuje, takže práca tejto kontaktnej skupiny je o to viac dôležitá. Musíme sa posilniť (a) nikdy nesmieme ustúpiť,“ vyhlásil Healey. (TASR)

Urobil tak v obave z potenciálnej vojenskej hrozby, ktorú by pre krajinu mohlo predstavovať Rusko.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Návrh v estónskom parlamente podporilo 81 poslancov zo 101-členného parlamentu, uviedla tlačová kancelária parlamentu. Hlasovanie sa v krajine konalo po tom, čo odstúpenie schválili už aj v Lotyšsku a Litve.

Všetkých päť krajín Európskej únie a NATO, ktoré hraničia s Ruskom – Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko a Fínsko –oznámilo plány na odstúpenie od spomínaného dohovoru pre vojenské hrozby zo strany Moskvy.

Krajiny môžu skladovať a používať protipechotné míny šesť mesiacov po tom, čo oznámili svoje odstúpenie ostatným štátom viazaným Ottawským dohovorom a OSN. Žiadna z piatich krajín tak doposiaľ neurobila, pripomína Reuters.

Rusko nepodpísalo Ottawský dohovor a po začatí invázie na Ukrajinu použilo aj nášľapné míny.

Laureátka Nobelovej ceny za mier Jody Williamsová, ktorá cenu získala v roku 1997 za odstraňovanie protipechotných mín a prácu venovanú ich zákazu, kritizovala rozhodnutia susedných štátov Ruska.

"Míny neovplyvňujú výsledok vojny... Jediné, čo tým získate, je následný neporiadok ohrozujúci vaše vlastné obyvateľstvo," povedala v apríli pre denník The Guardian. (TASR)

Na kompilácii vidno útoky na štyri letiská - Olenja, Ivanovo, Ďagilevo a Belaja. Medzi zasiahnutými lietadlami sú A-50, Tu-95, Tu-22, Tu-160, ako aj An-12 a Il-78, napísala tajná služba s tým, že odhadová škoda je sedem miliárd dolárov.

Prezident Zelenskyj počas stretnutia s novinármi vyhlásil, že Ukrajina by operáciu Pavučina nespustila, ak by Rusko pristúpilo na prímerie.