Prebehli medzinárodné razie proti podvodom cez call centrá. Týkali sa aj Slovenska

Uviedla to švajčiarska tlačová agentúra Keystone-ATS.

Informuje o tom agentúra AFP.

Ministerstvo reagovalo na odhalenia verejnoprávneho vysielateľa SRF, ktoré vychádzali z internej správy Švajčiarskej federálnej spravodajskej služby (FIS). Podľa nej dôstojník zodpovedný za kybernetický tím údajne odovzdal vysoko citlivé informácie ruskej firme Kaspersky, ktorá sa zaoberá kybernetickou bezpečnosťou. Tieto informácie potom vraj skončili v rukách ruskej vojenskej rozviedky GRU.

Verejnoprávna SRF uviedla, že na úniky informácií upozornili švajčiarsku tajnú službu dve spriaznené spravodajské služby zo zahraničia. Tie FIS varovali, že s ňou ukončia spoluprácu, ak bude pre ňu bude naďalej tento zamestnanec pracovať. Obávali sa údajne, že úniky informácií cez neho ohrozia ich vlastné operácie.

Podľa SRF sa prípad únikov týka obdobia od roku 2014 alebo 2015 minimálne do konca roka 2020.

Švajčiarsky spravodajský dôstojník odôvodnil spoluprácu so spoločnosťou Kaspersky tým, že FIS, ktorá má iba niekoľko stoviek vlastných zamestnancov, sama nemá dostatočné personálne a materiálne kapacity na pokrytie niektorých kybernetických potrieb, píše AFP. Dôstojník napokon z tajnej služby odišiel v roku 2020.

Švajčiarsky minister obrany Martin Pfister inicioval administratívne vyšetrovanie vo FIS vedené externým a nezávislým orgánom, ktoré preskúma aj postupy pri predchádzajúcich vyšetrovaniach.

Spolupráca s Kasperskym je podľa AFP v prípade západnej spravodajskej služby prekvapením, keďže mnohí odborníci sa domnievajú, že tento gigant v oblasti kybernetickej bezpečnosti má väzby na ruské tajné služby.

Spojené štáty v roku 2024 zakázali produkty a služby spoločnosti Kaspersky na území USA. Spoločnosť Kaspersky vždy dôrazne popierala akékoľvek prepojenie medzi svojimi službami kybernetickej bezpečnosti a ruskými špionážnymi agentúrami. (TASR)

Kim to uviedol v Pchjongjangu na rokovaní s predsedom ruskej Bezpečnostnej rady Sergejom Šojguom, ktorého ubezpečil, že KĽDR „bezpodmienečne podporí stanovisko Ruska a jeho zahraničnú politiku vo všetkých kľúčových medzinárodných politických otázkach vrátane ukrajinskej otázky.“

Podľa agentúry KCNA Kim zároveň „vyjadril očakávanie a presvedčenie, že Rusko ako vždy určite zvíťazí vo svojom posvätnom zápase za spravodlivosť“.

Severná Kórea sa počas vyše tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine stala jedným z hlavných spojencov Ruska, kam vyslala tisíce svojich vojakov, ako aj zbrane a muníciu.

Ruskej armáde pomohla vytlačiť ukrajinské jednotky, ktoré v auguste 2024 podnikli úspešnú ofenzívu na územie Kurskej oblasti, ležiacej na západe Ruska a susediacej s Ukrajinou.

Podľa juhokórejských zdrojov v bojoch o ovládnutie Kurskej oblasti padlo približne 600 severokórejských vojakov a tisíce ďalších utrpeli zranenia. Severná Kórea ich zapojenie do bojov na ruskom území prvýkrát potvrdila až v apríli.

Vyslanie severokórejských vojakov do Ruska sa uskutočnilo v rámci dohody o vojenskej spolupráci, ktorá bola podpísaná počas návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Severnej Kórei v roku 2024. Táto zmluva obsahuje aj klauzulu o vzájomnej pomoci pri obrane.

KCNA v súvislosti s bilaterálnou spoluprácou uviedla, že počas Šojguovej návštevy sa obe strany dohodli na „dynamickom rozširovaní“ vzájomných vzťahov.

AFP pripomenula, že multilaterálna skupina na monitorovanie dodržiavania sankcií uvalených na KĽDR - zahŕňajúca Južnú Kóreu, Spojené štáty, Japonsko a ďalších osem krajín - minulý týždeň odsúdila spoluprácu medzi Ruskom a Severnou Kóreou ako „protiprávnu“.

Pozorovatelia doplnili, že ruské nákladné lode s ruskou vlajkou vlani z KĽDR do Ruska prepravili až deväť miliónov kusov rôznej delostreleckej a raketovej munície. Výmenou za to Rusko údajne poskytlo Severnej Kórei systémy a rakety protivzdušnej obrany.

Stretnutie medzi Kimom a Šojguom v Pchjongjangu sa konalo v deň, keď v Južnej Kórei uviedli do úradu nového prezidenta I Če-mjonga.

Vo svojom inauguračnom prejave vyhlásil, že sa pokúsi nadviazať kontakt so Severnou Kóreou – čo je ostrý odklon od jeho predchodcu Jun Sok-jola, za ktorého vlády sa vzťahy s KĽDR zhoršili a dosiahli najnižšiu úroveň za posledné roky. (TASR)

Ukrajinský minister rokoval so svojím dánskym náprotivkom Troelsom Lundom Poulsenom v Bruseli, kde zasadajú ministri obrany krajín Severoatlantickej aliancie.

"Peniaze budú čoskoro pridelené na výrobu ukrajinských zbraní: Delostrelectvo, útočných dronov, rakiet a protitankových zbraní vyrobených na Ukrajine pre našich vojakov," oznámil Umerov.

Prvú časť príspevku vo výške 428 miliónov eur dostane Ukrajina od Dánska, Švédska, Kanady, Nórska a Islandu.

S odvolaním sa na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua o tom informujú svetové agentúry.

Ide o telá Judy Weinsteinovej-Hagiovej a Gadiho Hagiho.