Hrozbu útoku Ruska vidia spojenci, prezident a aj Smer. Obrátenú logiku má Danko

Rutte navrhuje zvýšiť cieľ výdavkov na obranu na päť percent HDP: 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou.

Päťpercentné výdavky na obranu žiada aj americký prezident Donald Trump, spojenci by mali dosiahnuť zhodu na summite v Haagu na konci júna.

Informovala o tom agentúra Reuters.

„Hlavným problémom je, že Spojené štáty chcú zmeniť rozloženie bremena v oblasti európskej obrany. To je skutočný hlavný spor,“ vysvetlil Costa

. „Spojené štáty sa legitímne rozhodli, že majú nové strategické priority, a my sa musíme s USA dohodnúť, ako môžeme v nasledujúcich rokoch čo najspravodlivejšie a najefektívnejšie vyvážiť rozdelenie bremena v oblasti európskej obrany,“ uviedol Costa, ktorý vyzval, aby odstrašujúci účinok článku päť Washingtonskej zmluvy o NATO nebol nikdy oslabovaný.

Reuters pripomína, že európski lídri diskutujú o zvyšovaní obranných výdavkov po tom, čo dal Trump po svojom nástupe do funkcie jasne najavo, že USA už nie sú ochotné byť hlavným garantom bezpečnosti v Európe. Americký prezident požaduje, aby európski spojenci do obrany investovali päť percent HDP ročne.

EÚ a USA zároveň vedú aj obchodné rokovania, pričom Trump požaduje zníženie obchodného deficitu s krajinami Únie. Washington už uvalil 50-percntné clá na dovoz hliníka, o polovicu nižšie sadzby na dovoz áut a automobilových súčiastok a desaťpercentné clá na ostatný tovar. Vyjednávači oboch strán v súčasnosti vedú rokovania o colnej dohode.

„Musíme sa sústrediť na hlavnú otázku: ako vyvážiť rozdelenie bremena v oblasti európskej obrany. Ak začneme medzi sebou vytvárať iné druhy problémov, len vznikajú ďalšie spory a strácame pozornosť pri hlavnej otázke,“ myslí si Costa. (TASR)

"Ukázal, že je Rusko zraniteľné, aj keď si Putin myslí, že vyhrávajú vojnu," povedal tento zdroj novinárom v Bruseli. Operáciu označil za zlomový bod vo vojne a zdôraznil v tejto súvislosti aj fakt, že drony v hodnote 400 dolárov spôsobili škody za sedem miliárd dolárov.

Predstavitelia NATO očakávajú, že zo strany Ruska teraz príde odveta a zosilnenie útokov najmä na ukrajinskú kritickú infraštruktúru.

Ukrajinskú operáciu s krycím názvom Pavučina počas rokovaní v Bruseli ocenili napríklad aj britský a nemecký minister obrany. Podľa Ukrajiny útok zasiahol tretinu ruského strategického letectva. Ukrajinská tajná služba SBU uviedla, že pri nedeľňajšom útoku zasiahla 41 ruských lietadiel vrátane strategických bombardérov a lietadla včasného varovania A-50. Kyjev v rámci operácie vypustil na rôznych miestach v Rusku 117 bezpilotných lietadiel.

"Drony nie sú novou technológiou, vo vojne na Ukrajine ale vidíme, že sú používané inak ako predtým," povedal novinárom v Bruseli nemenovaný predstaviteľ NATO. V tejto súvislosti podotkol, že kým v minulosti bola na bojisku väčšina zranení od pasu dole, pretože bola spôsobená výbušnými zariadeniami na zemi, dnes je väčšina zranení od pasu hore, pretože pochádzajú od dronov. Ukrajina tvrdí, že niečo vyše 60 percent ruských obetí, ku ktorým teraz dochádza, majú na svedomí drony. (ČTK)

Inflácia v apríli dosiahla takmer dvojročné maximum a banka očakáva, že v máji sa posunula opäť nahor. Informovala o tom agentúra Reuters.

Centrálna banka oznámila, že hlavnú úrokovú sadzbu ponechala na úrovni 15,5 %. Rozhodla tak rovnako ako na predchádzajúcom zasadnutí v polovici apríla.

Dôvodom je najmä rast spotrebiteľských cien. V apríli dosiahla medziročná inflácia na Ukrajine 15,1 %. Bola to najvyššia inflácia od mája 2023. Údaje za máj budú známe na budúci týždeň a podľa centrálnej banky sa dá očakávať, že inflácia sa opäť zrýchlila. So spomaľovaním miery inflácie počíta národná banka až v letných mesiacoch.

„Očakávame, že inflácia dosiahne v máji svoje maximum,“ povedal guvernér ukrajinskej centrálnej banky Andrij Pyšnyj. „V lete však počítame s postupným spomaľovaním rastu cien viacerých tovarov a služieb, pričom inflácia sa bude postupne posúvať k inflačnému cieľu,“ dodal. Inflačný cieľ stanovila ukrajinská centrálna banka na úrovni 5 %.

V prípade, že inflačné tlaky budú pretrvávať, centrálna banka je podľa Pyšného pripravená podržať úrokovú sadzbu na nezmenenej úrovni dlhší čas, než signalizovala v poslednej makroekonomickej prognóze. V nej uviedla, že v súčasnosti nemieni sadzbu meniť do septembra tohto roka. (TASR)

Informuje o tom agentúra AFP.

„(Členské) krajiny výrazne prekračujú dve percentá a uvažujeme veľmi podobne, sme takmer pri konsenzu, čo sa týka päťpercentného záväzku pred (summitom) NATO, ktorý sa bude konať koncom tohto mesiaca v Haagu,“ uviedol Hegseth po rokovaní s rezortnými partnermi členských štátov odkazujúc na schôdzku vrcholných predstaviteľov krajín NATO v holandskom Haagu 24. a 25. júna.

„Je niekoľko krajín, ktoré s tým zatiaľ nesúhlasia, nebudem ich menovať. Presvedčíme ich,“ pokračoval.

Trump už pred časom vyzval členov Aliancie, aby zvýšili svoje vojenské rozpočty na päť percent HDP. Generálny tajomník NATO Mark Rutte navrhol kompromis, pri ktorom by do roku 2032 šlo 3,5 percenta HDP na priame vojenské výdavky a 1,5 percenta na oblasti súvisiace s bezpečnosťou, akou je napríklad infraštruktúra.

„Veríme, že sa Aliancia v priebehu niekoľkých týždňov zaviaže k piatim percentám - 3,5 percenta na armádu a 1,5 percenta na infraštruktúru a iné projekty súvisiace s obranou,“ potvrdil Hegseth. „Je to skutočný záväzok a myslíme si, že ho dokážu prijať všetci,“ dodal.

Podľa agentúry AFP sa najkritickejšie voči návrhu stavia Španielsko, ktoré by malo dávnejšie stanovený cieľ dvoch percent HDP na obranu dosiahnuť len koncom tohto roka.

Hegseth vo februári počas svojej poslednej návštevy v centrále NATO jej členom pohrozil, že Washington by mohol znížiť počet svojich jednotiek v Európe a namiesto toho by presmeroval svoju pozornosť na hrozby zo strany Číny. „Spojené štáty nemôžu byť vždy všade - a ani by nemali byť,“ vyhlásil vtedy minister obrany USA. (TASR)

Fiala podotkol, že Česko bude naďalej Ukrajinu podporovať a bude tiež presadzovať prijatie osemnásteho balíčka protiruských sankcií. Dodal, že jednotu Európskej únie považuje za kľúčovú.

Podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského je, naopak, dôležité vyvinúť na Rusko ešte väčší tlak. Obdobne sa nedávno vyjadril aj český prezident Petr Pavel, keď po skončení summitu Bukureštskej deviatky vo Vilniuse uviedol, že Západ by v sankciách nemal poľaviť, lebo inak je možné, že vôbec nedôjde k mierovým rokovaniam Ruska s Ukrajinou.

Na rozhodnutie slovenského parlamentu reagoval aj český minister práce a sociálnych vecí Marian Jurečka. Je podľa neho nielen politicky nebezpečné, ale aj morálne neobhájiteľné. „Odmietnutie sankcií znamená zatváranie očí pred utrpením tých, ktorí bránia svoju krajinu a svoje domovy pred brutálnou ruskou agresiou,“ napísal na sociálnej sieti X Jurečka.

Slovenskí poslanci schválili uznesenie, v ktorom uviedli, že sankčná politika a obchodné obmedzenia voči Rusku prispievajú k rastu cien energií a narúšajú dodávateľské reťazce, čo oslabuje konkurencieschopnosť a hospodársky prospech slovenských podnikov.

Rozširovanie týchto sankcií preto v dokumente odmietli a vyzvali vládu, aby presadzovala ochranu národno-hospodárskych záujmov Slovenska.

„Národná rada SR zaväzuje členov vlády Slovenskej republiky, aby v rámci medzinárodných organizácií a spoločenstiev, ktorých je Slovenská republika členom, či medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, nehlasovali za prijatie nových sankcií a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii,“ píše sa v dokumente. Na jeho schválenie stačilo 51 hlasov.

Uviedlo to nórske ministerstvo obrany s tým, že príslušná zmluva bude podpísaná do konca prvej polovice roka 2025.

Informuje o tom agentúra DPA.

Nemecký Spolkový snem schválil tento zámer v stredu. Hodnota kontraktu je okolo 6,5 miliardy nórskych korún (približne 560 miliónov eur).

Nórsko obstará rakety od domáceho výrobcu Kongsberg v mene Nemecka. Následne bude nimi vyzbrojených 35 stíhačiek F-35, ktoré Nemecku dodajú od USA.

„Už aj tak úzka spolupráca v oblasti raketových systémov medzi Nórskom a Nemeckom bude ešte dôležitejšia, ak budú stíhačky F-35 v oboch krajinách vybavené strelami s plochou dráhou letu JSM,“ povedal minister obrany Tore O. Sandvik.

Podľa nórskych zdrojov bude Nemecko po Nórsku, Japonsku, Austrálii a USA piatou krajinou, ktorej ozbrojené sily budú mať vo výzbroji strely JSM. Ide o nové rakety špeciálne navrhnuté pre stíhačky F-35, ktoré dokážu lokalizovať a zničiť dobre bránené ciele na mori aj na súši na veľké vzdialenosti a s vysokou presnosťou. (TASR)