Dym z kanadských lesných požiarov sa dostal až nad Grécko

Informuje o tom agentúra APA, podľa ktorej bol muž už skôr opakovane trestaný a vzhľadom na to, že je nebezpečný, skončí na osobitnom oddelení niektorej z rakúskych väzníc. Rozsudok je právoplatný.

Slovák sa pred súdom priznal k tomu, že vlani v noci na 4. septembra ženu prepadol v jej záhradnom domčeku vo viedenskej štvrti Floridsdorf, znásilnil ju a zabil. "Vzhľadom na tie hrozné činy je ťažké nájsť slová," pripustila aj jeho obhajkyňa Ina-christin Stiglitzová, podľa ktorej si jej klient vraj nedokáže vysvetliť, "čo do neho tú noc vošlo".

Znalec v odbore psychiatrie Peter Hofmann Slováka, ktorý 29 rokov svojho života strávil za mrežami, charakterizoval ako "jednoducho štruktúrovaného muža, ktorý si berie, čo potrebuje. V prípade potreby aj násilím".

Podľa APA bol už ako 20-ročný odsúdený na Slovensku za to, že po návšteve krčmy zbil jedného mladého muža, a potom ho hodil do studne, kde dotyčný zahynul. Po uplynutí trestu odišiel do Rakúska, kde ho viedenský súd v roku 2008 poslal na 13 rokov do väzenia za to, že zbil a okradol tri ženy, z ktorých jednej bolo 95 rokov. Na výkon trestu ho poslali na Slovensko, kde bol aj kvôli ďalšiemu násilnému činu vo väzení až do januára 2024.

Po vlaňajšom zabití dôchodkyne vo Viedni mu polícia prišla rýchlo na stopu, pretože na mieste činu, z ktorého odcudzil dva prstene a 150 eur, boli odtlačky jeho prstov aj stopy DNA. Zatknutý bol 21. septembra na Slovensku a v októbri vydaný do Rakúska. (ČTK)

Český minister zahraničných vecí Ján Lipavský (nestr.) to uviedol po tom, čo slovenský parlament uznesením zaviazal členov kabinetu premiéra Fica, aby na medzinárodnej úrovni už nehlasovali za prijatie nových sankcií a obchodných obmedzení voči Rusku.

Slovensko sa podieľa na protiruských sankciách ako členská krajina Európskej únie, ktorá kvôli pokračujúcej vojenskej agresii Ruska na Ukrajine v máji schválila už 17. balík reštrikcií voči Moskve. Schválenie nových sankcií i predlžovanie tých existujúcich si vyžaduje jednomyseľný súhlas členských krajín európskeho bloku.

"Úlohou českej diplomacie nie je hodnotiť interné politické rozhodnutia našich partnerov. Avšak považujeme za dôležité zdôrazniť, že Česko nevidí dôvod na zrušenie sankcií, "uviedol Lipavský. Naopak, zdržiavanie Ruska pri vyjednávaní o pokoji zbraní podľa neho ukazuje, že je nutné vyvinúť ďalší tlak na Moskvu, vrátane tvrdších sankcií. "Ide o rozhodnutie v záujme bezpečnosti občanov EÚ vrátane tých českých a slovenských," dodal šéf diplomacie.

V stredu Lipavský nutnosť zvýšenia tlaku na Moskvu zdôraznil tiež v nadväznosti na pondelkové rokovanie ruskej a ukrajinskej delegácie v Istanbule. Rusko podľa ministra len recyklovalo ultimáta z roku 2022. (ČTK)

Ukrajinský prezident to uviedol v reakcii na hrozby Kremľa a správy o rozhovoroch medzi Trumpom a Putinom.

„Mnohí už s Ruskom rokovali na rôznych úrovniach. Ani jedno z týchto rokovaní však neviedlo k trvalému mieru - ani k prestávke vo vojne,“ uviedol Zelenskyj v stanovisku zverejnenom 4. júna pri príležitosti Dňa pamiatky detí zabitých vo vojne.

„Putin, žiaľ, cíti beztrestnosť a aj po všetkých hrozných útokoch sa zjavne pripravuje na nové takzvané 'odpovede'. Každým ďalším úderom na Ukrajinu a každým ďalším zdržaním diplomacie Rusko ukazuje svetu prostredník,“ zdôraznil ukrajinský líder podľa webu united24media.com.

Podľa Zelenského slabé reakcie na hrozby vysielajú nesprávny signál: „Keď Putin necíti tlak, keď vidí len váhanie, chápe to ako povolenie. Nasleduje viac násilia, viac útokov, viac utrpenia.“

Od začiatku roka 2025 podľa oficiálnych údajov Rusko vypustilo na Ukrajinu takmer 27 700 leteckých bômb, viac ako 11-tisíc dronov Šáhid, takmer 9-tisíc ďalších útočných bezpilotných lietadiel a viac ako 700 rakiet vrátane balistických.

Zelenskyj zopakoval, že mier musí aktívne hľadať Rusko a že globálni partneri musia zvýšiť cenu vojny pre Kremeľ: „Rusko musí vrátiť mier. V Moskve by mali pocítiť, že táto vojna má vysokú cenu - najvyššiu pre agresora. Ak silní tohto sveta Putina nezastavia, nesú zodpovednosť. A ak ho chcú zastaviť, ale nedokážu to, Putin ich už nebude považovať za silných.“

Prezident poďakoval všetkým, ktorí podporujú Ukrajinu a usilujú sa o ukončenie vojny a potrestanie Ruska: „Sme vďační každému, kto sa snaží zastaviť túto vojnu a ruské útoky. Tým, ktorí hovoria vrahovi, že bude niesť zodpovednosť. Tým, ktorí hovoria, že ruské rakety a bomby musia prestať zabíjať ľudí.“

Zelenskyj už skôr označil ruské mierové memorandum za politické ultimátum, ktoré Ukrajina ani jej partneri nebudú brať vážne.

Pred rokovaním ministrov obrany Aliancie v Bruseli to povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius, informuje agentúra DPA.

„Predpokladáme, no je to len hrubý odhad, že v súčasné ozbrojené sily potrebujú približne o 50-tisíc – 60-tisíc vojakov viac, ako majú v súčasnosti,“ uviedol povedal Pistorius.

Táto potreba podľa neho vyvoláva otázku, či v najbližších rokoch bude postačujúca plánovaná reforma vojenskej služby, ktorá nahradí brannú povinnosť. Tá je v súčasnosti nerealizovateľná, pretože Bundeswehr na ňu nemá kapacity ani v kasárňach, ani vo výcviku.

Personálne potreby Bundeswehru vyplývajú z nových cieľov NATO, ktoré ministri obrany schvália vo štvrtok. Pistorius oznámil, že Nemecko „vytvorí nové veľké jednotky a plne ich vyzbrojí“.

Podmienky už boli vytvorené schválením výnimky z dlhovej brzdy pre výdavky na obranu. „Časy, keď sme sa v minulých desaťročiach sťažovali na nedostatočné financovanie, sú preč,“ povedal.

Štvrtkové stretnutie ministrov obrany slúži ba prípravu summitu NATO, ktorý sa uskutoční v Haagu 24. a 25. júna.

Na summite chce generálny tajomník NATO Mark Rutte presvedčiť hlavy štátov a vlád, aby viac ako zdvojnásobili súčasný cieľ výdavkov na obranu z dvoch percent HDP na päť percent: 3,5 percenta by malo byť k dispozícii len pre armádu, 1,5 percenta na výdavky v súvisiacich oblastiach. Spolu by to zodpovedalo piatim percentám požadovaným Trumpom. (TASR)

Skončilo sa mu totiž štvorročné obdobie, keď bol podmienečne prepustený, píše agentúra ANSA. Brusca začal spolupracovať s justíciou, vďaka čomu dostal výrazné úľavy.

Podľa agentúry ANSA Brusca strávil vo väzení 25 rokov. Policajti ho zadržali v roku 1996 a v roku 2021 ho podmienečne prepustili. Štvorročná skúšobná doba sa skončila na konci mája, zistila ANSA.

Brusca je teraz úplne voľný. Polícia ho však zaradila do programu na ochranu svedkov. Žije tak pod novým menom v neznámej lokalite mimo Sicílie.

Brusca mal povesť jedného z najbrutálnejších vrahov sicílskej mafie v 80. a 90. rokoch. Aj preto dostal v mafiánskom prostredí prezývky U verru alebo Scannacristiani (vrah - doslovne požierač kresťanov). (ČTK)

Informoval o tom s odvolaním sa na svoje zdroje telegramový kanál Baza a denník Vesti Voronež citované agentúrou Reuters.

K výbuchu došlo v úseku Jevdakovo-Saguny. Podľa kanála Baza bola v dôsledku výbuchu poškodená železničná trať.

Vesti informovali, že premávka vlakov bola v jednom smere pozastavená. Podľa predbežných informácií nedošlo k obetiam na životoch či zraneným.

Gubernátor Voronežskej oblasti Alexandr Gusev na svojom konte na platforme Telegram nespomínal výbuch, ale potvrdil, že na danom úseku bolo zastavených niekoľko vlakov, keďže rušňovodič jedného z nich „si všimol menšie poškodenie trate“.

Viaceré agentúry pripomenuli, že k výbuchom na železničných tratiach došlo aj v noci na 1. júna. Incidenty sa odohrali v Brianskej a Kurskej oblasti, ktoré susedia s Ukrajinou. Výbuchu v Brianskej oblasti spôsobil vykoľajenie niekoľkých vagónov osobného vlaku. O život pritom prišlo sedem ľudí a viac ako sto ich bolo zranených.

Šéf Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Alexandr Bastrykin uviedol, že jeho špecialisti zhromaždili dôkazy o tom, že za výbuchmi mostov v Kurskej a Brianskej oblasti stojí Ukrajina. Ukrajinské ministerstvo obrany a tajná služba SBU sa k týmto tvrdeniam nevyjadrili. (TASR)

Mala by sa nimi zaoberať medzivládna komisia pre hospodársku spoluprácu, ktorá zasadne na jeseň tohto roku. Uviedli to viaceré maďarské médiá s odvolaním sa na agentúru TASS, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Vedúci oddelenia pre Rusko a strednú Áziu na maďarskom ministerstve zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Gábor Nagy pre TASS pripomenul, že predchádzajúce zasadnutie komisie, ktorej spolupredsedami boli maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó a ruský minister zdravotníctva Michail Muraško, sa konalo v Budapešti v septembri 2024.

„Ďalšie zasadnutie sa uskutoční v Moskve. Pracovné skupiny už pripravujú stretnutie,“ dodal Nagy s tým, že presný dátum schôdzky bude dohodnutý neskôr.

Na predchádzajúcom zasadnutí výboru v Budapešti obe strany podpísali protokol o spolupráci okrem iného v oblastiach energetiky, poľnohospodárstva, športu, verejného zdravia a kultúry.

Okrem toho ruské ministerstvo vedy uzavrelo dohodu o spolupráci s maďarským ministerstvom kultúry a inovácií, ale tiež podpísalo aj memorandum o štipendijnom programe Stipendium Hungaricum s maďarským ministerstvom zahraničných vecí. (TASR)