Česko rieši kauzu s pochybnými bitcoinmi. Skončí preto vláda?

Pred rokovaním ministrov obrany Aliancie v Bruseli to povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius, informuje agentúra DPA.

„Predpokladáme, no je to len hrubý odhad, že v súčasné ozbrojené sily potrebujú približne o 50-tisíc – 60-tisíc vojakov viac, ako majú v súčasnosti,“ uviedol povedal Pistorius.

Táto potreba podľa neho vyvoláva otázku, či v najbližších rokoch bude postačujúca plánovaná reforma vojenskej služby, ktorá nahradí brannú povinnosť. Tá je v súčasnosti nerealizovateľná, pretože Bundeswehr na ňu nemá kapacity ani v kasárňach, ani vo výcviku.

Personálne potreby Bundeswehru vyplývajú z nových cieľov NATO, ktoré ministri obrany schvália vo štvrtok. Pistorius oznámil, že Nemecko „vytvorí nové veľké jednotky a plne ich vyzbrojí“.

Podmienky už boli vytvorené schválením výnimky z dlhovej brzdy pre výdavky na obranu. „Časy, keď sme sa v minulých desaťročiach sťažovali na nedostatočné financovanie, sú preč,“ povedal.

Štvrtkové stretnutie ministrov obrany slúži ba prípravu summitu NATO, ktorý sa uskutoční v Haagu 24. a 25. júna.

Na summite chce generálny tajomník NATO Mark Rutte presvedčiť hlavy štátov a vlád, aby viac ako zdvojnásobili súčasný cieľ výdavkov na obranu z dvoch percent HDP na päť percent: 3,5 percenta by malo byť k dispozícii len pre armádu, 1,5 percenta na výdavky v súvisiacich oblastiach. Spolu by to zodpovedalo piatim percentám požadovaným Trumpom. (TASR)

Skončilo sa mu totiž štvorročné obdobie, keď bol podmienečne prepustený, píše agentúra ANSA. Brusca začal spolupracovať s justíciou, vďaka čomu dostal výrazné úľavy.

Podľa agentúry ANSA Brusca strávil vo väzení 25 rokov. Policajti ho zadržali v roku 1996 a v roku 2021 ho podmienečne prepustili. Štvorročná skúšobná doba sa skončila na konci mája, zistila ANSA.

Brusca je teraz úplne voľný. Polícia ho však zaradila do programu na ochranu svedkov. Žije tak pod novým menom v neznámej lokalite mimo Sicílie.

Brusca mal povesť jedného z najbrutálnejších vrahov sicílskej mafie v 80. a 90. rokoch. Aj preto dostal v mafiánskom prostredí prezývky U verru alebo Scannacristiani (vrah - doslovne požierač kresťanov). (ČTK)

Informoval o tom s odvolaním sa na svoje zdroje telegramový kanál Baza a denník Vesti Voronež citované agentúrou Reuters.

K výbuchu došlo v úseku Jevdakovo-Saguny. Podľa kanála Baza bola v dôsledku výbuchu poškodená železničná trať.

Vesti informovali, že premávka vlakov bola v jednom smere pozastavená. Podľa predbežných informácií nedošlo k obetiam na životoch či zraneným.

Gubernátor Voronežskej oblasti Alexandr Gusev na svojom konte na platforme Telegram nespomínal výbuch, ale potvrdil, že na danom úseku bolo zastavených niekoľko vlakov, keďže rušňovodič jedného z nich „si všimol menšie poškodenie trate“.

Viaceré agentúry pripomenuli, že k výbuchom na železničných tratiach došlo aj v noci na 1. júna. Incidenty sa odohrali v Brianskej a Kurskej oblasti, ktoré susedia s Ukrajinou. Výbuchu v Brianskej oblasti spôsobil vykoľajenie niekoľkých vagónov osobného vlaku. O život pritom prišlo sedem ľudí a viac ako sto ich bolo zranených.

Šéf Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Alexandr Bastrykin uviedol, že jeho špecialisti zhromaždili dôkazy o tom, že za výbuchmi mostov v Kurskej a Brianskej oblasti stojí Ukrajina. Ukrajinské ministerstvo obrany a tajná služba SBU sa k týmto tvrdeniam nevyjadrili. (TASR)

Mala by sa nimi zaoberať medzivládna komisia pre hospodársku spoluprácu, ktorá zasadne na jeseň tohto roku. Uviedli to viaceré maďarské médiá s odvolaním sa na agentúru TASS, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Vedúci oddelenia pre Rusko a strednú Áziu na maďarskom ministerstve zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Gábor Nagy pre TASS pripomenul, že predchádzajúce zasadnutie komisie, ktorej spolupredsedami boli maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó a ruský minister zdravotníctva Michail Muraško, sa konalo v Budapešti v septembri 2024.

„Ďalšie zasadnutie sa uskutoční v Moskve. Pracovné skupiny už pripravujú stretnutie,“ dodal Nagy s tým, že presný dátum schôdzky bude dohodnutý neskôr.

Na predchádzajúcom zasadnutí výboru v Budapešti obe strany podpísali protokol o spolupráci okrem iného v oblastiach energetiky, poľnohospodárstva, športu, verejného zdravia a kultúry.

Okrem toho ruské ministerstvo vedy uzavrelo dohodu o spolupráci s maďarským ministerstvom kultúry a inovácií, ale tiež podpísalo aj memorandum o štipendijnom programe Stipendium Hungaricum s maďarským ministerstvom zahraničných vecí. (TASR)

Údajne „pod rúškom vzdelávacích a kultúrnych aktivít presadzuje britské záujmy a hodnoty v oblasti vzdelávania, kultúry a mládežníckej politiky“.

Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej sa Britská rada k tomuto rozhodnutiu ruských úradov zatiaľ nevyjadrila.

Prokuratúra Britskej rade vytkla aj to, že „aktívne propaguje a podporuje hnutie LGBT+, ktoré je v našej krajine zakázané“, a realizuje i „rôzne projekty na systematickú diskreditáciu domácej a zahraničnej politiky Ruskej federácie.“

AFP doplnila, že Rusko označilo za nežiaduce už desiatky organizácií podporovaných Západom. V praxi to znamená zákaz ich činnosti v Rusku, pričom každému, kto pre tieto organizácie pracuje, hrozí dlhoročný trest odňatia slobody.

Ruské štátne médiá informovali, že ruská tajná služba FSB, ktorá údajne poskytla dôkazy pre toto rozhodnutie o Britskej rade, označila Britániu za „hlavný zdroj globálnych kríz, provokatéra a podnecovateľa vojen“.

„Londýn organizuje prevraty, oslabuje nielen svojich geopolitických nepriateľov, ale aj svojich najbližších spojencov, stavia národy proti sebe a bráni riešeniu krvavých konfliktov, ktoré rozpútal,“ citovala ruská agentúra RIA Novosti vyhlásenie FSB.

AFP uviedla, že Británia je jedným z najsilnejších podporovateľov Ukrajiny, odkedy na ňu Rusko vo februári 2022 zaútočilo.

Vzťahy medzi Ruskom a Britániou boli najhoršie od konca studenej vojny ešte pred vojnou na Ukrajine - ovplyvnila ich séria rôznych škandálov spojených s tajnými službami vrátane pokusu o vraždu bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa z roku 2018.

Rusko pod vedením Putina už roky vedie represívnu politiku proti nezávislej občianskej spoločnosti a perzekvuje disidentov. Tento trend eskaloval práve po invázii ruskej armády na Ukrajine. Rusko je za toto svoje konanie terčom ostrej kritiky ľudskoprávnych organizácií na Západe.

Britská rada sa za svoju činnosť zodpovedá britskému ministerstvu zahraničných vecí. Bola založená v roku 1934. Podieľa sa na organizovaní medzinárodne platných testov z úrovne anglického jazyka (IELTS), financuje medzinárodné vzdelávacie programy a rozvíja kultúrne väzby medzi Spojeným kráľovstvom a ďalšími krajinami, podotkla britská stanica BBC. Britská rada má zastúpenie vo viac než 200 krajinách a územiach. (TASR)