Rýchly prelom v rokovaniach s Ukrajinou nemožno očakávať, tvrdí Rusko

Český minister zahraničných vecí Ján Lipavský (nestr.) to uviedol po tom, čo slovenský parlament uznesením zaviazal členov kabinetu premiéra Fica, aby na medzinárodnej úrovni už nehlasovali za prijatie nových sankcií a obchodných obmedzení voči Rusku.

Slovensko sa podieľa na protiruských sankciách ako členská krajina Európskej únie, ktorá kvôli pokračujúcej vojenskej agresii Ruska na Ukrajine v máji schválila už 17. balík reštrikcií voči Moskve. Schválenie nových sankcií i predlžovanie tých existujúcich si vyžaduje jednomyseľný súhlas členských krajín európskeho bloku.

"Úlohou českej diplomacie nie je hodnotiť interné politické rozhodnutia našich partnerov. Avšak považujeme za dôležité zdôrazniť, že Česko nevidí dôvod na zrušenie sankcií, "uviedol Lipavský. Naopak, zdržiavanie Ruska pri vyjednávaní o pokoji zbraní podľa neho ukazuje, že je nutné vyvinúť ďalší tlak na Moskvu, vrátane tvrdších sankcií. "Ide o rozhodnutie v záujme bezpečnosti občanov EÚ vrátane tých českých a slovenských," dodal šéf diplomacie.

V stredu Lipavský nutnosť zvýšenia tlaku na Moskvu zdôraznil tiež v nadväznosti na pondelkové rokovanie ruskej a ukrajinskej delegácie v Istanbule. Rusko podľa ministra len recyklovalo ultimáta z roku 2022. (ČTK)

Ukrajinský prezident to uviedol v reakcii na hrozby Kremľa a správy o rozhovoroch medzi Trumpom a Putinom.

„Mnohí už s Ruskom rokovali na rôznych úrovniach. Ani jedno z týchto rokovaní však neviedlo k trvalému mieru - ani k prestávke vo vojne,“ uviedol Zelenskyj v stanovisku zverejnenom 4. júna pri príležitosti Dňa pamiatky detí zabitých vo vojne.

„Putin, žiaľ, cíti beztrestnosť a aj po všetkých hrozných útokoch sa zjavne pripravuje na nové takzvané 'odpovede'. Každým ďalším úderom na Ukrajinu a každým ďalším zdržaním diplomacie Rusko ukazuje svetu prostredník,“ zdôraznil ukrajinský líder podľa webu united24media.com.

Podľa Zelenského slabé reakcie na hrozby vysielajú nesprávny signál: „Keď Putin necíti tlak, keď vidí len váhanie, chápe to ako povolenie. Nasleduje viac násilia, viac útokov, viac utrpenia.“

Od začiatku roka 2025 podľa oficiálnych údajov Rusko vypustilo na Ukrajinu takmer 27 700 leteckých bômb, viac ako 11-tisíc dronov Šáhid, takmer 9-tisíc ďalších útočných bezpilotných lietadiel a viac ako 700 rakiet vrátane balistických.

Zelenskyj zopakoval, že mier musí aktívne hľadať Rusko a že globálni partneri musia zvýšiť cenu vojny pre Kremeľ: „Rusko musí vrátiť mier. V Moskve by mali pocítiť, že táto vojna má vysokú cenu - najvyššiu pre agresora. Ak silní tohto sveta Putina nezastavia, nesú zodpovednosť. A ak ho chcú zastaviť, ale nedokážu to, Putin ich už nebude považovať za silných.“

Prezident poďakoval všetkým, ktorí podporujú Ukrajinu a usilujú sa o ukončenie vojny a potrestanie Ruska: „Sme vďační každému, kto sa snaží zastaviť túto vojnu a ruské útoky. Tým, ktorí hovoria vrahovi, že bude niesť zodpovednosť. Tým, ktorí hovoria, že ruské rakety a bomby musia prestať zabíjať ľudí.“

Zelenskyj už skôr označil ruské mierové memorandum za politické ultimátum, ktoré Ukrajina ani jej partneri nebudú brať vážne.

Uviedol to ukrajinský poslanec Jaroslav Železniak. Informovala o tom agentúra Reuters.

Železniak sa odvolal na ministra financií Serhija Marčenka, ktorý na pôde parlamentu povedal, že Kyjev musí zvýšiť objem financií pre ukrajinské ozbrojené sily. Zasadnutia ukrajinského parlamentu sú z bezpečnostných dôvodov neverejné, a to sa týka aj médií.

Tohtoročný rozpočet počíta s výdavkami na obranu v objeme 2,23 bilióna hrivien, čo v prepočte predstavuje 53,7 miliardy USD (47,2 miliardy eur). To je približne 26 % hrubého domáceho produktu Ukrajiny. Podľa údajov ministerstva financií dosiahli výdavky štátu na obranu za prvé štyri mesiace tohto roka 765 miliárd hrivien.

Vládni predstavitelia v tejto súvislosti uviedli, že sa pokúsia nájsť ďalšie zdroje na zvýšenie príjmov do rozpočtu s cieľom získať financie pre sektor obrany. Zamerať sa chcú najmä na opatrenia, ktoré by pomohli zredukovať sivú ekonomiku.

Drvivá väčšina rozpočtových príjmov Ukrajiny ide na armádu a domácu produkciu zbraní. V oblasti sociálnych výdavkov je tak Ukrajina závislá od pomoci zo zahraničia. Do dnešných dní získal Kyjev v rámci zahraničnej pomoci už zhruba 133 miliárd USD. (TASR)

Pred rokovaním ministrov obrany Aliancie v Bruseli to povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius, informuje agentúra DPA.

„Predpokladáme, no je to len hrubý odhad, že v súčasné ozbrojené sily potrebujú približne o 50-tisíc – 60-tisíc vojakov viac, ako majú v súčasnosti,“ uviedol povedal Pistorius.

Táto potreba podľa neho vyvoláva otázku, či v najbližších rokoch bude postačujúca plánovaná reforma vojenskej služby, ktorá nahradí brannú povinnosť. Tá je v súčasnosti nerealizovateľná, pretože Bundeswehr na ňu nemá kapacity ani v kasárňach, ani vo výcviku.

Personálne potreby Bundeswehru vyplývajú z nových cieľov NATO, ktoré ministri obrany schvália vo štvrtok. Pistorius oznámil, že Nemecko „vytvorí nové veľké jednotky a plne ich vyzbrojí“.

Podmienky už boli vytvorené schválením výnimky z dlhovej brzdy pre výdavky na obranu. „Časy, keď sme sa v minulých desaťročiach sťažovali na nedostatočné financovanie, sú preč,“ povedal.

Štvrtkové stretnutie ministrov obrany slúži ba prípravu summitu NATO, ktorý sa uskutoční v Haagu 24. a 25. júna.

Na summite chce generálny tajomník NATO Mark Rutte presvedčiť hlavy štátov a vlád, aby viac ako zdvojnásobili súčasný cieľ výdavkov na obranu z dvoch percent HDP na päť percent: 3,5 percenta by malo byť k dispozícii len pre armádu, 1,5 percenta na výdavky v súvisiacich oblastiach. Spolu by to zodpovedalo piatim percentám požadovaným Trumpom. (TASR)

Informoval o tom s odvolaním sa na svoje zdroje telegramový kanál Baza a denník Vesti Voronež citované agentúrou Reuters.

K výbuchu došlo v úseku Jevdakovo-Saguny. Podľa kanála Baza bola v dôsledku výbuchu poškodená železničná trať.

Vesti informovali, že premávka vlakov bola v jednom smere pozastavená. Podľa predbežných informácií nedošlo k obetiam na životoch či zraneným.

Gubernátor Voronežskej oblasti Alexandr Gusev na svojom konte na platforme Telegram nespomínal výbuch, ale potvrdil, že na danom úseku bolo zastavených niekoľko vlakov, keďže rušňovodič jedného z nich „si všimol menšie poškodenie trate“.

Viaceré agentúry pripomenuli, že k výbuchom na železničných tratiach došlo aj v noci na 1. júna. Incidenty sa odohrali v Brianskej a Kurskej oblasti, ktoré susedia s Ukrajinou. Výbuchu v Brianskej oblasti spôsobil vykoľajenie niekoľkých vagónov osobného vlaku. O život pritom prišlo sedem ľudí a viac ako sto ich bolo zranených.

Šéf Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Alexandr Bastrykin uviedol, že jeho špecialisti zhromaždili dôkazy o tom, že za výbuchmi mostov v Kurskej a Brianskej oblasti stojí Ukrajina. Ukrajinské ministerstvo obrany a tajná služba SBU sa k týmto tvrdeniam nevyjadrili. (TASR)

Údajne „pod rúškom vzdelávacích a kultúrnych aktivít presadzuje britské záujmy a hodnoty v oblasti vzdelávania, kultúry a mládežníckej politiky“.

Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej sa Britská rada k tomuto rozhodnutiu ruských úradov zatiaľ nevyjadrila.

Prokuratúra Britskej rade vytkla aj to, že „aktívne propaguje a podporuje hnutie LGBT+, ktoré je v našej krajine zakázané“, a realizuje i „rôzne projekty na systematickú diskreditáciu domácej a zahraničnej politiky Ruskej federácie.“

AFP doplnila, že Rusko označilo za nežiaduce už desiatky organizácií podporovaných Západom. V praxi to znamená zákaz ich činnosti v Rusku, pričom každému, kto pre tieto organizácie pracuje, hrozí dlhoročný trest odňatia slobody.

Ruské štátne médiá informovali, že ruská tajná služba FSB, ktorá údajne poskytla dôkazy pre toto rozhodnutie o Britskej rade, označila Britániu za „hlavný zdroj globálnych kríz, provokatéra a podnecovateľa vojen“.

„Londýn organizuje prevraty, oslabuje nielen svojich geopolitických nepriateľov, ale aj svojich najbližších spojencov, stavia národy proti sebe a bráni riešeniu krvavých konfliktov, ktoré rozpútal,“ citovala ruská agentúra RIA Novosti vyhlásenie FSB.

AFP uviedla, že Británia je jedným z najsilnejších podporovateľov Ukrajiny, odkedy na ňu Rusko vo februári 2022 zaútočilo.

Vzťahy medzi Ruskom a Britániou boli najhoršie od konca studenej vojny ešte pred vojnou na Ukrajine - ovplyvnila ich séria rôznych škandálov spojených s tajnými službami vrátane pokusu o vraždu bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa z roku 2018.

Rusko pod vedením Putina už roky vedie represívnu politiku proti nezávislej občianskej spoločnosti a perzekvuje disidentov. Tento trend eskaloval práve po invázii ruskej armády na Ukrajine. Rusko je za toto svoje konanie terčom ostrej kritiky ľudskoprávnych organizácií na Západe.

Britská rada sa za svoju činnosť zodpovedá britskému ministerstvu zahraničných vecí. Bola založená v roku 1934. Podieľa sa na organizovaní medzinárodne platných testov z úrovne anglického jazyka (IELTS), financuje medzinárodné vzdelávacie programy a rozvíja kultúrne väzby medzi Spojeným kráľovstvom a ďalšími krajinami, podotkla britská stanica BBC. Britská rada má zastúpenie vo viac než 200 krajinách a územiach. (TASR)

Uviedla to švajčiarska tlačová agentúra Keystone-ATS.

Informuje o tom agentúra AFP.

Ministerstvo reagovalo na odhalenia verejnoprávneho vysielateľa SRF, ktoré vychádzali z internej správy Švajčiarskej federálnej spravodajskej služby (FIS). Podľa nej dôstojník zodpovedný za kybernetický tím údajne odovzdal vysoko citlivé informácie ruskej firme Kaspersky, ktorá sa zaoberá kybernetickou bezpečnosťou. Tieto informácie potom vraj skončili v rukách ruskej vojenskej rozviedky GRU.

Verejnoprávna SRF uviedla, že na úniky informácií upozornili švajčiarsku tajnú službu dve spriaznené spravodajské služby zo zahraničia. Tie FIS varovali, že s ňou ukončia spoluprácu, ak bude pre ňu bude naďalej tento zamestnanec pracovať. Obávali sa údajne, že úniky informácií cez neho ohrozia ich vlastné operácie.

Podľa SRF sa prípad únikov týka obdobia od roku 2014 alebo 2015 minimálne do konca roka 2020.

Švajčiarsky spravodajský dôstojník odôvodnil spoluprácu so spoločnosťou Kaspersky tým, že FIS, ktorá má iba niekoľko stoviek vlastných zamestnancov, sama nemá dostatočné personálne a materiálne kapacity na pokrytie niektorých kybernetických potrieb, píše AFP. Dôstojník napokon z tajnej služby odišiel v roku 2020.

Švajčiarsky minister obrany Martin Pfister inicioval administratívne vyšetrovanie vo FIS vedené externým a nezávislým orgánom, ktoré preskúma aj postupy pri predchádzajúcich vyšetrovaniach.

Spolupráca s Kasperskym je podľa AFP v prípade západnej spravodajskej služby prekvapením, keďže mnohí odborníci sa domnievajú, že tento gigant v oblasti kybernetickej bezpečnosti má väzby na ruské tajné služby.

Spojené štáty v roku 2024 zakázali produkty a služby spoločnosti Kaspersky na území USA. Spoločnosť Kaspersky vždy dôrazne popierala akékoľvek prepojenie medzi svojimi službami kybernetickej bezpečnosti a ruskými špionážnymi agentúrami. (TASR)

Kim to uviedol v Pchjongjangu na rokovaní s predsedom ruskej Bezpečnostnej rady Sergejom Šojguom, ktorého ubezpečil, že KĽDR „bezpodmienečne podporí stanovisko Ruska a jeho zahraničnú politiku vo všetkých kľúčových medzinárodných politických otázkach vrátane ukrajinskej otázky.“

Podľa agentúry KCNA Kim zároveň „vyjadril očakávanie a presvedčenie, že Rusko ako vždy určite zvíťazí vo svojom posvätnom zápase za spravodlivosť“.

Severná Kórea sa počas vyše tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine stala jedným z hlavných spojencov Ruska, kam vyslala tisíce svojich vojakov, ako aj zbrane a muníciu.

Ruskej armáde pomohla vytlačiť ukrajinské jednotky, ktoré v auguste 2024 podnikli úspešnú ofenzívu na územie Kurskej oblasti, ležiacej na západe Ruska a susediacej s Ukrajinou.

Podľa juhokórejských zdrojov v bojoch o ovládnutie Kurskej oblasti padlo približne 600 severokórejských vojakov a tisíce ďalších utrpeli zranenia. Severná Kórea ich zapojenie do bojov na ruskom území prvýkrát potvrdila až v apríli.

Vyslanie severokórejských vojakov do Ruska sa uskutočnilo v rámci dohody o vojenskej spolupráci, ktorá bola podpísaná počas návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Severnej Kórei v roku 2024. Táto zmluva obsahuje aj klauzulu o vzájomnej pomoci pri obrane.

KCNA v súvislosti s bilaterálnou spoluprácou uviedla, že počas Šojguovej návštevy sa obe strany dohodli na „dynamickom rozširovaní“ vzájomných vzťahov.

AFP pripomenula, že multilaterálna skupina na monitorovanie dodržiavania sankcií uvalených na KĽDR - zahŕňajúca Južnú Kóreu, Spojené štáty, Japonsko a ďalších osem krajín - minulý týždeň odsúdila spoluprácu medzi Ruskom a Severnou Kóreou ako „protiprávnu“.

Pozorovatelia doplnili, že ruské nákladné lode s ruskou vlajkou vlani z KĽDR do Ruska prepravili až deväť miliónov kusov rôznej delostreleckej a raketovej munície. Výmenou za to Rusko údajne poskytlo Severnej Kórei systémy a rakety protivzdušnej obrany.

Stretnutie medzi Kimom a Šojguom v Pchjongjangu sa konalo v deň, keď v Južnej Kórei uviedli do úradu nového prezidenta I Če-mjonga.

Vo svojom inauguračnom prejave vyhlásil, že sa pokúsi nadviazať kontakt so Severnou Kóreou – čo je ostrý odklon od jeho predchodcu Jun Sok-jola, za ktorého vlády sa vzťahy s KĽDR zhoršili a dosiahli najnižšiu úroveň za posledné roky. (TASR)