Putin telefonoval s pápežom Levom XIV., ocenil jeho ochotu prispieť k riešeniu vojny

Podľa agentúr tak hovorca Kremľa odmietol nedávne vyjadrenie Trumpa, ktorý konflikt prirovnal k detskej žŕdke.

Pre Rusko je situácia okolo Ukrajiny existenčnou otázkou, povedal Peskov. "Je to otázka našich národných záujmov, je to otázka našej bezpečnosti, našej budúcnosti a budúcnosti našich detí, budúcnosti našej krajiny," povedal Peskov. Dodal, že Rusko vojnu začalo po tom, ako boli vyčerpané všetky možnosti riešenia problémov politickými a diplomatickými prostriedkami.

Rusko na Ukrajinu v rozpore s medzinárodným právom vojensky zaútočilo vo februári 2022, napadnutá krajina sa odvtedy bráni. Trump na obe znepriatelené krajiny tlačí, aby vojnu ukončili, jeho úsilie však zatiaľ väčšie výsledky neprinieslo.

Vo štvrtok Trump na stretnutí s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Bielom dome v súvislosti s Ruskom a Ukrajinou použil prirovnanie k dvom deťom, "ktoré sa bijú ako blázni". Povedal, že niekedy je lepšie ich nechať trochu sa pobiť a až potom ich od seba odtrhnúť.

Peskov poznamenal, že Trump môže mať na konflikt na Ukrajine v niektorých ohľadoch iný názor ako Rusko. "Pre nás je dôležité, že pokračujeme v našich kontaktoch s Washingtonom," dodal hovorca Putina. (ČTK)

Agentúre Reuters to povedal eurokomisár pre poľnohospodárstvo a potraviny Christophe Hansen. Mala by sa tak vyriešiť súčasná situácia, keď už nebola predĺžená dohoda o voľnom obchode s Ukrajinou, ktorá platila do štvrtka.

Oddnes sa tak podmienky obchodu s EÚ vrátili do stavu pred ruskou inváziou, čo podľa Kyjeva bude pre Ukrajinu znamenať veľké straty príjmov.

Európska únia mala s Ukrajinou uzavretú dohodu o voľnom obchode, ale v dôsledku ruskej invázie v roku 2022 zašla ešte ďalej a zrušila zvyšné poplatky. Platnosť opatrení vypršala 5. júna a Brusel ich nahradil takzvanými prechodnými opatreniami na dobu, kým obe strany aktualizujú vzájomnú obchodnú dohodu.

Podľa diplomatických zdrojov však tieto prechodné opatrenia de facto znamenajú návrat ku kvótam, ktoré platili v predvojnovom období. Aj preto členské krajiny tlačia na Európsku komisiu, aby s Ukrajinou čo najskôr dojednali inú dohodu, ktorá bude pre Kyjev oveľa lepšia.

"To, čo bude predmetom rokovaní, bude niečo medzi kvótami v rámci existujúcej dohody DCFTA a autonómnymi obchodnými opatreniami," povedal eurokomisár pre poľnohospodárstvo Hansen. DCFTA odkazuje na predvojnovú obchodnú dohodu medzi Ukrajinou a EÚ. Autonómne obchodné opatrenia (ATM) platili v posledných troch rokoch a znamenali pozastavenie dovozných ciel a kvót.

Podľa denníka Financial Times prišlo rozhodnutie ukončiť osobitné obchodné vzťahy medzi EÚ a Kyjevom, ktoré bolo vždy predlžované o rok a vďaka ktorému väčšina ukrajinského tovaru prichádza na unijný trh bez poplatkov, z iniciatívy Poľska s cieľom chrániť poľnohospodárov v EÚ.

Bezcolný režim sa od roku 2022 vzťahuje na ukrajinskú hydinu, pšenicu a cukor. Väčšina tohto tovaru cez štáty dvadsaťsedmičky mierila do Afriky a do Ázie. Napriek tomu poľnohospodári aj politici v Poľsku, vo Francúzsku i iných krajinách EÚ poukazovali na to, že tovar z Ukrajiny zráža ceny na ich domácom trhu.

Ukrajinská vláda už skôr odhadovala, že ak by sa podmienky obchodu s EÚ vrátili do stavu pred ruskou inváziou, príjmy by jej ročne klesli o 3,5 miliardy eur. Server Ukrajinska pravda ale priniesol iné odhady. Podľa Inštitútu pre ekonomický výskum a ekonómov z Berlin Economics povedie návrat k colným kvótam DCFTA k poklesu ukrajinského vývozu do EÚ iba o 1,5 miliardy dolárov.

Hlavným tovarom, ktorého sa koniec takzvaných ATM dotkne, je pšenica, cukor a hydina. "Ak však zoberieme do úvahy celkový vplyv na ekonomiku, kľúčovou otázkou je, či bude možné presmerovať vývoz na iné trhy, ak trh EÚ zostane uzavretý dlhšie ako niekoľko mesiacov, ako v súčasnosti navrhuje Európska komisia," píše ukrajinský server.

"Vývoz pšenice, ktorý do EÚ predstavoval 0,9 miliardy dolárov, možno presmerovať len s malou stratou hodnoty," dodáva Ukrajinska pravda. Znamenalo by to teda, že strata zostane iba 0,6 miliardy dolárov. Presmerovať by pritom aspoň čiastočne malo byť možné aj vývoz cukru a hydiny. (ČTK)

V rozhovore pre agentúru TASS to povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

New START je poslednou platnou dohodou o kontrole zbrojenia medzi najväčšími jadrovými mocnosťami - Ruskom a USA. Zmluvu podpísali v roku 2010 v Prahe vtedajší ruský prezident Dmitrij Medvedev a prezident USA Barack Obama, do platnosti vstúpila vo februári 2011. Obmedzuje počet jadrových hlavíc, ktoré môže každá strana rozmiestniť. Bez predĺženia jej platnosť vyprší 5. februára 2026.

Putin v roku 2023 pozastavil účasť Ruska na dohode, pričom obvinil USA z podpory Ukrajiny. Súčasne ale prisľúbil, že Rusko bude naďalej dodržiavať obmedzenia týkajúce sa bojových hlavíc, rakiet a ťažkých bombardérov.

V prípade, že sa zmluva New Start nepredĺži alebo nenahradí inou dohodou, sa experti na bezpečnosť obávajú nových pretekov v zbrojení, a to v čase značného medzinárodného napätia v súvislosti s konfliktom na Ukrajine, ktorý by podľa Putina aj Trumpa mohol viesť k tretej svetovej vojne, píše Reuters.

Riabkov v rozhovore zverejnenom v piatok označil plán Trumpa vytvoriť protiraketový štít Zlatá kupola, ktorý by fungoval na zemi aj vo vesmíre, za ďalší „hlboko destabilizujúci“ faktor, ktorý vytvára nové, „ťažko prekonateľné“ prekážky pre kontrolu zbrojenia. Vzťahy so Spojenými štátmi sú podľa neho momentálne „jednoducho v troskách“ - a to i napriek deklarovým snahám Trumpa o ich obnovenie.

„Za súčasných okolností neexistujú žiadne dôvody na obnovenie New START v plnom rozsahu. A vzhľadom na to, že zmluva končí svoj životný cyklus približne o osem mesiacov, hovoriť o reálnosti takéhoto scenára čoraz viac stráca zmysel,“ povedal Riabkov.

Analytici tvrdia, že Trumpova nová iniciatíva v oblasti protivzdušnej obrany by mohla prudko vystupňovať militarizáciu vesmíru a podnietiť ostatné krajiny, aby tam umiestnili podobné systémy alebo vyvinuli pokročilejšie zbrane, ktoré by sa sa dokázali vyhnúť protiraketovému štítu. (TASR)

Ruská armáda v noci na piatok podnikla masívny útok na vojenské objekty na Ukrajine, uviedla Moskva. Ukrajinské útoky v Rusku označila za teroristické činy.

„V noci na piatok ozbrojené sily Ruskej federácie uskutočnili masívny úder vysoko presnými zbraňami s dlhým dosahom zo vzduchu, mora a zo zeme, ako aj pomocou útočných bezpilotných lietadiel,“ uviedlo ruské ministerstvo v oficiálnom vyhlásení.

Podľa rezortu obrany boli útoky zamerané na podniky na výrobu a opravu zbraní a vojenskej techniky, montážne haly bezpilotných lietadiel, výcvikové centrá leteckého personálu a sklady ukrajinských ozbrojených síl.

„Ciele útoku boli splnené, všetky určené objekty boli zasiahnuté,“ dodalo ministerstvo.

Podľa ukrajinských predstaviteľov si ruské raketové a dronové útoky vyžiadali troch mŕtvych a asi 50 zranených.

Ukrajinské úrady hlásia škody na obytných domoch a civilnej infraštruktúre, ale aj na bližšie neurčených priemyselných podnikoch.

Kellogg to napísal na mikroblogovacej sieti X.

„Táto udalosť môže byť prostriedkom nátlaku na uzavretie mieru, ale obe strany musia zostať oddané misii prezidenta Trumpa, čiže zastaviť zabíjanie a ukončiť vojnu,“ uviedol splnomocnenec Donalda Trumpa.

Kellogg zdôraznil, že „odvážne líderstvo a odvážne činy môžu zmeniť povahu bojiska“, pričom tento názor odôvodnil svojimi vojenskými skúsenosťami aj historickými príkladmi.

"Už by to spravil," tvrdí vojenský expert Mychajlo Samuš, riaditeľ New Geopolitics Research Network.

Šéf Kremľa sa podľa neho momentálne snaží demonštrovať Trumpovi svoju pripravenosť odpovedať na porážku ruského strategického letectva, aby USA vyvíjali tlak na Ukrajinu, nech je Kyjev ústretovejší voči ruským ultimátam.

„Ukrajina zvýšila stávky a Putin nebude môcť odpovedať rovnakou mincou. Nemá na to možnosti,“ povedal Samuš. „Nebude schopný zasadiť taký zničujúci úder, aký Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) zasadila ruskému strategickému letectvu. Chcel by zastrašiť, ale úprimne, tu Putin pôsobí slabo. Už len tým, ako sa sťažuje Trumpovi. Ak by Putin mohol odpovedať, už by odpovedal. A nehovoril by o tom Trumpovi.“

Ukrajina počas víkendovej operácie Pavučina zasiahla celkovo 41 ruských vojenských lietadiel vrátane strategických bombardérov. A podľa experta ich Rusko už nenahradí, keďže „Rusko už nevyrába také lietadlá, ktoré zdedilo po Sovietskom zväze“.

Expert tiež vraví, že ukrajinský útok vyvolal v Kremli obrovské obavy. „Ak Ukrajina zničí ešte niekoľko faktorov, ktoré sa považujú za kritériá pre veľmoc, bude to pre impérium zničujúci úder,“ poznamenal Samuš a pripomenul, že Ukrajinci už Rusom „vyradili“ aj flotilu v Čiernom mori.

Uviedli to noviny Financial Times s odvolaním sa na zdroje z Európskej komisie, podľa ktorých zatiaľ nebolo prijaté žiadne konečné rozhodnutie.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Cieľom tohto kroku, ktorý má výraznú podporu medzi poslancami Európskeho parlamentu, je zvýšiť finančný tlak na Moskvu. Konečné rozhodnutie sa očakáva začiatkom budúceho týždňa po krátkom meškaní z administratívnych dôvodov.

Po zaradenie Ruska do tohto zoznamu budú musieť finančné inštitúcie sprísniť kontroly pri transakciách s ruskými subjektmi, čo by mohlo viesť k zvýšeniu nákladov aj rizík spojených s reputáciou Ruska. (TASR)

Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu s použitím viac než 40 rakiet a 400 dronov, oznámil Zelenskyj na sieti X.

„Rusko za to musí niesť zodpovednosť. Od prvej minúty tejto vojny útočia na mestá a dediny, aby tam zničili život. Ak niekto nevyvíja tlak a dáva vojne viac času, aby si vyžiadala ďalšie životy - to je spoluvina a zodpovednosť. Musíme konať rozhodne,“ napísal Zelenskyj na X.

Rusko podľa hovorcu ukrajinských vzdušných síl zaútočilo na Ukrajinu 407 dronmi a 44 strelami vrátane balistických striel.

Protivzdušnej obrane sa podľa jeho slov podarilo zostreliť približne 30 rakiet a 200 bezpilotných lietadiel.