Británia má novú obrannú stratégiu

Informovala o tom Rada EÚ.

Cieľom plánu je posilniť odolnosť terajšej dvadsaťsedmičky voči rastúcim kybernetickým hrozbám.

Dôležitosť plánu vyzdvihovalo najmä Poľsko, ktoré teraz EÚ predsedá a kde počet kybernetických útokov v poslednom čase mnohonásobne narástol. Dôvodom je ruská invázia na Ukrajinu aj fakt, že Poľsko funguje ako hlavný logistický uzol pre dodávky západnej pomoci Kyjevu.

"Dnes sme urobili rozhodujúci krok vpred v posilnení odolnosti Európy v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Plán EÚ objasňuje, ako môžu členské štáty odhaľovať rozsiahle kybernetické incidenty a kybernetické krízy, ktoré by mohli ovplyvniť celú EÚ, reagovať na ne a ako sa z nich môžu zotavovať, "uviedol podpredseda poľskej vlády a minister pre digitálne záležitosti Krzysztof Gawkowski.

Hoci základnú zodpovednosť pri zvládaní kybernetických incidentov a kríz majú jednotlivé krajiny únie, rozsiahle incidenty môžu spôsobiť takú mieru narušenia, že presiahne schopnosť členského štátu reagovať, alebo môžu mať vplyv na niekoľko z nich. "Vzhľadom na to, že takýto incident by mohol prerásť v plnohodnotnú krízu, ktorá by ovplyvnila fungovanie vnútorného trhu EÚ alebo predstavovala vážne riziko pre verejnú bezpečnosť a ochranu, je pre efektívne krízové riadenie nevyhnutná spolupráca na technickej, operatívnej a politickej úrovni," uviedla Rada EÚ, ktorá zastupuje členské štáty.

Plán EÚ na riešenie kybernetických kríz definuje jednotlivé úlohy a zodpovednosti a podrobne opisuje kľúčových aktérov a mechanizmy zapojené do všetkých fáz reakcie. Zlepšuje aj zdieľanie informácií a koordináciu na politické a technické, uviedla už skôr Európska komisia, ktorá s návrhom plánu prišla.

Prijatie plánu privítala aj podpredsedníčka EK Henna Virkkunenová. "V krízových situáciách nie je priestor na improvizáciu, najmä v dnešnom rýchlo sa vyvíjajúcom a neistom geopolitickom prostredí," uviedla.

Plán bol schválený na dnešnom zasadnutí únijných ministrov zodpovedných za telekomunikácie v Luxemburgu. (ČTK)

Hoci sú ukrajinská vláda aj ruská opozícia zarytými odporcami Putina, doteraz sa spolupráci skôr vyhýbali, keďže Kyjev sa obáva, že aj ruská opozícia môže mať imperiálne postoje k Ukrajine a anexii Krymu.

Kara-Murza, ktorý bol minulý rok prepustený zo sibírskeho väzenia v rámci výmeny zajatcov, uviedol, že dialóg s Ukrajinou už prebieha, no nie je verejný.

„Chceli by sme ho posunúť na najvyššiu úroveň,“ naznačil s odkazom na Zelenského. Vyjadrenia zazneli po jeho vystúpení v Európskom parlamente v Bruseli, kde vystúpila aj Julija Navaľná - vdova po Alexejovi Navaľnom.

Ďalší opozičný politik Iľja Jašin vyzval Európsku úniu, aby sprostredkovala dialóg medzi ruským demokratickým hnutím a ukrajinskou vládou. „Chceme začať tento dialóg s Ukrajinou,“ povedal Jašin s tým, že Zelenskyj prejavil ochotu rokovať. „Nie sme nepriatelia Ukrajiny... A chceme podporiť jej nezávislosť.“

Rozdiely medzi Ukrajincami a ruskou opozíciou sa týkajú najmä zodpovednosti za vojnu. Mnohí Ukrajinci vinia ruský národ, zatiaľ čo disidenti tvrdia, že ide o Putinovu vojnu a bežní Rusi sú tiež obeťami.

Kara-Murza sa v minulosti dostal do sporu s Kyjevom po výroku, že pre zahraničných žoldnierov je ľahšie zabíjať Ukrajincov, čo vyvolalo vlnu kritiky z radov Ukrajincov a krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Neskôr tvrdil, že jeho slová boli vytrhnuté z kontextu.

https://www.politico.eu/article/russias-opposition-talking-with-ukraine-behind-the-scenes-top-dissident-says-vladimir-kara-murza/ (SITA, Politico)

 „Rusom stále dovoľujeme byť na nábreží v Cannes, na lodiach v Bodrume alebo na uliciach Londýna... Prečo by mala ukrajinská mládež zomierať v bojoch, zatiaľ čo mladí Rusi môžu slobodne cestovať po Európe, vlastniť tam nehnuteľnosti a vyhrievať sa na európskych plážach?“ položil rečnícku otázku Fallon ako referuje web glavcom.ua.

„Samozrejme, môžu povedať, že nie sú v pozícii zmeniť Putinov režim. Myslím si však, že zákaz vstupu do Európy pre ruskú strednú triedu by bol opodstatnený, pretože musia prevziať určitú zodpovednosť za to, čo ruské úrady robia v ich mene,“ dodal 73-ročný rodák zo Škótska.

Európa podľa neho v súčasnosti potrebuje silné vedenie v podaní Británie, Francúzska a Nemecka.

„Ak bude jedna z týchto krajín silná a ďalšie dve slabé, potom bude trpieť celá Európa. Takže potrebujeme to, čo vidíme dnes - vedenie troch najmocnejších európskych krajín. Všetky tri vedú 'koalíciu ochotných', čo nielenže znamená, že Ukrajina nezostane sama, ak Trump odmietne rokovať, ale aj to, že Európa sa bude podieľať na dohľade nad akýmkoľvek dosiahnutým riešením,“ skonštatoval Fallon. (SITA)

Podľa agentúr tak hovorca Kremľa odmietol nedávne vyjadrenie Trumpa, ktorý konflikt prirovnal k detskej bitke. 

Pre Rusko je situácia okolo Ukrajiny existenčnou otázkou, povedal Peskov. "Je to otázka našich národných záujmov, je to otázka našej bezpečnosti, našej budúcnosti a budúcnosti našich detí, budúcnosti našej krajiny," povedal Peskov.

Dodal, že Rusko vojnu začalo po tom, ako boli vyčerpané všetky možnosti riešenia problémov politickými a diplomatickými prostriedkami.

Vo štvrtok Trump na stretnutí s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Bielom dome v súvislosti s Ruskom a Ukrajinou použil prirovnanie k dvom deťom, "ktoré sa bijú ako blázni". Povedal, že niekedy je lepšie ich nechať trochu sa pobiť a až potom ich od seba odtrhnúť.

Peskov poznamenal, že Trump môže mať na konflikt na Ukrajine v niektorých ohľadoch iný názor ako Rusko.

"Pre nás je dôležité, že pokračujeme v našich kontaktoch s Washingtonom," dodal hovorca Putina. (ČTK)