Rusko považuje vojnu proti Ukrajine za existenčnú otázku, vyhlásil Peskov

Administratíva Donalda Trumpa sa snaží presvedčiť republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, aby výrazne zmiernil svoj návrh zákona o sankciách voči Rusku. Informoval o tom denník The Wall Street Journal (WSJ).

Kľúčovým ustanovením návrhu zákona, ktorý už podporilo 82 senátorov, je návrh na uvalenie sankcií proti kľúčovým ruským predstaviteľom a sektorom. Zaviedli by sa aj 500-percentné clá pre krajiny nakupujúce ruskú ropu, plyn a urán.

Zdroje WSJ uviedli, že Biely dom a ďalší predstavitelia administratívy USA v posledných týždňoch kontaktovali Grahamov tím a naliehali, aby zmiernil tento návrh. Nabádali ho, aby doň zahrnul výnimky, ktoré by Trumpovi umožnili vybrať si, kto alebo čo bude podliehať sankciám. Grahama tiež požiadali, aby v texte návrhu zákona nahradil slová „musí“ slovami „môže“, čím by sa odstránila záväznosť daných pasáží.

WSJ poznamenal, že v princípe každá administratíva žiada o zmeny v dôležitých návrhoch zákonov a často sa snaží o formuláciu, ktorá prezidentovi dáva väčšie rozhodovacie právomoci. Ako však uviedli zdroje novín, návrh tohto zákona sa takto zmení na „bezzubý“. WSJ podotkol, že Trump už aj tak má možnosť uvaliť sankcie podľa vlastného uváženia.

WSJ však uvádza, že Trump sa obáva, že Grahamom navrhovaný zákon by mohol poškodiť jeho cieľ obnoviť vzťahy medzi USA a Ruskom, aj keď sa zároveň snaží ukončiť vojnu rozpútanú Ruskom voči Ukrajine. (TASR)

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 995 030, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 15 tankov, 52 obrnených bojových vozidiel pechoty, 56 delostreleckých systémov, štyri raketomety a jeden vrtuľník.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 904 tankov, 22 737 obrnených bojových vozidiel pechoty, 28 850 delostreleckých systémov, 1 410 raketometov a 337 vrtuľníkov.

Zranenia utrpelo najmenej 17 ľudí vrátane detí, informovala agentúra AFP.

Dve osoby, manželský pár, zahynuli pri zásahu bytového domu v Chersone, spresnil gubernátor Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin.

V Charkove boli pri útoku zabití traja ľudia a najmenej 17 ich bolo zranených, informoval primátor tohto východoukrajinského mesta Ihor Terechov, ktorý pred tým na sociálnych sieťach napísal, že ide o „najsilnejší úder“ v Charkovskej oblasti od začiatku vojny na Ukrajine.

V západoukrajinskom meste Luck, ktoré sa nachádza v blízkosti hranice s Poľskom, našli záchranári v sobotu druhú obeť piatkového útoku.

Útok, ktorému bola Ukrajina vystavená v noci na piatok, bol podľa ukrajinskej armády jedným z najväčších od začiatku vojny - ruská armáda doň nasadila 407 dronov a 45 rakiet. (TASR)

Tamojší starosta Ihor Terechov uviedol, že ide o „najsilnejší úder“ v oblasti od začiatku vojny na Ukrajine. Podľa jeho slov si útok doposiaľ vyžiadal dve obete.

„Charkov aktuálne zažíva najsilnejší útok od začiatku vojny,“ napísal na Telegrame Terechov a informoval o prilietavajúcich raketách, bezpilotných lietadlách a riadených bombách. „Doposiaľ bolo v meste počuť za uplynulú hodinu a pol najmenej 40 výbuchov,“ napísal o 4.40 h (3.30 h SELČ) a ozrejmil, že nad mestom stále hučia drony. „Hrozba pretrváva,“ zdôraznil.

Pri útoku utrpelo zranenia 17 osôb, informoval Terechov a charkovský oblastný gubernátor Oleh Synehubov upresnil, že sú medzi nimi aj dve deti. „Zdravotnícky personál poskytuje potrebnú pomoc,“ napísal Synehubov na sociálnych sieťach.

V západoukrajinskom meste Luck našli záchranári v sobotu druhú obeť piatkového útoku.

AFP pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin opakovane odmietol výzvy Ukrajiny a Západu na okamžité a bezpodmienečné prímerie vo vojne, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí a milióny ľudí museli opustiť svoje domovy. (TASR)

Ten sa bude konať v Kanade v dňoch 15. – 17. júna.

Vedúci kancelárie Andrij Jermak ďalej uviedol, že príprava možného stretnutia medzi Zelenským a Trumpom na summite G7 bola aj jedným z cieľov návštevy ukrajinskej delegácie vedenej prvou podpredsedníčkou vlády a ministerkou hospodárstva Julijou Svyrydenkovou v USA, ktorá sa konala 3. – 5. júna. Súčasťou delegácie bol aj Jermak.

„Naša návšteva bola súčasťou príprav, a to aj na stretnutie, o ktorom verím, že sa uskutoční popri summite G7 v Kanade. Bol to kľúčový krok v príprave na tento rozhovor,“ konštatoval Jermak.

Dodal, že ukrajinská delegácia sa stretla s približne polovicou členov amerického Senátu a predsedami kľúčových výborov v oboch komorách Kongresu, pričom vysvetlila postoj Ukrajiny k ruskej agresii a potrebu sankcií voči Moskve.

Zelenskyj a Trump sa naposledy osobne stretli 26. apríla vo Vatikáne, kde sa konal pohreb pápeža Františka. Minulý týždeň Zelenskyj potvrdil, že dostal pozvánku na summit G7. (TASR)

Verejne sa k nej vyjadrili napríklad bývalý prezident Dmitrij Medvedev, poslanec Štátnej dumy Dmitrij Novikov alebo hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Medvedev, súčasný podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie, sa na platforme X ponúkol, že „za primeraný poplatok“ sprostredkuje mierovú dohodu medzi Trumpom a Muskom. Ako platbu by vraj prijal akcie spoločnosti Starlink. Zároveň ich však vyzval, aby sa nehádali.

Ruská tlačová agentúra TASS informovala o vyhláseniach poslanca Novikova, ktorý posmešne navrhol udeliť Muskovi azyl v Rusku. I keď poslanec očakáva, že by takúto možnosť miliardár nevyužil, podľa jeho slov by mu ho Moskva v prípade potreby „určite udelila“.

Hovorca Kremľa Peskov bol vo veci zdržanlivejší a hádku Trumpa s Muskom označil za vnútornú záležitosť Spojených štátov. „Nemáme v úmysle do nej zasahovať ani ju akokoľvek komentovať,“ uviedol a dodal, že Trump sa o seba postará. (TASR)

Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje ruský telegramový kanál Astra.

Útok podľa zdrojov Astry zničil vrtuľník Mi-8, v ktorom vybuchla palubná munícia. Ďalší stroj, a to bojový vrtuľník Mi-35, bol tiež poškodený, ale rozsah škôd je nejasný.

Útok bol súčasťou širšej ukrajinskej operácie zameranej na viacero ruských letísk a vojenských zariadení.

Pre agentúru Reuters to povedal nemecký generálmajor Christian Freuding, ktorý zodpovedá za koordináciu dodávok vojenskej pomoci pre Kyjev.

Freuding pripomenul, že európski členovia NATO a Kanada už spoločne Ukrajine poskytli viac vojenskej pomoci ako USA, ktoré brániacej sa krajine dodali zbrane za 20 miliárd dolárov.

„Vojna proti Ukrajine zúri na našom kontinente, je vedená aj proti európskemu bezpečnostnému poriadku. Ak bude politická vôľa, potom budú aj prostriedky, ktoré do značnej miery vykompenzujú americkú podporu," povedal Freuding v rozhovore.

Ukrajina v súčasnosti naďalej dostáva dodávky zbraní, ktoré schválil bývalý prezident USA Joe Biden. Nie je však jasné, či jeho nástupca Donald Trump poskytne Kyjevu novú podporu ani či umožní tretím krajinám nakupovať americké zbrane pre Ukrajinu, pripomína Reuters. (TASR)