Ruská tanková jednotka údajne prenikla do Dnepropetrovskej oblasti

Iba silný tlak zo strany USA a Európy by ho mohol prinútiť zaujať pragmatický postoj. V rozhovore pre americkú televíznu stanicu ABC News zverejnenom v nedeľu to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informovala o tom agentúra DPA.

Zelenskyj obhajoval uskutočnenie operácie Pavučina plánovanej 18 mesiacov, v rámci ktorej Ukrajina uplynulý víkend nečakane zaútočila dronmi na vojenské letiská v hĺbke územia Ruska, kde zničila alebo poškodila viacero strategických bombardérov. Kremeľ označil rozsiahly útok za teroristický čin, čo Zelenskyj odmietol. „Je to čistá a jasná vojenská operácia. Je to krok, ktorý všetkým ukázal, že túto vojnu nechceme. Nechceme bojovať,“ povedal.

Zelenskyj odmietol slová amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na štvrtkovom stretnutí s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Oválnej pracovni prirovnal vojnu na Ukrajine k hádke dvoch malých detí a povedal, že „niekedy je lepšie nechať ich chvíľu bojovať a potom ich od seba oddeliť“.

„S Putinom nie sme deti na ihrisku v parku,“ zdôraznil Zelenskyj. „Preto hovorím, že je to vrah, ktorý prišiel do tohto parku zabíjať deti.“

Ukrajinský prezident nezdieľa Trumpov názor, že koniec vojny a kapitulácia Moskvy sú možné. „Pri všetkej úcte k prezidentovi Trumpovi si myslím, že je to len jeho osobný názor,“ povedal Zelenskyj. „Som pevne presvedčený, že Putin nechce ukončiť túto vojnu. Pre Putina nie je ukončenie vojny možné bez úplnej porážky Ukrajiny. Ukrajina rozumie ruskej mentalite lepšie ako Američania. Veď sme susedmi dlhé roky,“ konštatoval.

Napriek tomu si Zelenskyj myslí, že jeho vzťah s Trumpom sa od ich konfrontácie v Bielom dome zlepšil. Najmä ich pätnásťminútové stretnutie medzi štyrmi očami vo Vatikáne „prispelo k vybudovaniu dôvery viac ako stretnutie s mnohými ľuďmi prítomnými v Oválnej pracovni“. Zároveň chce veriť, že obaja majú „normálny, rovnocenný profesionálny vzťah“.

Pred nadchádzajúcimi summitmi skupiny G7 v Kanade a NATO v Holandsku Zelenskyj vyzval Európu na väčšiu odhodlanosť. „Musíme zvýšiť tlak na Moskvu, musíme sprísniť sankcie a musíme hľadať spôsoby, ako využiť zmrazené ruské finančné prostriedky v prospech našej obrany,“ povedal Zelenskyj v nedeľu večer vo svojom pravidelnom príhovore. Keďže Rusko rozumie iba jazyku sily, mal by sa podľa neho stať pracovným jazykom vo všetkých formátoch interakcie na medzinárodnej scéne. (TASR)

„Táto informácia nie je pravdivá. Boje prebiehajú v Doneckej oblasti. Nepriateľ nevstúpil do Dnepropetrovskej oblasti,“ povedal pre web Ukrajinská pravda hovorca ukrajinského generálneho štábu Andrij Kovaľov. Informuje o tom portál Kyiv Independent.

Hovorca ukrajinskej skupiny síl Chortycia Viktor Trehubov pre CNN uviedol, že „Rusi neustále šíria nepravdivé informácie, že vstúpili do Dnepropetrovskej oblasti zo smeru od Pokrovska a Novopavlivky, ale (ani na jednom z týchto smerov) to nie je pravda.“

Ukrajinskí predstavitelia už 21. mája odmietli podobné tvrdenia, podľa ktorých ruské jednotky dosiahli administratívne hranice Dnepropetrovskej oblasti. (SITA, Kyiv Independent)

Ruské ministerstvo obrany predtým v nedeľu oznámilo, že jeho „jednotky 90. tankovej divízie bojovej skupiny Stred dosiahli západnú hranicu Doneckej ľudovej republiky a pokračujú v ofenzíve na území Dnepropetrovskej oblasti“.

Toto tvrdenie zopakoval aj podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie a ruský exprezident Dmitrij Medvedev. „Naše ozbrojené sily začali ofenzívu v Dnepropetrovskej oblasti,“ napísal v príspevku na platforme Telegram.

Ukrajinský generálny štáb však vzápätí označil tieto vyhlásenia Moskvy za nepravdivé. „Tieto informácie nezodpovedajú skutočnosti,“ povedal ukrajinským médiám predstaviteľ štábu. „Nepriateľ neprenikol do Dnepropetrovskej oblasti,“ dodal.

Prokremeľskí blogeri už v máji informovali, že ruské sily sa dostali na hranicu ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti. Tamojší gubernátor Serhij Lysak to však označil za falošné tvrdenia. Uviedol, že Rusko šíri takéto správy, aby „vystrašilo miestnych obyvateľov, vyvolalo paniku a destabilizovalo situáciu“.

Ako však približuje DPA, nezávislí vojenskí experti medzičasom varovali, že prienik Ruska do tejto oblasti je možný. Pre Moskvu by to podľa nich malo vzhľadom na geografiu tohto regiónu skôr propagandistický a psychologický než vojenský význam. (TASR)

Ruskí vojaci na útoky použili rakety, navádzané letecké bomby a bezpilotné lietadlá typu Šáhid. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyjadrenie ukrajinskej polície na komunikačnej platforme Telegram.

Ráno ruská armáda zaútočila na mesto Charkov, pričom zomreli dve ženy a jeden muž a ďalších 22 ľudí utrpelo zranenia. Podvečer 500-kilogramová ruská bomba FAB-500 zasiahla v Charkove detskú železnicu, pričom zabila 30-ročnú ženu a 18 ľudí zranila.

Jeden zo zranených neskôr zomrel v nemocnici. Navádzaná ruská bomba usmrtila aj obyvateľa dediny Kozača Lopaň. (SITA)

Moskva najskôr informovala, že do oblasti určenej na takúto výmenu, ktorá sa dohodla v pondelok na rokovaniach v Istanbule priviezla prvú várku 1212 tiel padlých ukrajinských vojakov a čaká na potvrdenie výmeny od ukrajinskej strany. Vzápätí dodala, že výmena sa pravdepodobne odloží na budúci týždeň, píšu agentúry AP a TASS.

Generálporučík Alexandr Zorin zastupujúci ruskú vyjednávaciu stranu v nedeľu povedal, že Rusko priviezlo do dohodnutej oblasti zmienených 1212 tiel, ktoré boli identifikované ako ukrajinskí vojaci na základe ich uniformy i oblasti, v ktorej ich našli. Dodal, že pri mnohých z nich sa podarilo zistiť aj ich totožnosť.

Zároveň ešte pred poludním informoval, že vlaky s týmito telami vyrazia k ukrajinským hraniciam „presne o hodinu“. Či sa tak stalo, nateraz nie je známe. Ruská a ukrajinská strana si majú - v súlade s dohodou z Istanbulu - vymeniť okrem stoviek vojnových zajatcov každá aj po vyše 6000 tiel padlých vojakov.

Zorin v tejto súvislosti uviedol, že Rusko je pripravené všetky tieto dohody dodržať a padlých vojakov Ukrajine odovzdať - či už vlakmi alebo cestnou dopravou. Dodal, že „ide o humanitárnu akciu“. Rusko však podľa jeho slov stále čaká na reakciu Kyjeva, no má indície, že k takejto výmene tiel dôjde až na budúci týždeň.

Rusko už v sobotu obvinilo Ukrajinu z toho, že neočakávane na neurčito odložila plánovanú výmenu ako zmienených tiel padlých vojakov, tak aj stoviek vojnových zajatcov. Kyjev to vzápätí poprel s tým, že pre výmenu dosiaľ nebol pevne stanovený termín a Moskvu v súvislosti s týmito tvrdeniami obvinil z hrania „špinavých hier“. Zároveň však dodal, že výmena by mohla prebehnúť „v najbližších dňoch“. (TASR)

Informovala o tom agentúra AFP.

Ukrajinská armáda vo svojej rannej zvodke spresnila, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu 49 útočnými dronmi, pričom hlavnými cieľmi boli Charkovská a Donecká oblasť.

Vo vyhlásení sa uvádza, že 40 z týchto dronov bolo zneškodnených – 22 bolo zostrelených a ďalších 18 sa „stratilo bez negatívnych následkov“.

Agentúra AFP doplnila, že ruské drony, delostrelectvo a raketové systémy zasiahli aj priemyselnú Dnepropetrovskú oblasť, odkiaľ hlásili jednu obeť a škody na civilnej infraštruktúre.

V noci na nedeľu podnikla útoky aj ukrajinská armáda, ktorá dronmi opäť cielila na chemickú továreň Azot v Tulskej oblasti Ruska. Podľa dostupných informácií utrpeli zranenia dve osoby a v areáli vypukol požiar, ktorý sa medzičasom podarilo uhasiť.

Továreň Azot bola cieľom dronového útoku aj koncom mája. V tomto kombináte sa vyrábajú látky ako dusičnan amónny používaný na výrobu výbušnín, metanol - súčasť raketového paliva - a argónový plyn, ktorý sa využíva v metalurgii.

Celkovo ruské systémy protivzdušnej obrany v noci na nedeľu zachytili a zničili 61 ukrajinských dronov, ktoré smerovali k cieľom v Belgorodskej, Brianskej, Kalužskej, Kurskej, Oriolskej, Tulskej a Moskovskej oblasti, ako aj na anektovaný Krymský polostrov. (TASR)

S určitým postupným zvyšovaním výdavkov je však v súčasnej situácii potrebné rátať.

Na nedeľnej tlačovej konferencii premiér zdôraznil zároveň, že časť výdavkov na obranu musí mať možnosť duálneho využitia, teda aj na infraštruktúru, ktorá môže slúžiť civilnému obyvateľstvu. „Ak príde k rozumnému návrhu a bude splnená podmienka možnosti duálneho využitia (...). Ale, ak si niekto myslí, že ak teraz dávame dve percentá, a budú rok päť percent, nech na to zabudne,“ vyhlásil. „Skokovitý nárast je nemožný,“ zdôraznil.

Mieni, že prezident Peter Pellegrini by mal v tejto otázke opätovne zvolať okrúhly stôl so zastúpením všetkých relevantných politických strán. „Toto je otázka a rozhodnutie, ktoré bude ďaleko presahovať súčasné volebné obdobie,“ argumentoval premiér.

Návrh na zvýšenie výdavkov na obranu v rámci NATO podľa premiéra vychádza zo súčasnej napätej atmosféry i tenziou medzi Európou a USA, najmä v súvislosti s apelom Spojených štátov, aby Európa zvýšila svoje príspevky v Severoatlantickej aliancii. (TASR)