V Grazi núdzovo pristálo lietadlo britských aerolínií EasyJet pre dym na palube

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Pasažieri 'selfie jachty' dorazili na Medzinárodné letisko Bena Guriona, aby opustili Izrael a vrátili sa do svojich domovských krajín,“ uviedol rezort diplomacie na sociálnych sieťach. „Tí, ktorí odmietnu podpísať deportačné dokumenty a opustiť Izrael, budú predvedení pred súdnu autoritu,“ dodalo izraelské ministerstvo.

Spravodajský portál The Times of Israel (TOI) objasnil, že k deportácii by malo dôjsť v najbližších hodinách. Na letisku v Tel Avive sa skupina zadržaných aktivistov stretla s konzulmi z krajín, odkiaľ aktivisti pochádzajú.

Len pár hodín pred týmto oznámením rezort diplomacie informoval, že Madleen s 12 aktivistami doplávala do izraelského prístavu Ašdod. Aktivisti vrátane Švédky Grety Thunbergovej mali po vylodení podstúpiť lekárske prehliadky. Podľa agentúry AP mali byť následne prevezení do detenčného zariadenia a potom deportovaní do svojich krajín.

Izraelská armáda prevzala v noci na pondelok kontrolu nad touto loďou, ktorou sa okrem Thunbergovej plavil napríklad aj aktivista z Brazílie Thiago Ávila, francúzska europoslankyňa Rima Hassanová i ďalší aktivisti z Francúzska, Turecka či Španielska.

Armáda konala na príkaz izraelského ministra obrany Jisraela Kaca, ktorý jej v nedeľu nariadil, aby lodi zabránila priplávať k brehom Gazy. Vyhlásil pritom, že Izrael nedovolí nikomu narušiť námornú blokádu Gazy, a misiu aktivistov označil za propagandistickú akciu na podporu palestínskeho militantného hnutia Hamas.

Izrael uvalil na Gazu námornú blokádu po tom, ako sa v roku 2007 vlády v pobrežnom pásme ujal Hamas. Podľa izraelskej vlády je nevyhnutná na to, aby sa zabránilo dodávkam zbraní pre militantov.

Loď, ktorú prevádzkuje propalestínska koalícia Flotila slobody (FFC), sa plavila pod vlajkou Británie a 1. júna vyplávala z prístavného mesta Catania na talianskom ostrove Sicília. Cieľom bolo 9. júna dopraviť do Gazy symbolické množstvo pomoci pre civilistov a zvýšiť medzinárodné povedomie o tamojšej humanitárnej kríze spôsobenej blokovaním prísunu pomoci zo strany Izraela, ktorý už 20 mesiacov bojuje v palestínskej enkláve proti Hamasu.

(TASR)

Ukrajinskí predstavitelia podľa agentúry AFP informovali, že terčom dronového útoku bola aj pôrodnica a zdravotnícke zariadenie v meste Odesa, píše TASR.

„Zostaňte v úkrytoch! Masívny útok na hlavné mesto pokračuje,“ uviedol Kličko na platforme Telegram.

Ruské útoky v noci zasiahli aj pôrodnicu, zdravotnícke zariadenie a obytné budovy v prístavnom meste Odesa. Gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper uviedol, že neboli hlásené žiadne obete a pacienti a zdravotnícky personál boli evakuovaní.

Kličko ďalej na Telegrame uviedol, že po polnoci boli zdravotníci privolaní do štyroch oblastí Kyjeva. Podľa armády útoky pokračujú a vyzvala ľudí, aby sa ukryli. Reuters podotýka, že plný rozsah útoku dosiaľ nie je známy.

„Nepriateľské drony súčasne útočia na viaceré časti mesta,“ napísal šéf mestskej vojenskej správy Tymur Tkačenko na Telegrame. „Došlo k poškodeniu obytných budov a požiarom. Záchranári zasahujú na miestach útokov,“ upresnil.

Očití svedkovia pre Reuters uviedli, že mestom sa ozývajú hlasné výbuchy. AFP informuje, že viaceré budovy a autá naprieč Kyjevom zachvátil požiar a neďaleko jednej zo škôl dopadli trosky dronu. Doposiaľ neboli hlásené žiadne obete.

Nočný útok podľa agentúry Reuters nasleduje po tom, čo v noci na pondelok podniklo Rusko dosiaľ najväčší dronový útok počas viac ako tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine. Moskva zaútočila až 479 dronmi a Reuters tvrdí, že Rusko zintenzívnilo svoje útoky na Ukrajine ako odvetu za nedávny ukrajinský útok na letecké základne hlboko v Rusku.

(TASR)

Dva tímy pohotovostnej zdravotnej pomoci - jeden miestny a jeden medzinárodný - sa podľa Ghebreyesusa „stále usilujú čo najlepšie slúžiť zostávajúcim pacientom s obmedzenými lekárskymi zásobami, ktoré zostali na mieste“.

„So zatvorením al-Amal je Násirov zdravotnícky komplex jedinou zostávajúcou nemocnicou s jednotkou intenzívnej starostlivosti v Chán Júnise,“ povedal šéf WHO.

Ghebreyesus v závere svojho príspevku na X vyzval na okamžité prímerie, ochranu zdravotníckych zariadení a neobmedzený prístup základných liekov a zdravotníckych zásob.

WHO minulý štvrtok (5.júna) uviedla, že Násirova nemocnica a nemocnica al-Amal neboli schopné plne ošetrovať ranených, ktorí naďalej prichádzajú do zdravotníckych zariadení. Dôvodom bol podľa WHO vážny nedostatok liekov a lekárskych zásob po dvoch mesiacoch blokovania prísunu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy zo strany Izraela.

Izraelskí predstavitelia minulý mesiac dovolili obmedzený vstup pomoci do vojnou zničenej palestínskej enklávy, avšak ako podotýka AFP, tieto dodávky sú nedostatočné.

Takmer 20 mesiacov vojny v Pásme Gazy, ktorá vypukla po útoku militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023, spôsobila jednu z najvážnejších humanitárnych kríz na svete, pričom tamojší obyvatelia sú vyčerpaní bombardovaním, násilným vysídľovaním a hladom, píše AFP. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Polícia po mužovi pátrala od štvrtkového večera, a síce po tom, ako ho jeho partnerka obvinila z domáceho násilia. Nevedela ho však nájsť, až po kým sa nepriviezol v sobotu na čerpaciu stanicu v hannoverskej štvrti Anderten v horiacom aute svojej partnerky.

Následne sa zabarikádoval v predajnej časti stanice a policajtom sa vyhrážal sekerou, pričom rozbil okná - na stanici aj na aute policajnej hliadky. Policajtom sa ho potom podarilo omráčiť taserom a zadržať. O prípade informovali v pondelok, s tým, že muž je vo väzbe. Polícia preveruje aj to, či zmienené auto sám zapálil.

Hannoverská polícia uviedla, že snahy hasičov uhasiť požiar v zmienenom aute komplikovali obavy, že plamene by sa mohli rozšíriť na okolité čerpadlá. Zamestnancom stanice sa podarilo z miesta utiecť bez zranení. Polícia nasadila do operácie špeciálne jednotky i vrtuľník. Na internete sa medzičasom objavili zábery muža vyzlečeného do pol pása, ako stojí so sekerou vo dverách čerpacej stanice, pred ktorou je odstavené horiace auto. (TASR)

Kennedy mladší v pondelok oznámil, že odvoláva celú poradnú komisiu pre vakcíny. Jej členov obvinil z konfliktu záujmov, píše TASR podľa správ agentúr AP a AFP.

„Dnes uprednostňujeme obnovu dôvery verejnosti nad akoukoľvek konkrétnou pro- alebo proti-vakcinačnou agendou,“ uviedol minister vo svojom vyhlásení. „Verejnosť musí vedieť, že nezaujatá veda - hodnotená prostredníctvom transparentného procesu a chránená pred konfliktami záujmov - riadi odporúčania našich zdravotníckych agentúr,“ dodal Kennedy.

Agentúra AP informuje, že Kennedy odvolal všetkých 17 členov vedeckej komisie, ktorá radí americkému Centru pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) ohľadom používania vakcín, a prisľúbil, že ich nahradí vlastnými kandidátmi.

Krok odvolať všetkých členov Poradného výboru pre očkovacie postupy (ACIP) podľa americkej tlačovej agentúry kritizovali významné lekári aj skupiny pôsobiace v oblasti verejného zdravia.

Minister zdravotníctva zatiaľ nepovedal, koho vymenuje do komisie, ktorá podľa neho zasadne o dva týždne v meste Atlanta.

Celú teraz už odvolanú komisiu menovala administratíva bývalého prezidenta Joea Bidena, pripomína AP. Kennedy tvrdí, že členovia komisie mali príliš veľa konfliktov záujmu. Členovia komisie sú povinní počas svojho pôsobenia deklarovať všetky možné konflikty záujmov, ako aj obchodné záujmy. Taktiež musia na začiatku každého verejného stretnutia zverejniť všetky možné konflikty.

Kennedy je podľa agentúry Reuters dlhodobo skeptický voči vakcínam a momentálne sa snaží pretvoriť systém zdravotníctva v USA tak, aby bol v súlade s cieľom amerického prezidenta Donalda Trumpa okresať federálnu vládu. Podľa AFP Kennedy šíri dezinformácie o vakcínach vo všeobecnosti a najmä o očkovaní proti ochoreniu COVID-19. (TASR)

Vyjadril sa tak po tom, čo Newsom prisľúbil, že zažaluje federálnu vládu za nasadenie jednotiek Národnej gardy na potlačenie protestov na juhu Kalifornie. Nasadenie jednotiek označil guvernér za nezákonný čin, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.

Člen Trumpovej administratívy zodpovedný za ochranu hraníc Tom Homan v sobotu pohrozil zadržaním každého, kto by bránil vymáhaniu imigračných opatrení v Kalifornii, vrátane tamojšieho guvernéra Newsoma a starostky Los Angeles Karen Bassovej. Obaja ostro kritizovali Trumpove rozhodnutie nasadiť jednotky Národnej gardy na potlačenie protestov proti imigračnej politike v Los Angeles.

„Keby som bol Tom, urobil by som to. Myslím, že je to skvelé. Gavin má rád publicitu, ale myslím, že by to bol výborný krok,“ povedal Trump.

Newsom v reakcii uviedol, že dúfa, že nikdy nezažije deň, keď prezident vyzve na zadržanie úradujúceho guvernéra. „Je mi jedno, či ste demokrat alebo republikán, toto je hranica, ktorú ako národ nesmieme prekročiť - je to jednoznačný krok smerom k autoritárstvu,“ uviedol Newsom v príspevku na sieti X. „Je to len ďalšie rečnenie, ďalší bluf, ďalšie silácke reči, ďalšie vyhrážky,“ dodal kalifornský guvernér.

Na X tiež oznámil žalobu proti Trumpovi, ktorý podľa jeho slov vytvára „strach a teror, aby prevzal kontrolu nad štátnou milíciou a porušil ústavu“.

Generálny prokurátor amerického štátu Kalifornia Rob Bonta v pondelok vyhlásil, že prezident USA „pošliapal“ suverenitu štátu, keď bez konzultácie nariadil nasadenie jednotiek Národnej gardy na potlačenie protestov v Los Angeles.

Šéf Bieleho domu tvrdí, že vyslanie Národnej gardy bolo potrebné, pretože Newsomovi sa podľa neho nepodarilo zastaviť protesty proti imigračným agentom. Newsom podľa neho „urobil hroznú prácu“ pri potláčaní protestov. „Pozrite, mám rád Gavina Newsoma, je to milý chlap, ale je hrubo nekompetentný, všetci to vedia,“ povedal Trump. Prezident USA podľa AFP tiež dodal, že „nechce občiansku vojnu,“ ale že „občianska vojna by nastala, keby ste to nechali na ľudí ako on.“

(TASR)

TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP a AFP, stanice CNN a portálu Politico.eu.

Regionálne velenie americkej armády USNORTHCOM vo svojom vyhlásení uviedlo, že „aktivovalo prápor námornej pechoty, ktorý bol cez víkend uvedený do pohotovostného stavu“. Približne 700 príslušníkov námornej pechoty má za cieľ zabezpečiť „dostatočný počet síl na nepretržité pokrytie oblasti na podporu vedúcej federálnej agentúry“.

Protesty, ktoré v niektorých prípadoch prerástli do násilností, vypukli v oblasti Los Angeles v piatok a boli reakciou na razie pracovníkov Imigračného a colného úradu (ICE) zamerané proti nelegálnym migrantom. Biely dom ich označil za „bežné deportačné operácie“.

Trump v sobotu nariadil mobilizáciu 2000 príslušníkov Národnej gardy na potlačenie týchto protestov. Ich nasadenie kritizoval kalifornský guvernér Gavin Newsom, ktorý sa medzičasom vyjadril aj k mobilizácii príslušníkov námornej pechoty.

„Príslušníci americkej námornej pechoty slúžili čestne vo viacerých vojnách na obranu demokracie,“ napísal Newsom na sieti X. „Nemali by byť nasadzovaní na americkej pôde proti vlastným spoluobčanom len preto, aby naplnili zvrátenú fantáziu diktátorského prezidenta. Toto nie je americké,“ dodal.

Agentúra Reuters s odvolaním na nemenovaného amerického predstaviteľa informovala, že prápor bude do Los Angeles vyslaný dočasne, kým sa na miesto nedostanú ďalší príslušníci Národnej gardy. Podľa kancelárie kalifornského guvernéra je v Los Angeles v súčasnosti 300 príslušníkov Národnej gardy, informuje CNN (TASR)