Exprezident Bolívie Morales čelí vyšetrovaniu pre „terorizmus“

Jeho úmrtie oznámila v utorok na svojej facebookovej stránke Demokratická liga Kosova (LDK), ktorú Bukoshi spoluzakladal.

Bukoshi viedol v rokoch 1991 - 2000 kosovskú vládu v exile, ktorá nebola medzinárodne uznaná.

Kosovo, obývané prevažne etnickými Albáncami, bolo do roku 1999 pod správou Juhoslávie a Srbska. Po rozpade multietnickej Juhoslávie začiatkom 90. rokov sa albánska väčšina začala usilovať o nezávislosť tejto provincie.

Bukoshi, pôvodným povolaním lekár, v exile organizoval financovanie paralelného albánskeho školského a zdravotníckeho systému v Kosove. Peniaze získaval ako dary od kosovských Albáncov žijúcich v zahraničí.

Tieto paralelné štruktúry boli súčasťou vtedajšieho nenásilného odporu kosovských Albáncov voči srbskej vláde. Bukoshi počas časti tohto obdobia (1993–99) žil v Bonne.

V rokoch 1998–99 prepuklo ozbrojené povstanie Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK). Jeho brutálne potlačenie srbskými bezpečnostnými zložkami, ktoré zahŕňalo masakry civilistov a vyháňanie obyvateľov, viedlo v roku 1999 k zásahu NATO.

Po následnom stiahnutí srbských vojenských a administratívnych štruktúr pôsobil Bukoshi vo vládnych úradoch Kosova, ktoré boli pod správou OSN.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť v roku 2008 – tento krok uznalo viac ako 100 krajín, no Srbsko, Rusko ani Čína k nim nepatria. LDK je v súčasnosti opozičnou stranou. (TASR)

Pouličné násilnosti nasledovali po zadržaní dvoch tínedžerov podozrivých zo sexuálneho napadnutia miestneho dievčaťa. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Nepokoje sa začali v pondelok večer po pôvodne pokojnom pochode na podporu rodiny údajnej obete víkendového sexuálneho útoku.

V súvislosti s týmto činom boli obvinení dvaja 14-roční chlapci, ktorí sa v pondelok postavili pred súd v meste Coleraine. Obaja pochádzajú z Rumunska a svoju vinu popierajú.

Polícia zadržala aj tretieho podozrivého, no ten bol následne prepustený bez obvinenia.

Počas prvej noci nepokojov výtržníci podpálili niekoľko domov. Podľa polície išlo o cielené útoky na domy obývané migrantmi.

Ako v noci na stredu informovala agentúra AFP, stovky protestujúcich, z ktorých mnohí mali zakryté tváre, sa v uliciach Ballymeny opäť zhromaždili v utorok večer. Do policajtov hádzali zápalné fľaše, kamene a pyrotechniku. Polícia odpovedala gumovými projektilmi, vodnými delami a nasadila aj špeciálne vycvičené zásahové psy.

Napätie vzrástlo po medializácii informácií o pôvode obvinených tínedžerov, čo viedlo k ďalšiemu rozpútaniu xenofóbnych nálad. Miestne médiá hlásili aj blokovanie ciest v Belfaste.

Zástupca náčelníka polície Ryan Henderson uviedol, že policajti „aktívne pracujú na identifikácii osôb zodpovedných za rasovo motivované nepokoje v Ballymene“, a ubezpečil, že budú postavení pred súd. (TASR)

Agentúre AFP to v utorok večer potvrdili traja nemenovaní diplomati, informuje TASR.

Rezolúcia má za cieľ vyvinúť ďalší tlak na Irán, s ktorým sa USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa snažia uzavrieť novú jadrovú dohodu. Teherán a Washington viedli od 12. apríla dovedna päť kôl rokovaní sprostredkovaných Ománom, ďalšie je naplánované na najbližšiu nedeľu.

Obe strany sa však podľa AFP zrejme ocitli v patovej situácii v súvislosti s obohacovaním uránu, ktoré patrí medzi hlavné sporné otázky. USA trvajú na tom, aby sa Irán vzdal zariadení na obohacovanie uránu. Teherán to odmieta s argumentom, že jeho jadrový program je určený výlučne na mierové účely. Popiera tiež obvinenia, že sa snaží vyvinúť jadrové zbrane.

O rezolúcii, ktorú štvorica mocností oficiálne predložila na zasadnutí správnej rady MAAE so sídlom vo Viedni, sa bude podľa očakávaní hlasovať najskôr v stredu večer. Jej návrh, ktorý získala AFP, vyzýva Irán, aby „urýchlene napravil svoje neplnenie“ záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

V texte sa takisto vyjadruje „hlboké poľutovanie“ nad tým, že Teherán „napriek opakovaným výzvam rady a mnohým ponúkaným príležitostiam... s MAAE plne nespolupracoval“.

„(Neschopnosť) MAAE ... poskytnúť uistenie, že iránsky jadrový program je výlučne mierový, vyvoláva otázky, ktoré sú v kompetencii Bezpečnostnej rady OSN, ktorá môže navrhnúť sankcie,“ uvádza sa v návrhu rezolúcie.

Tá nadväzuje na správu MAAE z konca mája, ktorá podľa diplomatov ukázala „všeobecný nedostatok spolupráce“ zo strany Teheránu vrátane poskytovania „dôveryhodných“ odpovedí na otázky agentúry, ako aj krádeže dôverných dokumentov.

Iránsky vyslanec pri MAAE kritizoval jej poslednú správu, pričom tvrdil, že jej chýba pevný základ mnohé otázky v nej odkazujú na problémy z minulosti. Za neprijateľné takisto označil tvrdenia, že Irán s MAAE plne nespolupracuje. Rezolúciu na pôde MAAE označil za politický motivovaný akt a varoval, že v prípade jej prijatia bude Teherán „reagovať veľmi tvrdo“. (TASR)

K tomuto raketovému útoku došlo len niekoľko hodín po tom, čo izraelské korvety zasiahli povstalcami ovládaný jemenský prístav Hudajdá. Zo strany Izraela bol tento útok reakciou na opakované útoky húsijských povstalcov na izraelské územie.

Strela vypálená v utorok na Izrael sa po zásahu stíhacou raketou rozpadla na viacero častí, čo viedlo izraelské letectvo k vypusteniu ďalších stíhacích rakiet na zostrelenie týchto úlomkov, uviedol vojenský predstaviteľ pre spravodajský web The Times of Israel (TOI).

TOI pripomenul, že v minulosti sa stalo, že neporušené hlavice z čiastočne zachytených rakiet vypálených húsíami dopadli na zem a spôsobili škody.

Po útoku neboli hlásení žiadni zranení. Úlomky zachytenej rakety alebo stíhacích rakiet dopadli blízko Jeruzalema a na Západný breh Jordánu a nespôsobili žiadne väčšie škody.

Húsíovia začali útočiť na Izrael a lode v Červenom mori v novembri 2023 - mesiac po masakre spáchanej 7. októbra 2023 teroristickými komandami napojenými na palestínske militantné hnutie Hamas na juhu Izraela.

Proiránski jemenskí povstalci zastavili paľbu, keď v januári 2025 nastalo medzi Izraelom a Hamasom prímerie. Dovtedy húsíovia vypálili na Izrael viac ako 40 balistických rakiet a desiatky útočných dronov a riadených striel, vrátane jednej, ktorá v júli v Tel Avive zabila civilistu a zranila niekoľko ďalších, čo vyvolalo prvý izraelský útok v Jemene.

Od 18. marca, keď izraelské jednotky obnovili v Pásme Gazy svoju ofenzívu proti Hamasu, húsíovia na Izrael vypálili 48 balistických rakiet a najmenej 11 dronov, uviedol TOI.

3 12 pel

(TASR)

V prejave k vojakom vo Fort Bragg v štáte Severná Karolína Trump vyhlásil, že súčasné udalosti v Kalifornii sú „totálnym útokom na mier, verejný poriadok a národnú suverenitu, ktorý vykonávajú výtržníci so zahraničnými vlajkami.“

Zdôraznil, že „generácie armádnych hrdinov neprelievali svoju krv na vzdialených brehoch preto, aby sledovali, ako je naša krajina zničená inváziou a bezprávím tretieho sveta.“

Podľa agentúry AP Trump označil mesto Los Angeles za „smetisko“ s „celými štvrťami pod kontrolou“ zločincov a povedal, že federálna vláda „využije všetky dostupné prostriedky na potlačenie násilia a obnovenie práva a poriadku“.

„Oslobodíme Los Angeles a opäť ho urobíme slobodným, čistým a bezpečným,“ dodal Trump.

Tieto emotívne slová zazneli z Trumpových úst po tom, čo nechal otvorenú možnosť uplatnenia zákona o povstaní - výnimočného právneho nástroja, ktorý prezidentovi USA umožňuje nasadiť ozbrojené sily na území Spojených štátov v prípade násilností, povstaní alebo na presadzovanie federálneho práva.

Trumpova návšteva vo Fort Bragg, kde žije približne 50.000 aktívnych vojakov, nasledovala po jeho rozhodnutí nasadiť v os Angeles 700 príslušníkov námornej pechoty a 4000 vojakov Národnej gardy, aby tak potlačili pouličné protesty proti jeho imigračnej politike.

Republikánsky prezident uviedol, že nasadenie armády bolo potrebné na ochranu federálneho majetku a personálu. Demokratmi vedená vláda štátu Kalifornia však vyhlásila, že tento krok je zneužitím moci a zbytočnou provokáciou.

Pouličné demonštrácie v južnej Kalifornii prebiehajú od piatku, keď sa aktivisti dostali do potýčok so zástupcami šerifa.

V Severnej Karolíne sa Trump a minister obrany USA Pete Hegseth zúčastnili na dlho plánovaných oslavách 250. výročia založenia americkej armády, pričom sledovali, ako vojaci predvádzajú útok špeciálnych jednotiek na budovu a používajú raketomet s dlhým doletom. Bola to prvá zo série osláv pred veľkou prehliadkou vo Washingtone v sobotu.

Fort Bragg sa nachádza neďaleko mesta Fayetteville v Severnej Karolíne a slúži ako veliteľstvo špeciálnych operácií americkej armády, pričom tam sídlia jednotky známe ako zelené barety a 82. výsadkový pluk. (TASR)

V rozhovore pre agentúru TASS to uviedol nový ruský veľvyslanec vo Washingtone Alexander Darčijev.

K úplnej normalizácii vzťahov medzi oboma štátmi je podľa Darčijeva ešte dlhá cesta a tento proces je náročný, pretože ho brzdia „nielen oponenti Bieleho domu v podobe deep state, ale aj niektorí ‚jastrabi‘ v Kongrese, kde sa etablovala silná protiruská lobby“.

Existuje však určitý pokrok, ktorý priniesol hmatateľné výsledky, ako napríklad predbežné rozhodnutie, prijaté na poslednom kole konzultácií v Istanbule 10. apríla, presunúť rozhovory do hlavných miest oboch krajín, poznamenal Darčijev.

„Môžem potvrdiť, že ďalšie rozhovory medzi oboma delegáciami sa uskutočnia v blízkej budúcnosti v Moskve,“ dodal.

Rusko a USA viedli 18. februára v Rijáde prvé rokovania od začiatku rusko-ukrajinskej vojny. Diskutovali o rusko-amerických vzťahoch, prípravách na stretnutie prezidentov Ruska a o ukončení vojny na Ukrajine.

V Istanbule sa následne 27. februára a 10. apríla uskutočnili dve kolá rokovaní, ktorých témou bola normalizácia fungovania ruského a amerického veľvyslanectva.

Ruskú delegáciu viedol Darčijev, americkú námestníčka ministra zahraničných vecí pre európske a euroázijské záležitosti Sonata Coulterová.

Po druhom kole rozhovorov si obe strany vymenili nóty o zárukách neobmedzeného prístupu k bankovým službám pre diplomatické misie a dohodli sa na prijatí ďalších opatrení na zmiernenie cestovných obmedzení a vydávania víz pre diplomatov. Podľa Darčijeva Rusko zdôraznilo prioritu rýchleho vrátenia svojho majetku zaisteného v USA. (TASR)