Povodne v Juhoafrickej republike AR majú najmenej 49 obetí

K incidentu došlo po tom, čo kalifornský senátor prerušil tlačovku položením otázky, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a AP.

„Som senátor Alex Padilla. Mám otázku pre ministerku,“ povedal, keď ho dvaja muži agresívne postrkovali von z miestnosti, kde Noemová hovorila o kontroverzných zatýkaniach imigrantov, ktoré otriasli mestom Los Angeles.

Na videozázname z incidentu je vidieť, ako traja agenti Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) následne v druhej miestnosti zrazia senátora na zem a spútajú mu ruky za chrbtom.

Guvernér Kalifornie Gavin Newsom v bezprostrednej reakcii na incident uviedol, že Padilla „je jeden z najslušnejších ľudí, akých poznám.“

„Toto je nehorázne, diktátorské a hanebné. Trump a jeho úderné jednotky sú mimo kontroly. Toto sa musí okamžite skončiť,“ napísal Newsom na sociálnych sieťach.

Starostka Los Angeles Karen Bassová označila incident za „absolútne odporný a poburujúci“. „(Padilla) je úradujúcim senátorom Spojených štátov. Násilné útoky tejto administratívy na naše mesto musia skončiť,“ uviedla.

Samotná ministerka Noemová v reakcii uviedla, že senátor na ňu údajne kričal a chcel sa na ňu vrhnúť, aj keď z videozáznamu incidentu nič podobné nevyplýva, píše AP.

Noemovej tlačová konferencia sa konala po takmer týždni protestov v Los Angeles, ktoré vyvolali represie voči imigrantom nariadené prezidentom Donaldom Trumpom.

Demokrati v americkom Senáte vyjadrili v súvislosti s násilím voči Padillovi "šok a znechutenie", cituje americká agentúra.

Prevažne pokojné protesty poznačila vlna násilia vrátane zapaľovania áut a hádzania kameňov na policajtov. Biely dom na to reagoval ohromujúcou silou a do mesta vyslal 4700 vojakov, a to aj napriek námietkam miestnych predstaviteľov a polície, ktorí tvrdili, že majú dostatok ľudských zdrojov a schopností na zvládnutie demonštrácií, dodáva AFP.

4 zsl (TASR)

Počas výkonu trestu zakázané používať telefón a internet, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Šlosberg je podpredsedom opozičnej politickej strany Jabloko a súčasne aj jedným z posledných verejne známych ľudí otvorene kritizujúcich vojnu na Ukrajine, ktorý ešte žije v Rusku a nie je vo väzení.

Šlosberga polícia zadržala za to, že začiatkom tohto roka vo videodebate vyzýval na prímerie na Ukrajine. Toto video bolo následne šírené na platforme Odnoklassniki (Spolužiaci), ktorá je v Rusku obľúbeným komunikačným fórom.

Šlosberg už najmenej dvakrát dostal pokutu za diskreditáciu ruskej armády. Stalo sa tak na základe zákona, ktorý ruská Štátna duma prijala niekoľko dní po rozpútaní vojny na Ukrajine vo februári 2022. Ide o legislatívu, ktorá sa v Rusku často používa na umlčanie disentu. Je aj na zozname tzv. zahraničných agentov, z čoho mu vyplýva rad povinností, ktorých nedodržanie sa tiež trestá - buď pokutou, alebo pri recidíve väzením.

Väčšina najvýraznejších opozičných politikov odišla z Ruska do emigrácie krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine, a to v obave z represií. Z exilu potom mnohí z nich Šlosberga kritizovali za to, že vojnu na Ukrajine neodsúdil dostatočne dôrazne a že kritizoval ukrajinské protiútoky.

Šlosberg sa netají ani svojou kritikou tej časti ruských emigrantov, ktorí podľa jeho slov „fandia proti Rusku“ a vrátili by sa tam „krytí cudzími tankami.“ Tejto skupine ľudí Šlosberg svojho času veľmi vyčítal, že mali radosť z nečakanej vojenskej operácie ukrajinskej armády v Kurskej oblasti na západe európskej časti Ruska, ako aj zo strát medzi ruskými vojakmi a civilistami.

Šlosberg, ktorý je dlhoročným kritikom Kremľa, pritom odsudzuje konanie Moskvy na Ukrajine od roku 2014, keď anektovala polostrov Krym a podporila proruských seperatistov na východe Ukrajiny, doplnila AFP. (TASR)