Dekanka univerzity v Novom Sade je podozrivá zo sprenevery

Drony sa podľa nej zapájajú do operácií imigračných úradov ako podpora zo vzduchu. Prezident USA Donald Trump vo štvrtok povedal, že Los Angeles je „v bezpečí a zdraví“.

Protesty v druhom najväčšom meste v USA vypukli minulý piatok proti raziám a zatknutiam zameraným na prisťahovalcov. Trump demonštrácie, ktoré v niektorých ojedinelých prípadoch prepukli do násilností, označuje za vzburu a rozsah nepokojov opakovane zveličuje, napísala agentúra AFP. Na ich potlačenie reagoval mimoriadne netradičnými opatreniami - napriek namietaniu kalifornských úradov nariadil mobilizáciu 4000 príslušníkov Národnej gardy a 700 vojakov námornej pechoty.

Zhromaždenia proti postupu imigračných úradov pokračovali aj v noci na štvrtok, mnohé z nich boli pokojné, pri iných došlo aj k stretom s políciou. Hnev z Trumpových zásahov a použitia maskovaných a ozbrojených agentov imigračných úradov sa podľa AFP rozšíril aj do ďalších miest vrátane New Yorku, Chicaga a Washingtonu. Celoštátne protesty sú naplánované na sobotu.

CPB vo štvrtok potvrdila, že v rámci reakcie americkej vlády na nepokoje prelietavajú nad Los Angeles jej bezpilotné lietadlá MQ-9 Reaper. Vo vyhlásení uviedla, že stroje boli nasadené ako letecká podpora pri operáciách bezpečnostných zložiek. Podotkla však, že jej letecké a námorné jednotky „nie sú zapojené do kontroly“ občanov pri vykonávaní ich ústavou daného práva na zhromažďovanie, ale že „poskytujú dohľad nad bezpečnosťou policajtov, keď o to sami požiadajú“.

Americké ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť v pondelok zverejnilo na sieti X video z dronu, ktoré nieslo vodoznak leteckých a námorných operácií CBP a obsahovalo priblížené zábery protestujúcich v uliciach.

Potvrdenie o používaní dronov prišlo po tom, čo denník LA Times informoval, že nad protestujúcimi letel vrtuľník polície Los Angeles, ktorého pilot im oznámil, že ich má „všetkých na kamere“ a že k nim „príde domov“.

Bezpilotné lietadlá sa však pri protestoch používali aj v minulosti. Napríklad v roku 2020 nasadilo ministerstvo tieto stroje v najmenej 15 mestách, v ktorých sa konali zhromaždenia v reakcii na vraždu Afroameričana Georgea Floyda. Ten zomrel 25. mája toho roku po tom, ako mu policajt Derek Chauvin kľačal pri zatýkaní na krku vyše osem minút. Tento čin vyvolal v celých Spojených štátoch masové protesty proti rasovej nespravodlivosti a policajnej brutalite. (TASR)

Počas výkonu trestu zakázané používať telefón a internet, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Šlosberg je podpredsedom opozičnej politickej strany Jabloko a súčasne aj jedným z posledných verejne známych ľudí otvorene kritizujúcich vojnu na Ukrajine, ktorý ešte žije v Rusku a nie je vo väzení.

Šlosberga polícia zadržala za to, že začiatkom tohto roka vo videodebate vyzýval na prímerie na Ukrajine. Toto video bolo následne šírené na platforme Odnoklassniki (Spolužiaci), ktorá je v Rusku obľúbeným komunikačným fórom.

Šlosberg už najmenej dvakrát dostal pokutu za diskreditáciu ruskej armády. Stalo sa tak na základe zákona, ktorý ruská Štátna duma prijala niekoľko dní po rozpútaní vojny na Ukrajine vo februári 2022. Ide o legislatívu, ktorá sa v Rusku často používa na umlčanie disentu. Je aj na zozname tzv. zahraničných agentov, z čoho mu vyplýva rad povinností, ktorých nedodržanie sa tiež trestá - buď pokutou, alebo pri recidíve väzením.

Väčšina najvýraznejších opozičných politikov odišla z Ruska do emigrácie krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine, a to v obave z represií. Z exilu potom mnohí z nich Šlosberga kritizovali za to, že vojnu na Ukrajine neodsúdil dostatočne dôrazne a že kritizoval ukrajinské protiútoky.

Šlosberg sa netají ani svojou kritikou tej časti ruských emigrantov, ktorí podľa jeho slov „fandia proti Rusku“ a vrátili by sa tam „krytí cudzími tankami.“ Tejto skupine ľudí Šlosberg svojho času veľmi vyčítal, že mali radosť z nečakanej vojenskej operácie ukrajinskej armády v Kurskej oblasti na západe európskej časti Ruska, ako aj zo strát medzi ruskými vojakmi a civilistami.

Šlosberg, ktorý je dlhoročným kritikom Kremľa, pritom odsudzuje konanie Moskvy na Ukrajine od roku 2014, keď anektovala polostrov Krym a podporila proruských seperatistov na východe Ukrajiny, doplnila AFP. (TASR)