Pri juhoindickom pobreží horí kontajnerová loď s nebezpečným nákladom

Tie mocnému Izraelu sľubujú víťaznú budúcnosť, napísala agentúra Reuters.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu bol vo štvrtok vyfotografovaný, ako vkladá rukou písané želanie do pukliny v jeruzalemskej Stene nárekov, ktorá je najsvätejším miestom modlitieb judaizmu. Dnes jeho úrad zverejnil fotografiu tohto lístka, na ktorom bolo napísané: "Ľud by sa mal zdvihnúť ako lev. "

Ide o odkaz na verše 23:24 Numeri, štvrtej knihy Starého zákona: "Aký to ľud! Povstáva ako levica, dvíha sa ako lev. Neuľaví, kým nezhltne úlovok, kým nevypije krv skolených!"

Tento verš je súčasťou prvej veštby Baláma, neizraelského proroka a veštca, ktorý predpovedá silu a moc Izraela a prirovnáva ho k levovi, ktorý si nedá pokoj, kým nenasýti svoj hlad.

Izraelská armáda pokračuje vo vyhodnocovaní výsledkov operácie.

Tento činiteľ, ktorý hovoril s novinármi pod podmienkou zachovania anonymity, povedal, že izraelské letectvo podniklo súbežné útoky na viaceré ciele, vrátane iránskych balistických rakiet namierených na Izrael. "Už sme toho dosiahli veľa," povedal.

Letectvo podľa neho tiež zachytilo mnoho dronov, ktoré Irán vyslal proti Izraelu. Izraelská armáda už skôr uviedla, že ich Irán vyslal viac ako sto.

Izrael je pripravený, že táto konfrontácia potrvá niekoľko dní v závislosti od iránskej odvety, povedal tiež nemenovaný vojenský činiteľ. (ČTK)

"Poškodená bola podzemná časť objektu. Táto časť obsahuje viacúrovňovú halu s centrifúgami, miestnosti s elektrickými zariadeniami a ďalšiu podpornú infraštruktúru," uviedla izraelská armáda vo vyhlásení.

Cieľom úderu bola podľa nej aj ďalšia infraštruktúra zabezpečujúca prevádzku zariadenia a slúžiaca Iránu pri jeho úsilí získať jadrové zbrane.

V Natanze, ktorý leží asi 225 kilometrov južne od Teheránu, je hlavné iránske zariadenie na obohacovanie uránu.

Izrael zaútočil tiež na ďalšie ciele spájané s iránskym jadrovým programom a vojenské ciele. Hovorca izraelskej armády uviedol, že zasiahnutých bolo vyše sto cieľov. (ČTK)

Informovala o tom agentúra TASS. Ruský vojenský súd jeho činy vyhodnotil ako terorizmus. 

Ukrajinec Vadym Tračuk sa podľa ruskej tajnej služby FSB v roku 2022 pripojil k teroristickému hnutiu vytvorenému pracovníkmi spravodajského riaditeľstva ukrajinského ministerstva obrany. Rusko akcie partizánov a príslušníkov ukrajinských síl na okupovanom ukrajinskom území označuje za terorizmus.

Tračuk podľa FSB vykonával okrem iného sledovanie, pomáhal skladovať zbrane, muníciu a výbušniny a tiež vyrábal výbušné zariadenia. Vlani v apríli sa pripojil k plánovanému útoku proti okupačným predstaviteľom mestskej správy v Enerhodare, Rusi ale muža zadržali. (ČTK)

Najvyšší vodca krajiny ajatolláh Alí Chameneí zároveň vymenoval nové vojenské vedenie, keďže Izraelu sa podarilo zabiť náčelníka generálneho štábu a veliteľa Revolučných gárd.

V liste adresovanom Organizácii Spojených národov šéf iránskej diplomacie vedenie medzinárodného zoskupenia informoval o tom, že Teherán považuje izraelský útok za „vyhlásenie vojny“ a Bezpečnostnú radu OSN vyzval, aby sa „situáciou okamžite zaoberala“.

Chameneí v piatok dopoludnia vymenoval nové vedenie ozbrojených síl. Usmrteného náčelníka iránskeho generálneho štábu Mohammada Bágherího nahradí Abdorrahím Músaví a veliteľom Revolučných gárd sa po Hosejnovi Salámovi stane Mohammad Pákpúr (TASR)

Všetky strany vyzvali na zdržanlivosť, zabránenie ďalšej eskalácii a nevyhnutnosť diplomatického riešenia.

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová žiada všetky zainteresované strany, aby zachovali zdržanlivosť. „Situácia na Blízkom východe je nebezpečná. Vyzývam všetky strany, aby zachovali zdržanlivosť a zabránili ďalšej eskalácii. Diplomacia zostáva najlepšou cestou vpred a som pripravená podporiť akékoľvek diplomatické úsilie smerujúce k deeskalácii,“ napísala Kallasová.

K najnovšiemu vývoju v regióne sa vyjadrila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Správy prichádzajúce z Blízkeho východu sú mimoriadne znepokojujúce. Európa vyzýva všetky strany, aby zachovali maximálnu zdržanlivosť, okamžite deeskalovali napätie a zdržali sa odvetných krokov,“ uviedla na X.

Zdôraznila, že diplomatické riešenie je podľa jej názoru v súčasnosti naliehavejšie než kedykoľvek predtým v záujme stability regiónu a globálnej bezpečnosti.

„Som hlboko znepokojený najnovšími udalosťami na Blízkom východe. Je potrebné zabrániť ďalšiemu nebezpečnému eskalovaniu situácie, ktoré by destabilizovalo celý región,“ reagoval zas predseda Európskej rady António Costa. Rovnako vyzval na zdržanlivosť a diplomaciu.

Švédsky premiér to povedal počas spoločnej tlačovej konferencie so šéfom NATO Markom Ruttem v Štokholme.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Na nadchádzajúcom summite NATO v holandskom Haagu na konci júna plánuje Aliancia predstaviť návrh, aby členské štáty na obranu vynakladali celkovo päť percent svojho HDP. Z tejto sumy by malo ísť 3,5 percenta priamo na základné vojenské výdavky a ďalších 1,5 percenta na investície súvisiace s obranou a bezpečnosťou.

Švédsko, ktoré je spolu s Fínskom najnovším členom NATO, v súčasnosti vynakladá na obranu približne 2,7 percenta svojho HDP. V tomto roku oznámilo, že do roku 2030 chce dosiahnuť úroveň 3,5 percenta HDP v oblasti obranných výdavkov.

„Dodatočných 1,5 percenta bude smerovať na oblasti súvisiace s obranou – civilnú obranu, kybernetickú bezpečnosť a ďalšie dôležité oblasti,“ doplnil Kristersson.

Diskusia o potrebe zvyšovania obranných rozpočtov sa zintenzívnila po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 a po nástupe Trumpa do funkcie amerického prezidenta v januári tohto roka. Trump dal jasne najavo, že USA už nie sú ochotné byť hlavným garantom bezpečnosti v Európe, a vyzýva európskych spojencov, aby do obrany investovali päť percent HDP ročne. (TASR)