Rusko skúšalo nové laserové zbrane proti dronom, píše Kommersant

Výmena vojnových zajatcov sa uskutočnila na základe dohody, ktorá tento mesiac vzišla z rozhovorov v Istanbule.

Ruské ministerstvo obrany nespresnilo, koľkých vojakov sa výmena týkala. Zverejnilo len zábery, na ktorých vojaci držia ruské vlajky a jasajú pred nástupom do autobusu. „V súlade s rusko-ukrajinskými dohodami... sa z územia kontrolovaného kyjevským režimom vrátila ďalšia skupina ruských príslušníkov armády,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram.

„Pokračujeme v preberaní našich ľudí z ruského zajatia. Toto je štvrtá výmena tento týždeň,“ povedal ukrajinský prezident Zelenskyj.

"Mnohí z chlapcov, ktorí sa dnes vrátili na Ukrajinu, boli v zajatí od roku 2022. Sú to bojovníci ozbrojených síl, Národnej gardy, Štátnej pohraničnej stráže a Štátnej dopravnej špeciálnej služby," doplnil na sociálnej sieti. 

Ukrajinský líder varoval, že ustupovanie Putinovi nepomôže ukončiť vojnu.

„Práve teraz je tón dialógu medzi USA a Ruskom príliš priateľský,“ napísal Zelenskyj. "Buďme úprimní, Putina to nezastaví. Potrebná je zmena tónu," zdôraznil prezident.

Zelenskyj zároveň podotkol, že podpora takzvanej koalície ochotných, ktorá sa zaviazala k intenzívnejšej pomoci Kyjevu v pretrvávajúcom konflikte s Ruskom, sa bez USA zastavila. „Koalícia ochotných sa zasekla,“ uviedol prezident.

„Táto situácia ukázala, že Európa sa ešte sama nerozhodla, čo urobí s Ukrajinou, ak tam nebudú Spojené štáty,“ ozrejmila ukrajinská hlava štátu.

Prezident v sobotu vyhlásil, že Ukrajina zastavila ruskú ofenzívu v severovýchodnej Sumskej oblasti a poprel údajný vstup jednotiek Moskvy do Dnipropetrovskej oblasti, píše AFP.

Okrem toho sa vyjadril aj k situácii na Blízkom východe a obave z potenciálneho zníženia pomoci pre Kyjev pre eskaláciu konfliktu medzi Iránom a Izraelom.

„Boli by sme radi, keby sa pomoc Ukrajine pre to neznížila,“ povedal. „Naposledy sa práve toto stalo faktorom pri spomalení pomoci pre Ukrajinu,“ dodal Zelenskyj. (TASR)

Jedným z cieľov bol chemický závod Asot v meste Nevinnomyssk na juhu Ruska, ktorý zhotovuje produkty potrebné pri výrobe výbušnín. Gubernátor Stavropoľského kraja Vladimir Vladimirov potvrdil, že úlomky dronu sa zrútili v priemyselnej oblasti mesta Nevinnomyssk, no nikto neutrpel zranenia. Svedkovia uviedli, že nad mestom počuli najmenej desať explózií.

Predstavitelia Moskvy potvrdili aj útok na mesto Novokujbyševsk v Samarskej oblasti, kde sa tiež nachádza veľká chemická továreň. Ruská armáda informovala, že zostrelila 66 ukrajinských dronov v rôznych častiach krajiny.

Ukrajinský generálny štáb potvrdil útoky na obe továrne. Cieľom bolo znížiť "schopnosť nepriateľa vyrábať výbušniny a muníciu", píše AFP.

„Ďalšie zachytenie ruského lietadla nad Baltským morom, tentoraz dvoma britskými stíhačkami,“ uviedlo poľské ministerstvo obrany na sociálnej sieti X.

Podľa rezortu ruský IL-20 vnikol približne dva kilometre do poľského vzdušného priestoru. Následne ho identifikovali a vytlačili späť.

„Je to ďalší prípad provokatívneho testovania pripravenosti systémov krajín NATO,“ dodalo ministerstvo.

Ruské vojenské lietadlá často pristupujú k poľskému vzdušnému priestoru, kde ich pravidelne zachytávajú lietadlá NATO.

Poľsko, člen Európskej únie a NATO, je jedným z najbližších spojencov Ukrajiny a kľúčovým logistickým uzlom pre západnú vojenskú pomoc Kyjevu. (SITA)

Ministri vnútra Litvy, Lotyšska a Estónska sa zaviazali vypracovať spoločné plány evakuácie, zefektívniť výmenu informácií a zabezpečiť, aby počas evakuácií neboli opomenuté zraniteľné skupiny obyvateľstva. Referuje o tom web Politico.

„Jasné postupy sú kľúčové, rovnako ako rýchla výmena informácií,“ uviedol v tlačovej správe litovský minister vnútra Vladislav Kondratovič. Dodal, že to umožní rýchle zavedenie opatrení a zabráni panike pred krízou a počas nej.

„Je dôležité, aby pobaltské krajiny zachovali jednotný prístup a koordinovali kroky pri vzniku hrozieb, aby sme zaistili bezpečnosť našich ľudí - najmä v prípade rozsiahlej evakuácie,“ doplnil.

Dohoda zahŕňa zdieľanie údajov o kapacite evakuácie, možných evakuačných koridoroch a stave kľúčových hraničných priechodov. Kroky pobaltských krajín predchádzajú septembrovému vojenskému cvičeniu Zapad 2025, ktoré spoločne organizujú Moskva a Minsk v Bielorusku.

Spojeneckí predstavitelia vyjadrujú rastúce znepokojenie, že cvičenie by mohlo byť predzvesťou agresie. Bieloruská opozičná líderka Sviatlana Cichanovská v rozhovore pre Euronews varovala, že cvičenia predstavujú reálnu hrozbu, pričom poukázala na to, že cvičenia Zapad 2021 predchádzali plnohodnotnej invázii Ruska na Ukrajinu.

Lotyšský parlament zároveň vo štvrtok schválil zákon, ktorý zabraňuje štátnym predstaviteľom cestovať do Ruska a Bieloruska. Dôvodom sú obavy o národnú bezpečnosť.

Zákaz sa týka poslancov lotyšského parlamentu a širokej škály štátnych predstaviteľov, vrátane tých, ktorí pracujú so štátnymi tajomstvami či kritickou infraštruktúrou.

Ľudia zo zoznamu môžu cestovať do Ruska alebo Bieloruska len za účelom vykonávania oficiálnych povinností alebo s povolením z humanitárnych dôvodov, napríklad pre účasť na pohrebe. (SITA)

„Podľa našich spravodajských informácií Rusko začalo pripravovať strategické rezervy, čo znamená plány na bojové operácie nielen na Ukrajine. Spojenci potrebujú plnú diplomatickú mobilizáciu, aby zastavili túto vojnu,“ povedal Andrij Sybiha, šéf ukrajinskej diplomacie.

Zdôraznil tiež, že ruský prezident Vladimir Putin rozumie iba sile, „preto je teraz dôležité včas uplatniť sankcie a využiť ich ako ekonomickú zbraň na vyvíjanie tlaku na Rusko“. „

Je čas reštartovať proces uznania Ruska za teroristický štát. Reakciou Moskvy na naše mierové návrhy a kolektívne mierové úsilie je eskalácia a teror,“ podotkol Sybiha.

Šéf ukrajinskej diplomacie predtým vyhlásil, že Rusko môže byť prinútené uzavrieť spravodlivý mier iba vtedy, ak spojenci Ukrajiny výrazne zvýšia sankčný tlak a pomôžu posilniť obranné schopnosti Ukrajiny. (SITA)

Od leta budú môcť Ukrajinci v Česku získať informácie potrebné na bývanie, na prácu i na návrat do vlasti v novom informačnom stredisku, potvrdil Vít Rakušan po rokovaní v Luxemburgu.

Na jeho vzniku sa dohodli česká a ukrajinská strana. Minister zdôraznil, že pôjde len o poradné miesto, ktoré nebude nijako nahrádzať činnosť českých úradov a len u nich budú môcť ľudia z Ukrajiny podávať najrôznejšie žiadosti.

Ukrajinská strana má podľa neho vytypované v centre Prahy jedno reprezentatívne miesto, kde by informačné centrum mohlo vzniknúť, do leta sa ale určite neotvorí, pretože budova vyžaduje rekonštrukciu. Česká strana vie o dvoch, troch miestach, ktoré považuje za vhodné. Sú blízko metra a dá sa tam zaparkovať, povedal minister.

"My teraz len nečakáme žiadnu revolúciu a na to tiež ukrajinskú stranu upozorňujeme. Bude to miesto, kde chceme, aby pracovali sami Ukrajinci, ktorí už na našom území sú, "vysvetlil Rakušan. (ČTK)