Francúzsky generál označil Rusko za najvýznamnejšiu hrozbu pre svoj štát

Severná Kórea opätovne potvrdila svoju podporu Rusku vo vojne na Ukrajine. Lavrov po stretnutí varoval Spojené štáty, Južnú Kóreu a Japonsko pred vytváraním bezpečnostného partnerstva zameraného proti Severnej Kórei.

„Vymenili sme si názory na situáciu ohľadom ukrajinskej krízy...Naši Kórejskí priatelia potvrdili svoju pevnú podporu všetkým cieľom špeciálnej vojenskej operácie, ale aj krokom ruského vedenia a ozbrojených síl,“ citovala TASS Lavrova. Šéf ruskej diplomacie použil termín „špeciálna vojenská operácia“, ktorým Rusko označuje svoju inváziu na Ukrajinu.

Ukrajina, Južná Kórea a viaceré západné štáty na jeseň 2024 uviedli, že KĽDR vysiela do Ruska viac ako 10-tisíc svojich vojakov. Podľa juhokórejskej rozviedky tieto jednotky mali ruskej armáde pomôcť v bojoch, ale aj získať skúsenosti s vedením bojových operácií v reálnej vojne. Severná Kórea až v apríli tohto roka po prvý raz potvrdila, že vyslala vojakov do Ruska na podporu jeho vojny proti Ukrajine.

AP pripomína, že KĽDR v júni prisľúbila, že vyšle na obranu ruskej Kurskej oblasti, do ktorej v auguste 2024 vtrhli ukrajinské jednotky, 6000 vojenských stavebných robotníkov a pyrotechnikov.

Severokórejská ministerka zahraničných vecí počas stretnutia opísala vzťahy medzi KĽDR a Ruskom ako „neporaziteľnú alianciu“.

Lavrov po sobotňajšom stretnutí s Čche obvinil USA, Južnú Kóreu a Japonsko z toho, čo označil za ich vojenské posilňovanie okolo Severnej Kórey. „Varujeme pred zneužívaním vzťahov na budovanie aliancií zameraných proti komukoľvek vrátane Severnej Kórey, a, samozrejme, Ruska,“ povedal ruský minister na tlačovej konferencii.

USA, Južná Kórea a Japonsko v piatok uskutočnili letecké cvičenie v rámci snáh posilniť spoločnú reakciu v prípade jadrového alebo raketového útoku Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Severná Kórea považuje vojenské cvičenia pod vedením Washingtonu za nácvik invázie, píše AP. Dlhodobo tvrdí, že je nútená vyvíjať jadrové zbrane, aby sa bránila pred vojenskými hrozbami USA.

Sobotňajšie stretnutie sa uskutočnilo v meste Wonsan, kde KĽDR nedávno otvorila nové veľké turistické letovisko Wonsan Kalma. Lavrov na stretnutí povedal, že si je istý, že ruskí turisti budú chcieť rezort navštevovať. „Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme to uľahčili, vytváraním podmienok pre to, vrátane leteckej dopravy,“ uviedol. (TASR)

O život prišli najmenej dve osoby v Černoviciach na hraniciach s Rumunskom. Škody na budovách hlásia mestá Ľvov, Luck a Charkov a ďalších regiónoch.

Uviedol to minister zahraničia Andrij Sybiha a zopakoval výzvu na prísnejšie sankcie voči Moskve. Prezident Volodymyr Zelenskyj spresnil, že Rusko vyslalo na Ukrajinu v noci 597 dronov a 26 rakiet.

Gubernátor Černovickej oblasti Ruslan Zaparaňuk uviedol, že útok ruského bezpilotného lietadla a rakety na mesto zabil dve osoby a 14 ďalších ľudí bolo zranených. V meste, ktoré je asi 40 kilometrov od ukrajinských hraníc s Rumunskom, vypuklo niekoľko požiarov a boli poškodené obytné domy a administratívne budovy.

V meste Ľvov bolo pri útoku poškodených 46 obytných domov, budova univerzity, mestského súdu a asi 20 budov, v ktorých sídlia malé a stredné podniky, uviedol starosta mesta Andrij Sadovyj.

V susednej Volyňskej oblasti útok zničil súkromný obytný dom a susedné domy boli poškodené, napísal starosta Lucku, ktoré je administratívnym centrom oblasti, Ihor Poliščuk.

V Kirovohradskej oblasti južne od Kyjeva bolo poškodených niekoľko obytných budov. (ČTK)

Zdroj AFP, ktorý si želal zostať v anonymite, vysvetlil, že pre nezhody medzi zmluvnými stranami nebude dohoda predĺžená a vyprší 22. júla – tri roky po svojom podpise.

Rusko je významným exportérom viacerých druhov potravín a najväčším výrobcom hnojív na svete, no v roku 2022 ruský vývoz výrazne klesol pre obavy dopravcov zo západných sankcií - aj keď v skutočnosti sa sankcie na dané komodity nevzťahovali. Táto situácia mala za následok deficit potravín a nárast ich cien, čo obzvlášť tvrdo zasiahlo chudobné rozvojové krajiny.

Konferencia OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) preto vytvorila mechanizmus, ktorý mal umožniť obnovenie ruského exportu bez porušenia sankčných režimov USA, Spojeného kráľovstva a EÚ. Moskva sa však následne opakovane sťažovala, že tento mechanizmus nefunguje.

Súbežne s touto dohodou bola 22. júla 2022 podpísaná aj dohoda o vývoze obilia z ukrajinských prístavov. Tá väčšinou plnila svoj účel, no v lete 2023 Rusko jej ďalšie predĺženie odmietlo.

Dovtedy sa Ukrajine s pomocou spojencov podarilo vytvoriť relatívne bezpečnú námornú trasu z vlastných prístavov, ktorá vedie prevažne cez teritoriálne vody Rumunska a Bulharska. K bezpečnosti plavby cez tieto koridory prispel aj presun lodí ruskej flotily do východnej časti Čierneho mora. (TASR)

„Vyhlásenia maďarského vedenia týkajúce sa tragédie, ku ktorej došlo, ako aj mobilizácie na Ukrajine, sú manipulatívne. Úplne skresľujú skutočnú situáciu a podporujú Rusko v jeho propagande,“ povedal hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj, ktorý osobitne zdôraznil, že zodpovednosť Ruska sa vo vyhláseniach maďarskej strany nikde nespomína.

„Je to, akoby mobilizácia na Ukrajine existovala sama od seba, pretože vláda sa jednoducho rozhodla mobilizovať ľudí,“ povedal Tychyj. Podľa jeho slov „dôvodom mobilizácie na Ukrajine je ruská agresia a ignorovať túto skutočnosť je absurdné“.

Hovorca maďarskej strane pripomenul, že tvárou v tvár neustálej ruskej hrozbe je každý Ukrajinec, vrátane tých, ktorí majú maďarský pôvod, povinný brániť svoj domov, životy svojich príbuzných a zvrchovanosť svojho štátu.

Tychyj zopakoval skoršie tvrdenie Ukrajincov, že József Sebestyén bol mobilizovaný do ukrajinskej armády 14. júna po tom, čo ho lekárska prehliadka vyhlásila za spôsobilého na vojenskú službu. Muž podľa nich začal vojenský výcvik 15. júna a 18. júna odišiel bez zbrane.

Sebestyén sa 24. júna prišiel na pohotovosť do Centrálnej regionálnej nemocnice v Berehove, kde mu diagnostikovali akútnu stresovú reakciu a previezli ho na ústavnú liečbu do Regionálneho psychiatrického ústavu v Berehove, pričom podľa anamnézy pacienta pri vyšetrení mu nezistili žiadne fyzické zranenia.

Záver súdno-lekárskej expertízy potvrdzuje, že príčinou jeho smrti 6. júla 2025 bola pľúcna embólia bez známok fyzických zranení naznačujúcich násilie.

Ukrajinské pozemné sily kategoricky odmietli obvinenia, že mobilizujú obyvateľstvo krutým spôsobom alebo spôsobom porušujúcim ľudské práva a vyhlásili, že sú otvorené transparentnému vyšetreniu okolností situácie.

Na Ukrajine v Zakarpatskej oblasti zomrel maďarsko-ukrajinský občan, ktorý nezomrel „v dôsledku núteného odvodu“, ale bol proste dobitý na smrť. V piatkovom pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió na to upozornil predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.

Podľa slov Orbána zosnulý József S. mal dvojaké občianstvo, ukrajinské aj maďarské. „Tento prípad treba vyšetriť, pretože ak je niekto maďarským občanom, má s tým do činenia aj spoločenstvo. Toto treba brať vážne, pretože človek, ktorý bol ubitý na smrť, je jeden z nás,“ podotkol premiér.

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí si vo štvrtok predvolalo veľvyslanca Ukrajiny v Budapešti Fedira Shandora po tom, čo ukrajinskí vojenskí náborári v Zakarpatskej oblasti údajne zbili tam žijúceho Maďara, ktorý odmietol nastúpiť na povinnú vojenskú službu. Muž neskôr v nemocnici podľahol zraneniam.

Štátny tajomník rezortu diplomacie Levente Magyar na Facebooku uviedol, že „je nehorázne a neprijateľné ubiť niekoho na smrť, a navyše Maďara, len preto, že nechcel ísť do vojny a nechcel sa zúčastniť na nezmyselnom zabíjaní.“

Podľa Magyara ukrajinskí náborári muža po zajatí zbili železnou tyčou, dali ho do dodávky a odviezli do náborového centra. Rodinným príslušníkom povedali, že všetko je v poriadku, ale zajatý muž nakoniec na následky zranení zomrel.

„Úprimnú sústrasť rodine maďarského muža, ktorý zomrel v dôsledku núteného odvodu na Ukrajine. V týchto ťažkých hodinách stojíme pri vás,“ reagoval vo štvrtok na Facebooku Orbán.

Správu o smrti 45-ročného muža oznámila jeho sestra, ktorá na svojej stránke na sociálnych sieťach napísala, že k tragédii prišlo niekoľko týždňov po tom, čo rovnaký osud postihol aj jej ďalšieho brata, ktorého pochovali 6. júla.

„Strata jedného je stratou nás všetkých,“ napísal v liste zverejnenom na Facebooku maďarský prezident Tamás Sulyok, ktorý v mene všetkých Maďarov vyjadril sústrasť rodine.

Okolo mužovej smrti sú podľa servera 444.hu nejasnosti a ani jedna strana zatiaľ nepredložila dôkazy, čo sa stalo. Rodina tvrdí, že ho počas „núteného odvodu“ zbili železnou tyčou a v dôsledku toho zomrel. Ide o nepresnú formuláciu, pretože na Ukrajine neexistuje branná povinnosť, ani nútená branná povinnosť, iba povinná mobilizácia, dodáva server.

Orbán pre Kossuth Rádió aj napriek vyhláseniu Ukrajincov opakovane uviedol ako fakt, že muž, ktorý má aj maďarské občianstvo, bol „ubitý na smrť“. Aj z listu hlavy štátu sa zdá, že ukrajinské vyhlásenie ignoroval aj Sulyok, píše 444.hu. (TASR)

Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na štátnu agentúru KCNA.

Podľa Reuters môže byť predmetom rokovaní aj možné sprostredkovanie návštevy severokórejského vodcu Kim Čong-una v Rusku.

Pchjongjang aktívne podporuje ruskú vojnu proti Ukrajine - poskytol nielen množstvo munície, rakiet a ďalších zbraní, ale aj tisícky severokórejských vojakov. Tí sa zapojili do bojov proti ukrajinským jednotkám v ruskej Kurskej oblasti.