Dohoda Ruska s OSN o potravinách sa zrútila

"Kvôli vysokým teplotám vzduchu nastala v systéme zásobovania elektrinou v Záporožskej oblasti kritické preťaženia zariadenia," uviedol podľa agentúry TASS šéf Moskvou stanovenej správy v okupovanej časti Záporožskej oblasti Jevhen Balyckyj. Takzvaný blackout zasiahol okrem iného dve najväčšie mestá v okupovanej časti oblasti Melitopoľ a Berďansk.

Pre problémy s elektrickou sieťou boli v týchto mestách aj v ďalších okresoch zastavené tiež dodávky vody, dodal Balyckyj.

Teploty v regióne počas dňa vysoko prekročili 30 stupňov Celzia. Zastaraná a navyše vojnou poškodená infraštruktúra nie je na takéto podmienky stavaná, podotkla DPA.

Rusko má časti Záporožskej oblasti pod kontrolou od marca 2022, vrátane Záporožskej jadrovej elektrárne v Enerhodare. Kvôli pokračujúcim bojom a nebezpečenstvu jadrovej katastrofy bola prevádzka elektrárne, ktorá bola do ruskej invázie najvýkonnejšou jadrovou elektrárňou v Európe, zastavená. (ČTK)

Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie na platforme Telegram uviedlo, že severokórejský vodca „prijal“ Lavrova. Rezort zároveň zverejnil video, ktoré zachytáva Lavrova a Kima ako si podali ruky a objali sa.

Ruská tlačová agentúra TASS informovala, že Lavrov odovzdal severokórejskému vodcovi pozdrav od šéfa Kremľa Vladimira Putina. Na tlačovej konferencii povedal, že ruský prezident a Kim sú v neustálom kontakte a že sa v budúcnosti určite opäť osobne stretnú.

Lavrov povedal, že severokórejskí predstavitelia „potvrdili svoju plnú podporu pre všetky ciele špeciálnej vojenskej operácie“, pričom použil termín, ktorým Rusko označuje svoju inváziu na Ukrajinu. Zároveň sa poďakoval „hrdinským“ severokórejským vojakom, uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Severná Kórea opätovne potvrdila svoju podporu Rusku vo vojne na Ukrajine. Lavrov po stretnutí varoval Spojené štáty, Južnú Kóreu a Japonsko pred vytváraním bezpečnostného partnerstva zameraného proti Severnej Kórei.

„Vymenili sme si názory na situáciu ohľadom ukrajinskej krízy...Naši Kórejskí priatelia potvrdili svoju pevnú podporu všetkým cieľom špeciálnej vojenskej operácie, ale aj krokom ruského vedenia a ozbrojených síl,“ citovala TASS Lavrova. Šéf ruskej diplomacie použil termín „špeciálna vojenská operácia“, ktorým Rusko označuje svoju inváziu na Ukrajinu.

Ukrajina, Južná Kórea a viaceré západné štáty na jeseň 2024 uviedli, že KĽDR vysiela do Ruska viac ako 10-tisíc svojich vojakov. Podľa juhokórejskej rozviedky tieto jednotky mali ruskej armáde pomôcť v bojoch, ale aj získať skúsenosti s vedením bojových operácií v reálnej vojne. Severná Kórea až v apríli tohto roka po prvý raz potvrdila, že vyslala vojakov do Ruska na podporu jeho vojny proti Ukrajine.

AP pripomína, že KĽDR v júni prisľúbila, že vyšle na obranu ruskej Kurskej oblasti, do ktorej v auguste 2024 vtrhli ukrajinské jednotky, 6000 vojenských stavebných robotníkov a pyrotechnikov.

Severokórejská ministerka zahraničných vecí počas stretnutia opísala vzťahy medzi KĽDR a Ruskom ako „neporaziteľnú alianciu“.

Lavrov po sobotňajšom stretnutí s Čche obvinil USA, Južnú Kóreu a Japonsko z toho, čo označil za ich vojenské posilňovanie okolo Severnej Kórey. „Varujeme pred zneužívaním vzťahov na budovanie aliancií zameraných proti komukoľvek vrátane Severnej Kórey, a, samozrejme, Ruska,“ povedal ruský minister na tlačovej konferencii.

USA, Južná Kórea a Japonsko v piatok uskutočnili letecké cvičenie v rámci snáh posilniť spoločnú reakciu v prípade jadrového alebo raketového útoku Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Severná Kórea považuje vojenské cvičenia pod vedením Washingtonu za nácvik invázie, píše AP. Dlhodobo tvrdí, že je nútená vyvíjať jadrové zbrane, aby sa bránila pred vojenskými hrozbami USA.

Sobotňajšie stretnutie sa uskutočnilo v meste Wonsan, kde KĽDR nedávno otvorila nové veľké turistické letovisko Wonsan Kalma. Lavrov na stretnutí povedal, že si je istý, že ruskí turisti budú chcieť rezort navštevovať. „Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme to uľahčili, vytváraním podmienok pre to, vrátane leteckej dopravy,“ uviedol. (TASR)

O život prišli najmenej dve osoby v Černoviciach na hraniciach s Rumunskom. Škody na budovách hlásia mestá Ľvov, Luck a Charkov a ďalších regiónoch.

Uviedol to minister zahraničia Andrij Sybiha a zopakoval výzvu na prísnejšie sankcie voči Moskve. Prezident Volodymyr Zelenskyj spresnil, že Rusko vyslalo na Ukrajinu v noci 597 dronov a 26 rakiet.

Gubernátor Černovickej oblasti Ruslan Zaparaňuk uviedol, že útok ruského bezpilotného lietadla a rakety na mesto zabil dve osoby a 14 ďalších ľudí bolo zranených. V meste, ktoré je asi 40 kilometrov od ukrajinských hraníc s Rumunskom, vypuklo niekoľko požiarov a boli poškodené obytné domy a administratívne budovy.

V meste Ľvov bolo pri útoku poškodených 46 obytných domov, budova univerzity, mestského súdu a asi 20 budov, v ktorých sídlia malé a stredné podniky, uviedol starosta mesta Andrij Sadovyj.

V susednej Volyňskej oblasti útok zničil súkromný obytný dom a susedné domy boli poškodené, napísal starosta Lucku, ktoré je administratívnym centrom oblasti, Ihor Poliščuk.

V Kirovohradskej oblasti južne od Kyjeva bolo poškodených niekoľko obytných budov. (ČTK)

Zdroj AFP, ktorý si želal zostať v anonymite, vysvetlil, že pre nezhody medzi zmluvnými stranami nebude dohoda predĺžená a vyprší 22. júla – tri roky po svojom podpise.

Rusko je významným exportérom viacerých druhov potravín a najväčším výrobcom hnojív na svete, no v roku 2022 ruský vývoz výrazne klesol pre obavy dopravcov zo západných sankcií - aj keď v skutočnosti sa sankcie na dané komodity nevzťahovali. Táto situácia mala za následok deficit potravín a nárast ich cien, čo obzvlášť tvrdo zasiahlo chudobné rozvojové krajiny.

Konferencia OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) preto vytvorila mechanizmus, ktorý mal umožniť obnovenie ruského exportu bez porušenia sankčných režimov USA, Spojeného kráľovstva a EÚ. Moskva sa však následne opakovane sťažovala, že tento mechanizmus nefunguje.

Súbežne s touto dohodou bola 22. júla 2022 podpísaná aj dohoda o vývoze obilia z ukrajinských prístavov. Tá väčšinou plnila svoj účel, no v lete 2023 Rusko jej ďalšie predĺženie odmietlo.

Dovtedy sa Ukrajine s pomocou spojencov podarilo vytvoriť relatívne bezpečnú námornú trasu z vlastných prístavov, ktorá vedie prevažne cez teritoriálne vody Rumunska a Bulharska. K bezpečnosti plavby cez tieto koridory prispel aj presun lodí ruskej flotily do východnej časti Čierneho mora. (TASR)