Ukrajina útočila v Rusku, terčom bola aj Moskovská oblasť

Naposledy iniciatívu kritizoval český expremiér a predseda hnutia ANO Andrej Babiš.

Riaditeľ českej Agentúry pre medzivládnu obrannú spoluprácu (AMOS) Aleš Vytečka jeho obvinenia označil za nepravdivé. Vyjadrenie šéfa AMOS na webe zverejnilo české ministerstvo obrany, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Tvrdenia, že by muničná iniciatíva bola netransparentná, predražená či zbytočná nie sú podľa Vytečku založené na pravde. „Napadaním muničnej iniciatívy je ohrozená naša dôveryhodnosť voči partnerom a predovšetkým celá pomoc Ukrajine a v dôsledku aj jej obrana, a tým aj bezpečnosť Českej republiky,“ zdôvodnil.

Projekt podľa jeho slov musí pokračovať, a to tak dlho, ako to Ukrajina bude potrebovať.

Babiš v utorkovom rozhovore pre agentúru Reuters uviedol, že ak v októbrových parlamentných voľbách jeho strana zvíťazí, iniciatívu Prahy na dodávanie veľkokalibrovej munície na Ukrajinu zruší.

Je podľa neho len prínosom pre obchodníkov so zbraňami, ktorí majú vysoké marže. S tým však Vytečka zásadne nesúhlasí. Prínosy podľa neho oceňujú ako Ukrajina, tak aj spojenci na čele s USA.

„Kritici muničnej iniciatívy často hovoria o netransparentnosti alebo o neprehľadnosti. Zásadne s tým nesúhlasím. Voči donorom sme maximálne otvorení a tí sú s nastaveným mechanizmom dlhodobo veľmi spokojní,“ uviedol riaditeľ AMOS.

Jasným dôkazom je podľa jeho slov fakt, že v tomto roku sa príspevky darcovských krajín zvýšili. „Celkovo bolo k dnešnému dňu na muničnú iniciatívu v roku 2025 zhromaždených približne o 29 percent viac finančných príspevkov než v roku 2024,“ podotkol s tým, že príspevok zvýšili napríklad Kanada, Nórsko, Nemecko, Švédsko či Holandsko.

Dodal, že všetci darcovia sú transparentne a priebežne informovaní o priebehu dodávok a majú tiež možnosť poslať svojich pracovníkov priamo na český rezort obrany, aby mali nad celým procesom kontrolu. Túto možnosť podľa jeho slov zatiaľ využilo Dánsko.

Vytečka nesúhlasí ani s tvrdeniami, že by munícia bola nespoľahlivá. Ukrajina podľa jeho slov českému ministerstvu odkázala, že s ňou nie sú žiadne problémy.

Babišove vyjadrenia v stredu kritizovala aj česká ministerka obrany Jana Černochová, podľa ktorej by zrušenie muničnej iniciatívy nielen poškodilo renomé Česka, ale bolo by tiež zásadným ohrozením jeho bezpečnosti. Český premiér Petr Fiala ich označil za nebezpečné. (TASR)

Na základe dohody by Washington kúpil ukrajinské bezpilotné lietadlá testované na bojisku a Kyjev americké zbrane.

Zelenskyj to uviedol v rozhovore pre denník New York Post, informovala agentúra Reuters.

Ukrajinský prezident potvrdil, že jeho posledné rozhovory s Trumpom sa týkali dohody, ktorá by obom krajinám pomohla posilniť ich letecké technológie.

„Americký ľud potrebuje túto technológiu a vy ju potrebujete mať vo svojom arzenáli,“ vyhlásil Zelenskyj v rozhovore, ktorý sa uskutočnil v stredu.

Podľa ukrajinského lídra sú drony kľúčovým nástrojom pre Kyjev v boji proti ruskej invázii, ktorá začala vo februári 2022. Reuters dodáva, že ukrajinské bezpilotné lietadlá sú schopné zasiahnuť ciele až 1300 kilometrov hlboko na ruskom území.

„Budeme pripravení podeliť sa o tieto skúsenosti s Amerikou a ďalšími európskymi partnermi,“ dodal Zelenskyj. Ukrajina podľa neho rokuje tiež s Dánskom, Nórskom a Nemeckom.

Počas svojho prejavu v parlamente v súvislosti s vymenovaním novej ukrajinskej vlády oznámil Zelenskyj bližšie nešpecifikované budúce dohody so Spojenými štátmi, ktoré podľa neho Ukrajinu posilnia, dodáva Reuters. (TASR)

Ukrajinský veľvyslanec v Budapešti Šandor Fedir bol predvolaný na maďarské ministerstvo zahraničných vecí a obchodu v súvislosti s podpaľačstvom chrámu v Palaď-Komarivci v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny a protimaďarským útokom.

Podľa servera telex.hu to oznámil šéf rezortu diplomacie Péter Szijjártó, ktorý dodal, že obnovu chrámu maďarská vláda ešte vo štvrtok prevedie potrebné finančné prostriedky, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Je neprijateľné, poburujúce, šokujúce a je veľkým sklamaním, že k takýmto brutálnym útokom namiereným proti národnostnému spoločenstvu môže dôjsť v krajine, ktorá údajne ašpiruje na vstup do Európskej únie,“ podčiarkol Szijjártó.

Minister zdôraznil, že tieto protimaďarské útoky sa začali pred desiatimi rokmi vo forme zákonov, keď sa maďarskej menšine na Ukrajine začali systematicky odoberať jazykové práva.

„Je to desať rokov, čo začali systematicky, prostredníctvom zákonov, obmedzovať prístup k maďarskému materinskému jazyku, je to desať rokov, čo začali systematicky odoberať Maďarom možnosť učiť sa v ich materinskom jazyku, tak sa tieto útoky začali,“ povedal.

Za toto všetko je podľa Szijjártóa zodpovedný ukrajinský štát. „Už desať rokov žiadame o ukončenie. Desať rokov na každom existujúcom medzinárodnom fóre naznačujeme, že Maďari v Zakarpatskej oblasti sú vystavení vážnym útokom. Začalo to zákonmi, pokračovalo to núteným odvodom, fyzickým týraním a podpaľačstvom kostolov,“ dodal minister.

Odsúdil tiež skutočnosť, že európski politickí lídri privierajú oči a odmietajú uznať, že na Ukrajine, ktorú by podľa neho chceli rýchlou cestou pretlačiť do EÚ, dochádza „k hrubým, otvoreným útokom v kombinácii s fyzickým zastrašovaním maďarskej národnej komunity“.

Gréckokatolícky chrám v obci Palaď-Komarivci v Zakarpatskej oblasti podpálili neznámi páchatelia, ktorí naň tiež načmárali protimaďarské nápisy. Podľa servera mandiner.hu sa vďaka rýchlemu zásahu oheň ďalej nerozšíril, dvere sakristie však boli vážne poškodené.

Server publikoval fotografie múru kostola s nápismi „Na nôž s Maďarmi!“ a „Maďari zmiznite!“. Fotografie zverejnil na svojom účte na Facebooku aj predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. „Násilné odvody brancov, vraždy, podpaľovanie kostolov, podnecovanie nenávisti a zastrašovanie. Toto všetko sa deje našim ľuďom, Maďarom, v Zakarpatskej oblasti. Nedopustíme, aby sa to dialo, môžete sa na nás spoľahnúť!“ napísal Orbán.

Server telex.hu pripomína, že napätie medzi Ukrajinou a Maďarskom v poslednom období narastá. Od smrti Józsefa Sebestyéna, Maďara zo Zakarpatskej oblasti, uplynulo už vyše týždňa, no stále nie je jasné, čo jeho smrti prechádzalo. Server mandiner.hu a ďalšie maďarské provládne noviny písali, že ho pri snahe odviesť do armády tak zbili, že na následky zranení zomrel. (TASR)

Oznámila to tamojšia polícia, informuje o tom agentúra AFP.

Incident poukazuje podľa AFP na rozporuplnosť náborov do armády, respektíve mobilizácie na Ukrajine, ktorá už vyše tri roky - od vypuknutia ruskej invázie - len ťažko láka do svojich radov nových vojakov.

„Polícia včera dostala informáciu, že počas nácviku streľby vo výcvikovom centre vystrelil kadet z automatickej zbrane na vojenských inštruktorov. Na následky zranení obaja títo vojaci zomreli,“ uviedla polícia v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny.

Zmienený kadet bol zadržaný a hrozí mu až 15-ročné väzenie.

Ukrajina aj Rusko utrpeli počas vyše troch rokov vyčerpávajúceho konfliktu veľké vojenské straty, odhadované západnými tajnými službami i nezávislými analytikmi na desaťtisíce životov - na každej strane.

Ako približuje AFP, mobilizácia je na Ukrajine nepopulárna. Muži v brannom veku majú zákaz opustiť krajinu a hrozí im povolanie na front. (TASR)

Rozšírili tým letnú ofenzívu napriek výzvam USA na ukončenie bojov.

Podľa vyhlásenia boli dobyté obce Popiv Jar v Doneckej oblasti, Dehťarne v Charkovskej oblasti a Kamianske v Záporožskej oblasti.

Kamianske leží na brehu Dnipra a pred vojnou malo približne 2-tisíc obyvateľov. Dehťarne je malá obec pri ruskej hranici, v oblasti, ktorú ruské sily nekontrolovali od prvých mesiacov invázie. Popiv Jar sa nachádza južne od mesta Kramatorsk.

Ruská armáda v júni zrýchlila postup už tretí mesiac po sebe, pričom podľa analýzy AFP a údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny dosiahla najväčšie územné zisky od novembra minulého roka. Ukrajina sa k tvrdeniam Moskvy bezprostredne nevyjadrila.

Trump dal Moskve „50 dní“ na uzavretie mierovej dohody, inak hrozí tvrdými sankciami. Kyjev však tvrdí, že Kremeľ nemá záujem ukončiť boje a bude v ofenzíve pokračovať. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj na sieti X uviedol, že podpísal dekrét o vymenovaní Stefanyšinovej za „osobitnú zástupkyňu prezidenta Ukrajiny pre rozvoj spolupráce so Spojenými štátmi americkými“.

Informovala o tom agentúra AFP.

Stefanyšinová vo funkcii nahradí Oxanu Markarovovú, ktorú podľa francúzskej tlačovej agentúry poprední americkí republikáni obvinili, že sa priklonila na stranu demokratov.

„V tejto funkcii bude Oľha pracovať na udržaní dynamiky v našich vzťahoch s USA, zatiaľ čo budú prebiehať všetky potrebné procedúry na schválenie jej kandidatúry vo Washingtone ako veľvyslankyne Ukrajiny v Spojených štátoch,“ napísal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident ďalej uviedol, že je vďačný za prácu Stefanyšinovej na európskej a euroatlantickej integrácii. Išlo podľa neho o úspešnú snahu. „Za niekoľko rokov sme dosiahli väčší pokrok v zbližovaní s Európskou úniou ako za predchádzajúce desaťročia,“ konštatoval Zelenskyj.

Stefanyšinová sa podieľala aj na rokovaniach s USA o novom formáte pre hospodársku spoluprácu a zriadení ukrajinsko-amerického investičného fondu pre obnovu, vyhlásila ukrajinská hlava štátu. Ukrajinci budú naďalej spolupracovať s USA na tomto základe - „pridávať vzájomne prospešný ekonomický obsah k našej politickej a diplomatickej interakcii,“ uzavrel prezident.

Oznámenie o vymenovaní Stefanyšinovej nasleduje po tom, čo ukrajinský parlament vo štvrtok potvrdil novú vládu dezignovanej premiérky Julije Svyrydenkovej. Tá v premiérskom kresle nahradí Denysa Šmyhaľa, ktorý v utorok predložil parlamentu svoju demisiu.

Zelenskyj už pred týždňom pripustil, že má v úmysle urobiť zmenu na poste ukrajinského veľvyslanca v Spojených štátoch. Britský denník The Guardian vtedy uviedol, že Zelenskyj zvažuje výmenu Markarovovej za ministra obrany Rustema Umerova.

Agentúra Bloomberg však s odvolaním sa na svoj zdroj informovala, že na zozname potenciálnych kandidátov na post veľvyslanca vo Washingtone sú okrem Umerova aj Šmyhaľ, Stefanyšinová a minister energetiky Herman Haluščenko. (TASR)

Gréckokatolícky chrám sa nachádza v obci Palaď-Komarivci. Podľa servera mandiner.hu sa vďaka rýchlemu zásahu oheň ďalej nerozšíril, dvere sakristie však boli vážne poškodené.

Server publikoval fotografie múru kostola s nápismi „Na nôž s Maďarmi!“ a „Maďari zmiznite!“. Fotografie zverejnil na svojom účte na Facebooku aj predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.

„Násilné odvody brancov, vraždy, podpaľovanie kostolov, podnecovanie nenávisti a zastrašovanie. Toto všetko sa deje našim ľuďom, Maďarom, v Zakarpatskej oblasti. Nedopustíme, aby sa to dialo, môžete sa na nás spoľahnúť!“ napísal Orbán.

Server telex.hu pripomína, že napätie medzi Ukrajinou a Maďarskom v poslednom období narastá. Od smrti Józsefa Sebestyéna, Maďara zo Zakarpatskej oblasti, uplynulo už vyše týždňa, no stále nie je jasné, čo jeho smrti prechádzalo.

Server mandiner.hu a ďalšie maďarské provládne noviny písali, že ho pri snahe odviesť do armády tak zbili, že na následky zranení zomrel. (TASR)

Informuje o tom spravodajská stanica Sky News.

Roklina Babyn Jar je miestom jedného z najväčších masových vyvražďovaní Židov počas druhej svetovej vojny. Práve na tomto mieste boli zoraďovaní a strieľaní, spresňuje britská spravodajská stanica.

Kellogga pri pamätníku podľa ukrajinských médií sprevádzal šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

Kellogg sa počas svojej tohtotýždňovej návštevy Kyjeva stretol s ukrajinským prezidentom Zelenským a diskutoval o posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany, ako aj o nákupe zbraní pre Kyjev s európskou pomocou, dodáva Sky News.