Súd v Rusku poslal za korupciu generála na šesť rokov do väzenia

Uviedol to server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na prokuratúru.

O dvoch ranených - žene vo veku 85 rokov a 53-ročnom mužovi - v Dnepropetrovskej oblasti po ruskom ostreľovaní a útokoch dronov informoval šéf oblastnej správy Serhij Lysak.

V Pokrovsku, ktorý sa javí hlavným cieľom ruskej ofenzívy na Donbase, pri útoku dronu, ktorý zabil dvoch civilistov, utrpela zranenia aj sedemdesiatročná dôchodkyňa, spresnila hovorkyňa prokuratúry Anastasija Medvedevová. Dodala, že už pri rannom ostreľovaní ruským delostrelectvom bol v meste Myrnohrad, ktorý leží asi sedem kilometrov od Pokrovska, zranený muž vo veku 63 rokov.

V Kosťantinivke podľa prokuratúry ruské delá počas dvojhodinového ostreľovania zabili dvoch mužov vo veku 57 a 59 rokov, zatiaľ čo sedemdesiatšesťročná žena utrpela vážne zranenia.

V Kramatorsku ruské drony zranili šesť civilistov - jednu ženu a päť mužov - vo veku od 25 do 73 rokov, ktorí sa v okamihu náletov nachádzali na ulici.

Prokuratúra vyšetruje ruské útoky na civilistov pre podozrenie zo spáchania vojnových zločinov. Rusko stále popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilistov a civilné objekty, hoci OSN preverila a potvrdila, že vo vojne, rozpútanej na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina vo februári 2022, zahynuli tisíce civilistov, vrátane žien a detí. V drvivej väčšine išlo o Ukrajincov. (SME)

Reagovalo tak na ultimátum prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý dal Moskve 50 dní na to, aby uzavrela dohodu o prímerí s Kyjevom, inak uvalí na jej obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá.

Trumpovo rozhodnutie dodať Ukrajine rakety a ďalšie systémy protivzdušnej obrany je podľa hovorkyne ruskej diplomacie Marije Zacharovovej signálom, že USA odmietajú mierové iniciatívy.

Ukrajinská vláda prechádza obmenou, teraz už bývalého premiéra Denysa Šmyhala nahradila bývalá ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková, ktorú dnes do funkcie zvolili ukrajinskí poslanci. Šmýhal sa dnes stal ministrom obrany.

Väčšinu mien nového kabinetu premiérky Svyrydenkovej podporilo 253 poslancov 450-člennej Najvyššej rady. Vo svojich funkciách z predchádzajúcej vlády zotrvali vicepremiér a minister infraštruktúry a územného rozvoja Olexij Kuleba, minister vnútra Ihor Klymenko, minister zdravotníctva Viktor Ľaško, minister financií Serhij Marčenko či minister školstva Oxen Lisovyj.

Po novom však povedie rezort energetiky Svitlana Hrynčuková, ministerstvo hospodárstva Olexij Sobolev a rezort spravodlivosti Herman Haluščenko. Prvým podpredsedom ukrajinskej vlády a ministrom pre digitálnu transformáciu sa stal Mychajlo Fedorov a podpredsedom vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Taras Kačka.

„Tento tím je overený časom. Sú pred nami nové úlohy, výzvy a vysoká miera zodpovednosti,“ vyhlásil Šmyhaľ.

Zelenskyj vo svojom príhovore v parlamente uviedol, že očakáva od novej vlády do šiestich mesiacov zvýšiť podiel doma vyrobených zbraní na ukrajinskom fronte zo 40 na 50 percent.

Naposledy iniciatívu kritizoval český expremiér a predseda hnutia ANO Andrej Babiš.

Riaditeľ českej Agentúry pre medzivládnu obrannú spoluprácu (AMOS) Aleš Vytečka jeho obvinenia označil za nepravdivé. Vyjadrenie šéfa AMOS na webe zverejnilo české ministerstvo obrany, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Tvrdenia, že by muničná iniciatíva bola netransparentná, predražená či zbytočná nie sú podľa Vytečku založené na pravde. „Napadaním muničnej iniciatívy je ohrozená naša dôveryhodnosť voči partnerom a predovšetkým celá pomoc Ukrajine a v dôsledku aj jej obrana, a tým aj bezpečnosť Českej republiky,“ zdôvodnil.

Projekt podľa jeho slov musí pokračovať, a to tak dlho, ako to Ukrajina bude potrebovať.

Babiš v utorkovom rozhovore pre agentúru Reuters uviedol, že ak v októbrových parlamentných voľbách jeho strana zvíťazí, iniciatívu Prahy na dodávanie veľkokalibrovej munície na Ukrajinu zruší.

Je podľa neho len prínosom pre obchodníkov so zbraňami, ktorí majú vysoké marže. S tým však Vytečka zásadne nesúhlasí. Prínosy podľa neho oceňujú ako Ukrajina, tak aj spojenci na čele s USA.

„Kritici muničnej iniciatívy často hovoria o netransparentnosti alebo o neprehľadnosti. Zásadne s tým nesúhlasím. Voči donorom sme maximálne otvorení a tí sú s nastaveným mechanizmom dlhodobo veľmi spokojní,“ uviedol riaditeľ AMOS.

Jasným dôkazom je podľa jeho slov fakt, že v tomto roku sa príspevky darcovských krajín zvýšili. „Celkovo bolo k dnešnému dňu na muničnú iniciatívu v roku 2025 zhromaždených približne o 29 percent viac finančných príspevkov než v roku 2024,“ podotkol s tým, že príspevok zvýšili napríklad Kanada, Nórsko, Nemecko, Švédsko či Holandsko.

Dodal, že všetci darcovia sú transparentne a priebežne informovaní o priebehu dodávok a majú tiež možnosť poslať svojich pracovníkov priamo na český rezort obrany, aby mali nad celým procesom kontrolu. Túto možnosť podľa jeho slov zatiaľ využilo Dánsko.

Vytečka nesúhlasí ani s tvrdeniami, že by munícia bola nespoľahlivá. Ukrajina podľa jeho slov českému ministerstvu odkázala, že s ňou nie sú žiadne problémy.

Babišove vyjadrenia v stredu kritizovala aj česká ministerka obrany Jana Černochová, podľa ktorej by zrušenie muničnej iniciatívy nielen poškodilo renomé Česka, ale bolo by tiež zásadným ohrozením jeho bezpečnosti. Český premiér Petr Fiala ich označil za nebezpečné. (TASR)

Na základe dohody by Washington kúpil ukrajinské bezpilotné lietadlá testované na bojisku a Kyjev americké zbrane.

Zelenskyj to uviedol v rozhovore pre denník New York Post, informovala agentúra Reuters.

Ukrajinský prezident potvrdil, že jeho posledné rozhovory s Trumpom sa týkali dohody, ktorá by obom krajinám pomohla posilniť ich letecké technológie.

„Americký ľud potrebuje túto technológiu a vy ju potrebujete mať vo svojom arzenáli,“ vyhlásil Zelenskyj v rozhovore, ktorý sa uskutočnil v stredu.

Podľa ukrajinského lídra sú drony kľúčovým nástrojom pre Kyjev v boji proti ruskej invázii, ktorá začala vo februári 2022. Reuters dodáva, že ukrajinské bezpilotné lietadlá sú schopné zasiahnuť ciele až 1300 kilometrov hlboko na ruskom území.

„Budeme pripravení podeliť sa o tieto skúsenosti s Amerikou a ďalšími európskymi partnermi,“ dodal Zelenskyj. Ukrajina podľa neho rokuje tiež s Dánskom, Nórskom a Nemeckom.

Počas svojho prejavu v parlamente v súvislosti s vymenovaním novej ukrajinskej vlády oznámil Zelenskyj bližšie nešpecifikované budúce dohody so Spojenými štátmi, ktoré podľa neho Ukrajinu posilnia, dodáva Reuters. (TASR)

Ukrajinský veľvyslanec v Budapešti Šandor Fedir bol predvolaný na maďarské ministerstvo zahraničných vecí a obchodu v súvislosti s podpaľačstvom chrámu v Palaď-Komarivci v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny a protimaďarským útokom.

Podľa servera telex.hu to oznámil šéf rezortu diplomacie Péter Szijjártó, ktorý dodal, že obnovu chrámu maďarská vláda ešte vo štvrtok prevedie potrebné finančné prostriedky, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Je neprijateľné, poburujúce, šokujúce a je veľkým sklamaním, že k takýmto brutálnym útokom namiereným proti národnostnému spoločenstvu môže dôjsť v krajine, ktorá údajne ašpiruje na vstup do Európskej únie,“ podčiarkol Szijjártó.

Minister zdôraznil, že tieto protimaďarské útoky sa začali pred desiatimi rokmi vo forme zákonov, keď sa maďarskej menšine na Ukrajine začali systematicky odoberať jazykové práva.

„Je to desať rokov, čo začali systematicky, prostredníctvom zákonov, obmedzovať prístup k maďarskému materinskému jazyku, je to desať rokov, čo začali systematicky odoberať Maďarom možnosť učiť sa v ich materinskom jazyku, tak sa tieto útoky začali,“ povedal.

Za toto všetko je podľa Szijjártóa zodpovedný ukrajinský štát. „Už desať rokov žiadame o ukončenie. Desať rokov na každom existujúcom medzinárodnom fóre naznačujeme, že Maďari v Zakarpatskej oblasti sú vystavení vážnym útokom. Začalo to zákonmi, pokračovalo to núteným odvodom, fyzickým týraním a podpaľačstvom kostolov,“ dodal minister.

Odsúdil tiež skutočnosť, že európski politickí lídri privierajú oči a odmietajú uznať, že na Ukrajine, ktorú by podľa neho chceli rýchlou cestou pretlačiť do EÚ, dochádza „k hrubým, otvoreným útokom v kombinácii s fyzickým zastrašovaním maďarskej národnej komunity“.

Gréckokatolícky chrám v obci Palaď-Komarivci v Zakarpatskej oblasti podpálili neznámi páchatelia, ktorí naň tiež načmárali protimaďarské nápisy. Podľa servera mandiner.hu sa vďaka rýchlemu zásahu oheň ďalej nerozšíril, dvere sakristie však boli vážne poškodené.

Server publikoval fotografie múru kostola s nápismi „Na nôž s Maďarmi!“ a „Maďari zmiznite!“. Fotografie zverejnil na svojom účte na Facebooku aj predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. „Násilné odvody brancov, vraždy, podpaľovanie kostolov, podnecovanie nenávisti a zastrašovanie. Toto všetko sa deje našim ľuďom, Maďarom, v Zakarpatskej oblasti. Nedopustíme, aby sa to dialo, môžete sa na nás spoľahnúť!“ napísal Orbán.

Server telex.hu pripomína, že napätie medzi Ukrajinou a Maďarskom v poslednom období narastá. Od smrti Józsefa Sebestyéna, Maďara zo Zakarpatskej oblasti, uplynulo už vyše týždňa, no stále nie je jasné, čo jeho smrti prechádzalo. Server mandiner.hu a ďalšie maďarské provládne noviny písali, že ho pri snahe odviesť do armády tak zbili, že na následky zranení zomrel. (TASR)

Oznámila to tamojšia polícia, informuje o tom agentúra AFP.

Incident poukazuje podľa AFP na rozporuplnosť náborov do armády, respektíve mobilizácie na Ukrajine, ktorá už vyše tri roky - od vypuknutia ruskej invázie - len ťažko láka do svojich radov nových vojakov.

„Polícia včera dostala informáciu, že počas nácviku streľby vo výcvikovom centre vystrelil kadet z automatickej zbrane na vojenských inštruktorov. Na následky zranení obaja títo vojaci zomreli,“ uviedla polícia v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny.

Zmienený kadet bol zadržaný a hrozí mu až 15-ročné väzenie.

Ukrajina aj Rusko utrpeli počas vyše troch rokov vyčerpávajúceho konfliktu veľké vojenské straty, odhadované západnými tajnými službami i nezávislými analytikmi na desaťtisíce životov - na každej strane.

Ako približuje AFP, mobilizácia je na Ukrajine nepopulárna. Muži v brannom veku majú zákaz opustiť krajinu a hrozí im povolanie na front. (TASR)