Sýria: Izrael podnikol nálety neďaleko mesta Suwajdá, tvrdí SANA

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Najvyšší diplomati spomínaných krajín a EÚ v telefonáte s Arákčím zdôraznili „svoje odhodlanie použiť (takzvaný) mechanizmus ‚snapback‘, ktorý umožňuje opätovné zavedenie všetkých medzinárodných sankcií voči Iránu v prípade, že (do konca leta) nedôjde ku konkrétnemu pokroku“ v dohode o jadrovom programe Teheránu, vyhlásilo francúzske ministerstvo podľa AFP.

Nemecko, Británia a Francúzsko boli súčasťou rozhovorov, ktoré viedli k jadrovej dohode medzi Iránom a svetovými mocnosťami v roku 2015. Tá zmiernila sankcie na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Americký prezident Donald Trump od dohody odstúpil v roku 2018. Jej platnosť uplynie v októbri 2025.

Washington a Teherán viedli niekoľko kôl jadrových rokovaní s cieľom dosiahnuť dohodu, keď ich Izrael prerušil útokom na Irán, čo viedlo k 12-dňovému ozbrojenému konfliktu. Od jeho konca už USA aj Irán naznačili ochotu vrátiť sa k rokovaciemu stolu, no Teherán sa odmietol vzdať svojho práva na obohacovanie uránu.

Irán opakovanie odmietol tvrdenia, že sa usiluje o výrobu jadrovej zbrane. Trvá na tom, že jeho jadrový program slúži len na mierové účely. Západné krajiny tiež kritizovali iránsky raketový program a obvinili Irán z poskytovania zbraní Rusku vo vojne proti Ukrajine. Irán však aj tieto obvinenia odmietol a uviedol, že nepodporil žiadnu stranu konfliktu.

(TASR)

TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Podľa tamojšej prokuratúry ruská armáda bombardovala mesto Kosťantynivka delostreleckými granátmi viac ako dve hodiny. V dôsledku útokov údajne zahynuli najmenej dvaja ľudia vo veku 57 a 59 rokov, 67-ročný muž utrpel poranenia a najmenej 32 obytných budov bolo poškodených.

Jedna žena a päť mužov v meste Kramatorsk zas utrpeli poranenia v dôsledku dronových útokov. (TASR)

Zdravotníci ošetrili dve zranené osoby obsluhujúce stánok, uviedla hovorkyňa hasičov Petra Lukášová. TASR o tom informuje na základe správy stanice CNN Prima News.

Hasiči vo štvrtok večer zasahovali pri požiari stánku s občerstvením v areáli festivalu, uviedla pre stanicu hovorkyňa. Podľa jej slov pri incidente neutrpeli zranenia návštevníci podujatia.

„Pred príjazdom jednotky hasila požiar aj požiarna hliadka a organizátori festivalu. Hasiči po príchode vyniesli tlakovú nádrž, ktorú následne ochladzovali, a dohasili celý stánok. Na mieste práve pracuje vyšetrovateľ príčin (vzniku) požiarov, predbežnú škodu stanovil na 100-tisíc (českých) korún,“ uviedla Lukášová.

„Vzhľadom na zaistenie bezpečnosti osôb sme vymedzili priestor okolo stánku. V spolupráci s hasičmi vykonávame obhliadku miesta a zisťujeme príčinu vzniku požiaru,“ napísali policajti krátko po 22.00 h na platforme X. (TASR)

Uviedol to server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na prokuratúru.

O dvoch ranených - žene vo veku 85 rokov a 53-ročnom mužovi - v Dnepropetrovskej oblasti po ruskom ostreľovaní a útokoch dronov informoval šéf oblastnej správy Serhij Lysak.

V Pokrovsku, ktorý sa javí hlavným cieľom ruskej ofenzívy na Donbase, pri útoku dronu, ktorý zabil dvoch civilistov, utrpela zranenia aj sedemdesiatročná dôchodkyňa, spresnila hovorkyňa prokuratúry Anastasija Medvedevová. Dodala, že už pri rannom ostreľovaní ruským delostrelectvom bol v meste Myrnohrad, ktorý leží asi sedem kilometrov od Pokrovska, zranený muž vo veku 63 rokov.

V Kosťantinivke podľa prokuratúry ruské delá počas dvojhodinového ostreľovania zabili dvoch mužov vo veku 57 a 59 rokov, zatiaľ čo sedemdesiatšesťročná žena utrpela vážne zranenia.

V Kramatorsku ruské drony zranili šesť civilistov - jednu ženu a päť mužov - vo veku od 25 do 73 rokov, ktorí sa v okamihu náletov nachádzali na ulici.

Prokuratúra vyšetruje ruské útoky na civilistov pre podozrenie zo spáchania vojnových zločinov. Rusko stále popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilistov a civilné objekty, hoci OSN preverila a potvrdila, že vo vojne, rozpútanej na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina vo februári 2022, zahynuli tisíce civilistov, vrátane žien a detí. V drvivej väčšine išlo o Ukrajincov. (SME)

Ľútosť nad incidentom a civilnými obeťami, ktoré údajne spôsobila „zablúdená munícia“, medzičasom vyjadrila kancelária izraelského premiéra.

Americký prezident Netanjahuovi zavolal krátko po tom, čo sa o útoku na kostol dozvedel. Šéf Bieleho domu podľa svojej hovorkyne Karoline Leavittovej na správu o útoku „nereagoval pozitívne“.

„Bola to chyba zo strany Izraelčanov, to je to, čo premiér tlmočil prezidentovi,“ vysvetlila Leavittová.

K útoku na Kostol svätej rodiny v meste Gaza došlo vo štvrtok ráno. Zahynuli pri ňom traja ľudia a viacero ďalších sa zranilo vrátane kňaza Gabriela Romanelliho. Ten mal blízky vzťah so zosnulým pápežom Františkom, s ktorým si po začiatku vojny v Pásme Gazy pravidelne telefonoval. Z miesta hlásili aj materiálne škody.

Netanjahuova kancelária vydala vyhlásenie, v ktorom uviedla, že „Izrael hlboko ľutuje, že zablúdená munícia zasiahla Kostol Svätej rodiny v Gaze“. Incident sa podľa nej vyšetruje a Izrael je naďalej odhodlaný chrániť civilistov a sväté miesta, napísala kancelária.

Podľa správy o medzinárodnej náboženskej slobode za rok 2024, ktorú vypracovalo americké ministerstvo zahraničných vecí, žije v Gaze, na prevažne moslimskom území, len zhruba 1000 kresťanov.

V správe sa uvádza, že väčšinu palestínskych kresťanov tvoria príslušníci gréckej pravoslávnej cirkvi, nájdu sa tam však aj iní kresťania vrátane rímskokatolíckych. (TASR)