Rusko sa chystá obmedziť západný softvér a komunikačné platformy

„Bezpečnosť, sloboda a budúcnosť Európy sú úzko späté s osudom Ukrajiny,“ napísal Emmanuel Macron na sociálnych sieťach aktualizáciu, v ktorej uviedol, že hovoril s ukrajinským prezidentom.

„Ruské útoky musia okamžite prestať,“ dodal Macron a zdôraznil, že Francúzsko „stojí a zostane na strane Ukrajiny“.

Predseda SNS na tlačovej konferencii predpovedal, že bez ruského plynu sa v Európe cena plynu zvýši.

Danko si myslí, že premiér Fico vzdoroval pri presadzovaní slovenských záujmov v EÚ, ako mohol.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pellegrini s Kaliňákom poslúchali na povel. Spolu s brancami strieľali aj zo samopalu Čítajte 

"Vyzývam prezidenta, aby omnoho viac bojoval za lacnejšie energie pre Slovensko. Mal stáť pri Robertovi Ficovi a presviedčať európskych lídrov," povedal Danko, ktorý vytkol Petrovi Pellegrinimu, že keď mal na vojenskú službu v minulosti nastúpiť, tak sa jej vyhol.

Danko dodal, že naďalej odmieta uvaľovanie ďalších sankcií voči Rusku, pretože to ubližuje slovenskému priemyslu. Ponúkané záruky zo strany EÚ považuje za nedostatočné a vyjadril nedôveru k predsedníčke Európskej komisie vo der Leyenovej aj slovenskému eurokomisárovi Šefčovičovi. (SME)

Tá sa týka plánu Európskej komisie zastaviť dovoz plynu z Ruska, uviedol v reakcii minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Slovensko si podľa jeho slov v tomto štádiu dohodla garancie energetickej bezpečnosti od Európskej komisie.

„Išlo o náročné rokovania aj odolávanie tlakom od viacerých členských štátov, ale neuhli sme. V ďalšom rokovaní o legislatívnom návrhu Európskej komisie o tzv. REPowerEU budeme poukazovať na škodlivosť tohto návrhu nielen pre Slovenskú republiku, ale aj pre konkurencieschopnosť celej Európskej únie,“ uviedol Blanár.

„Blokovanie schválenia 18. sankčného balíka z našej strany sa ukázalo ako dôležité pri dosiahnutí akej-takej dohody, aby sa dosahy nepremysleného odpájania sa od cenovo dostupných energonosičov z Ruska zmiernili,“ uviedol. (TASR)

Vyplýva to z dekrétu zverejneného na oficiálnej webovej stránke prezidenta Volodymyra Zelenského.

Umerov vo funkcii šéfa Rady nahradí Olexandra Litvinenka.

Umerov pôsobil na čele ministerstva obrany od septembra 2023. V rámci najnovšej rekonštrukcie vlády sa jeho meno spomínalo - aj Zelenským - v súvislosti s postom ukrajinského veľvyslanca v Spojených štátoch.

Ten napokon obsadí odchádzajúca ministerka spravodlivosti Oľha Stefanyšinová, ktorá bola vo štvrtok vymenovaná za „osobitnú zástupkyňu prezidenta Ukrajiny pre rozvoj spolupráce so Spojenými štátmi americkými“.

Zmeny vo vláde viedli aj k výmene už bývalého premiéra Denysa Šmyhaľa, ktorý po novom povedie rezort obrany. Do kresla predsedu vlády najnovšie zasadla Julija Svyrydenková, doterajšia ministerka hospodárstva a prvá podpredsedníčka vlády, ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri vyjednávaniach s USA o spoločnej dohode o prístupe k ukrajinským nerastným surovinám.

Ukrajinská protivzdušná obrana odrážala nálet ruských dronov na Záporoží na juhovýchode krajiny. Uviedol to šéf oblastnej správy Ivan Fedorov, podľa ktorého kvôli ruským útokom zahynul jeden človek.

Rusi tiež v noci na dnes zaútočili na mesto Čuhujiv v Charkovskej oblasti, kde utrpeli zranenia štyria ľudia.

"V dôsledku ruského útoku zahynul v obci Stepnohirsk 64-ročný človek...Vo viacerých viacpodlažných budovách vypukol požiar," napísal Fedorov na sieti Telegram.

V Čuhujive zase Rusi poškodili podľa miestnej správy niekoľko obytných domov, lekársku ordináciu a vzdelávacie centrum. Štyria zranení ľudia boli ošetrení.

Ukrajinské úrady napokon uviedli, že za posledný deň zomrelo pri útokoch sedem civilistov 25 utrpelo zranenia. Protivzdušná obrana zneškodnila 11 dronov typu Šahíd, pričom Rusko vypustilo 35 útočných dronov. Šesť cieľov, slúžiacich ako návnady, zmizlo z radarov bez spôsobenia škôd. (ČTK, Ukrajinská pravda)

V rozhovore pre britskú stanicu BBC uznal tvrdenia Spojených štátov, že Európa doteraz robila príliš málo pre svoju vlastnú obranu a bezpečnosť. 

„Vieme, že musíme urobiť viac sami a že v minulosti sme boli čiernym pasažierom,“ povedal spolkový kancelár v programe BBC Today v súvislosti s vojenskými rozpočtami európskych štátov NATO.

Britániu navštívil s cieľom posilniť bilaterálnu spoluprácu aj v oblasti obrany, ktorá je súčasťou podpísanej zmluvy o priateľstve. Tá okrem iného počíta aj s bojom proti nelegálnej migrácii. Británia, Nemecko a Francúzsko spoločne pracujú na trojstrannej aliancii nazvanej E3, ktorá sa podľa neho zameria nielen na bezpečnosť a zahraničnú politiku, ale aj na hospodársky rast.

Potrebu posilniť obranu Európy odôvodňujú predstavitelia na kontinente prebiehajúcou ruskou inváziou na Ukrajinu a tiež výzvami amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na spojencov nalieha, aby zvýšili vlastnú bezpečnosť a nespoliehali sa iba na USA.

Sám Trump tento týždeň pre BBC vyjadril podporu kolektívnej obrane v rámci Severoatlantickej aliancie, ktorú ešte pred časom nazval zastaranou. Zmenu svojho postoja vysvetlil tým, že ostatné štáty NATO „si teraz platia účty“.

Merz bol podľa britskej stanice počas predvolebnej kampane hlasným podporovateľom Ukrajiny. Kyjev navštívil niekoľko mesiacov predtým, ako vo februárových predčasných voľbách doviedol k víťazstvu svojich kresťanských demokratov CDU. Merz povedal, že s Trumpom sa stretol už trikrát a majú dobré vzťahy.

„Myslím si, že prezident Trump je na rovnakej vlne; snažíme sa túto vojnu ukončiť. Telefonujeme si raz týždenne, koordinujeme svoje snahy. Jednou otázkou je vojna na Ukrajine a druhou sú naše debaty o obchode a clách,“ uviedol kancelár.

Trump v pondelok potvrdil, že USA dodajú Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot i ďalšie zbrane na pomoc s odrážaním útokov Ruska s tým, že náklady pokryjú členské štáty NATO.

Nemecko bude podľa slov Merza zohrávať v tejto dohode rozhodujúcu úlohu. Trump okrem toho Rusku uvalením sekundárnych sankcií v podobe stopercentných ciel na jeho obchodných partnerov, ak neukončí vojnu na Ukrajine do 50 dní. (TASR)

Opatrenia dosiaľ blokovalo Slovensko, premiér Robert Fico však vo štvrtok oznámil, že Slovensko umožní schválenie balíka, pretože dostala od Európskej komisie dostatočné garancie v prípade plánu zastaviť dovoz ruského plynu do EÚ.

„EÚ práve schválila jeden zo svojich doteraz najsilnejších balíkov sankcií proti Rusku,“ potvrdila následne na sieti X šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.

V poradí 18. súbor sankcií voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu má podľa Bruselu postihnúť príjmy Moskvy z energetiky a vojenského komplexu. Jeho prijatá verzia počíta so znížením cenového stropu na ruskú ropu a zákazom obchodovania so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2, objasnila Kallasová.

Na sankčný zoznam EÚ podľa nej prvýkrát zaradila najväčšiu rafinériu ruskej ropnej spoločnosti Rosnefť v Indii. Opatrenia zasiahnu aj tých, ktorí podľa Kallasovej „indoktrinujú ukrajinské deti“. Terčom sankcií sa stane aj ďalších 105 lodí, ktoré Brusel považuje za súčasť tzv. ruskej tieňovej flotily, a ich podporovatelia. Ruské banky budú mať zase obmedzený prístup k zahraničnému financovaniu.

„Vyvíjame väčší tlak na ruský vojenský priemysel, čínske banky, ktoré umožňujú obchádzanie sankcií, a blokujeme vývoz technológií používaných v bezpilotných lietadlách. Neustále budeme zvyšovať náklady, takže zastavenie agresie sa pre Moskvu stane jedinou možnosťou,“ napísala Kallasová.

Predseda vlády vo štvrtok uviedol, že slovenskí zástupcovia sankčný balík vetovali celkovo šesťkrát. SR má podľa jeho slov k dispozícii písomné záväzky EK podpísané jej predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou a kolégiom komisárov, ktoré sa týkajú plánu zastaviť dodávky ruského plynu do EÚ od roku 2028.

Slovensko podľa Fica tento plán nikdy nepodporí, blokovanie sankcií by ale podľa jeho slov ohrozilo záujmy krajiny. (TASR)