Danko vytkol prezidentovi pasivitu pri vyjednávaní s EÚ

Úroky na hypotéky sa pohybujú na úrovni 30 percent, na úvery nemá ani súkromný sektor. Zhruba 40 percent verejných výdajov ide na armádu, pripomenul bývalý minister zahraničia a súčasný člen Progresívneho Slovenska.

Kyjev a Paríž sa dohodli na výcviku ďalších ukrajinských pilotov na používanie francúzskych stíhačiek Mirage, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v príspevku na mikroblogovacej sieti X, v ktorom informoval o telefonáte so svojim francúzskym kolegom Emmanuelom Macronom. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Rád by som obzvlášť zdôraznil našu dohodu o výcviku pilotov pre stíhačky Mirage. Francúzsko je pripravené vycvičiť ďalších pilotov s použitím ďalších lietadiel," konštatoval Zelenskyj.

Správy o príchode prvých francúzskych stíhačiek Mirage na Ukrajinu sa objavili začiatkom februára tohto roka. V marci Zelenskyj uviedol, že s Macronom rokoval o dodávke ďalších stíhačiek Mirage a vyjadril sa, že ich výkon je vynikajúci. (SITA)

Sú obvinení zo „šírenia chaosu a neporiadku“ na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina, píše sa vo vyhlásení britskej vlády.

„Špióni GRU vedú kampaň s cieľom destabilizovať Európu, podkopať ukrajinskú suverenitu a ohroziť bezpečnosť britských občanov. Vidíme, čo sa (Kremeľ) snaží potajme robiť a nebudeme to tolerovať,“ uviedol vo vyhlásení britský minister zahraničných vecí David Lammy.

„Putinove hybridné hrozby a agresia nikdy nezlomia (britské) odhodlanie,“ dodal.

Podľa vlády viedlo viac ako 20 ruských špiónov a hackerov „kampaň škodlivej kybernetickej činnosti“ zahŕňajúcu útoky na vlády a inštitúcie po celej Európe. Ministerstvo zahraničných vecí preto uvalilo sankcie na tri divízie rozviedky GRU a 18 jej agentov.

Sú medzi nimi aj tí, ktorí sa podľa britskej vlády podieľali na cielených útokoch na mariupolské divadlo na Ukrajine v roku 2022, ako aj na na špionáži bývalého ruského dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julije predtým, ako sa v roku 2018 stali terčom otravy paralytickou látkou novičok.

„Rusko v Spojenom kráľovstve cielilo na médiá, telekomunikačné služby, politické a demokratické inštitúcie i energetickú infraštruktúru,“ uvádza britská vláda.

Spojené kráľovstvo v minulosti opakovane obvinilo Moskvu z organizovania nepriateľských aktivít. Tie majú okrem špionáže zahŕňať aj rôzne akcie zamerané na podkopávanie demokracie, sabotáže alebo vraždy.

Severoatlantická aliancia vo vlastnom vyhlásení uvádza, že niektoré krajiny vrátane Spojeného kráľovstva, Estónska, Francúzska či Spojených štátov nedávno „zaznamenali škodlivú kybernetickú činnosť“ zameranú na spojencov Aliancie a Ukrajinu ruskými spravodajskými službami. Moskvu preto vyzvala, aby s takýmito akciami skoncovala.

Sabotáže a kybernetické operácie, ktoré ruská vojenská rozviedka GRU vykonáva v Európe, sú podľa českého ministerstva zahraničných vecí zbabelé a odsúdeniahodné. Rezort tak v piatok na sociálnej sieti X reagoval na odhalenie ruských špiónov vo Veľkej Británii.

„Rusko neútočí len na Ukrajinu, ale aj na české inštitúcie a firmy. Je nevyhnutné obmedziť pohyb a destabilizačné aktivity ruských agentov v schengenskom priestore,“ apelovalo v tejto súvislosti české ministerstvo. ČR sa dlhodobo snaží o to, aby sa do niektorého z protiruských sankčných balíkov, ktoré prijíma EÚ, dostalo aj opatrenie na obmedzenie pohybu ruských diplomatov a ich rodín v schengene. Zatiaľ však medzi členskými krajinami EÚ nezískala pre svoj návrh dostatočnú podporu.

Rezort pripomenul, že rovnako ako spojenci a partneri dnes podporujú sankčné opatrenia Spojeného kráľovstva, tak v máji 2024 podporili Česko a Nemecko, keď odhalili aktivity skupiny APT28 spájanej tiež s ruskou GRU.

Terčom kybernetických útokov tejto skupiny, ktorá zneužívala dovtedy neznámu zraniteľnosť aplikácie Microsoft Outlook, boli niektoré české inštitúcie a tiež nemecké ministerstvá a spoločnosti pôsobiace v sektore logistiky, zbrojárstva, letectva a IT, ako rôzne nadácie a združenia.

Farida Kurbangalejevová sa mala dopustiť šírenia „nepravdivých informácií o ruskej armáde a schvaľovať terorizmus“.

Prípad sa týka jej rozhovoru s členom Légie slobodného Ruska, ktorá bojuje proti ruským silám na Ukrajine. Informoval o tom portál Moscow Times s odvolaním na server Mediazona, píše TASR.

Úrady vzniesli obvinenia voči Kurbangalejevovej po jej rozhovore s Alexejom Baranovským z Légie slobodného Ruska, polovojenskej skupiny ruských občanov kritických voči Kremľu a invázii na Ukrajinu. Moskva zoskupenie považuje za teroristickú organizáciu. Obvinená bola aj v súvislosti so sériou príspevkov na jej kanáli Telegram. Na šesť rokov väzenia v neprítomnosti odsúdili aj Baranovského.

Kurbangalejevová Rusko opustila po anexii ukrajinského Krymského polostrova v roku 2014 a v súčasnosti žije v exile v ČR. Zatykač na ňu vydali pred rokom a generálna prokuratúra vo februári tohto roka požiadala o jej vydanie do vlasti. Mestský súd v Prahe v máji rozhodol, že ju do Ruska nevydá.

Novinársku kariéru Kurbangalejevová začala v Kazani v roku 1998. Medzi rokmi 2007 až 2014 moderovala spravodajskú reláciu Vesti v štátnej televízii Rossija 1. Neskôr pôsobila v ruskojazyčnom programe v pražskom Rádiu Slobodná Európa/Rádiu Sloboda. V súčasnosti spolupracuje s exilovou spravodajskou stanicou Govorit NeMoskva a pôsobí aj na YouTube.

Zásah vlaku potvrdili gubernátor Serhij Lysak aj ukrajinská železničná spoločnosť Ukrzaliznytsia. Ďalší dvaja ľudia boli zranení.

Požiare vypukli v dopravnom zariadení a v obci Rozdory v okrese Synelnikove, kde bolo zničených niekoľko vozidiel.

Vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak neskôr uviedol, že Rusko dvakrát v ten istý deň zaútočilo na vlaky v Dnepropetrovskej oblasti.

„Ide o plánovaný teror proti civilným logistickým a železničným pracovníkom,“ povedal Jermak a dodal, že bola zasiahnutá lokomotíva vlaku prevážajúceho civilný náklad.

Úrady predtým uviedli, že po útokoch okupantov v noci na dnes zahynulo najmenej sedem civilistov a 25 ďalších utrpelo zranenia. (Kyiv Independent)

Podujatie zvyčajne prezentuje najnovšie ruské zbrane a vojenské inovácie. V krajine ide o najväčšie a zároveň najprestížnejšie podujatie svojho druhu, konať sa malo neďaleko Moskvy od 11. do 14. augusta.

O úplnom zrušení fóra tento týždeň písali ukrajinské aj ruské médiá, úrady to ale zatiaľ oficiálne nepotvrdili. Prokremeľský denník Izvestija v stredu s odvolaním sa na nemenovaný zdroj tvrdil, že podujatie sa vôbec neuskutoční. To isté napísali aj noviny Kommersant, ktorým to vraj potvrdilo viacero zdrojov z prostredia obranného priemyslu.

Oficiálna webová stránka fóra v súčasnosti však naďalej funguje, uvádza pre podujatie dátum od 11. do 14. augusta 2025 a tiež špecifikuje, že tento rok je určené výlučne pre odborné publikum. Preto by sa malo konať v uzavretom režime bez prístupu verejnosti, uviedol Kommersant.

Na internetovej stránke hostiteľa, ktorým je kongresové a výstavné centrum Patriot v meste Kubinka, sa však podujatie medzi akciami plánovanými na tento rok nevyskytuje. Najbližšie je na september avizovaný Medzinárodný technologický kongres.

Ukrajinské médiá vrátane portálov Militarnyj a RBC Ukraine zase uviedli, že k zrušeniu podujatia došlo v súvislosti s nedávnymi útokmi ukrajinských dronov. V máji bol pravdepodobne ukrajinský dron dlhého doletu použitý na zasiahnutie cieľa na území parku Patriot.

Denník Izvestija označil fórum Armáda za hlavnú výstavnú udalosť ruského ministerstva obrany, ktorá sa koná každoročne od roku 2015. Svojho času sa podujatie konalo sedem dní, vlani ho skrátili na tri dni. (TASR)

Zločinecké skupiny menia svoje obchodné modely v snahe prispôsobiť sa vojne, ktorá zvýšila počet vysídlených osôb, riziko obchodovania s ľuďmi a dopyt po syntetických opiátoch.

Vyplýva to zo správy Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), ktorá varuje, že tento vývoj môže mať dôsledky aj pre obnovu Ukrajiny.

Správa zverejnená v piatok sa zaoberala štruktúrami organizovaného zločinu a ich vývojom, ako aj piatimi druhmi trestnej činnosti - obchodom s drogami a ich výrobou, internetovými podvodmi, obchodom so zbraňami, hospodárskou trestnou činnosťou, obchodom s ľuďmi a uľahčovaním nelegálneho odchodu z krajiny a vyhýbaním sa odvodom.

Od začiatku ruskej invázie pred viac než tromi rokmi sa drasticky znížilo pašovanie kokaínu a heroínu cez Ukrajinu, čiastočne v dôsledku uzavretia všetkých letísk a námorných prístavov a štvornásobného zvýšenia cien heroínu v roku 2022.

Na druhej strane sa však podobne ako v iných častiach východnej Európy zvýšila výroba a obchodovanie so syntetickými drogami, najmä s katinónmi a metadónom. V správe sa uvádza, že väčšina metadónu vyrobeného na Ukrajine sa z nej neprepravuje, čo je dôsledkom rastúceho domáceho dopytu po tejto droge a uzavretia hraníc.

Trh s týmto druhom opiátov ovládajú veľké a organizované zločinecké skupiny, akou je napríklad Chimprom, ktorá pôsobí aj v Rusku a ktorá začala páchať aj kybernetické podvody. Ich počet sa v roku 2023 v porovnaní s rokom 2022 viac ako strojnásobil.

Podľa odhadov sa uskutočňujú prostredníctvom 1500 telefonických centier, ktoré sa nachádzajú po celej Ukrajine. Väčšinu obetí tvoria jej občania vrátane tých, ktorí boli násilne vysídlení. Príležitostne sa terčom podvodov stávajú aj ľudia v iných častiach Európy.

Rusko-ukrajinský konflikt takisto zvýšil dostupnosť zbraní, čo viedlo k nárastu počtu zhabaných kusov a násilia medzi civilistami, predovšetkým v domácnostiach a partnerských vzťahoch.

Nateraz podľa správy neexistujú dôkazy o prípadnom rozsiahlom obchodovaní so zbraňami mimo Ukrajiny.

Približne jedna tretina ukrajinského obyvateľstva - 14 miliónov ľudí - bola nútená opustiť svoje domovy. UNODC varuje, že vysídlenie môže zvýšiť zraniteľnosť ľudí voči obchodovaniu s nimi.

Niektoré zločinecké skupiny na Ukrajine zneužívajú jej obyvateľstvo na to, aby využili sociálne dotácie určené pre vnútorne vysídlené osoby a utečencov. Iných zase lákajú do ubytovacích zariadení vydávaných za poskytovateľov humanitárnej pomoci, kde sú potom vystavení nútenej práci.

Intenzívnejšie hliadkovanie na ukrajinských hraniciach a takmer úplné uzavretie východných a severovýchodných hraníc obmedzilo pašovanie migrantov cez Ukrajinu.

Prevádzači svoje aktivity preorientovali na pomoc ukrajinským mužom utekajúcim z krajiny pred odvodom do armády.

Problém predstavujú aj colné podvody a pašovanie tabaku, keďže pašeráci sa vyhýbajú colným deklaráciám alebo ich falšujú, v dôsledku čoho môže prísť Ukrajina o stovky miliónov dolárov.

„Vojna spôsobila ukrajinskému ľudu nielen nevýslovné utrpenie, ale vyvolala aj výrazný rozvoj organizovaného zločinu, čo môže mať hlboké dôsledky na cestu krajiny k obnove,“ povedala vedúca oddelenia pre výskum a analýzy v UNODC Angela Meová.

Úrad OSN okrem iného odporúča zriadenie centralizovaného monitorovacieho systému a analytických spravodajských kapacít na predchádzanie organizovanej trestnej činnosti čo posilnenie rámca hraničných kontrol.

Ukrajinský prezident to uviedol s tým, že požiadal nového tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustema Umerova, aby rozhovory zintenzívnil. Moskva v reakcii túto iniciatívu Kyjeva privítala.

Tento rok sa dosiaľ uskutočnili dve kolá rusko-ukrajinských mierových rokovaní v tureckom Istanbule. Rozhovory však neviedli k posunu k ukončeniu vojny.

Strany sa však dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov a padlých vojakov. Tieto výmeny sa uskutočnili postupne v júni. Dátum nového stretnutia delegácií znepriatelené strany zatiaľ nestanovili.

„Vykonávanie dohôd z druhej schôdzky v Istanbule pokračuje. Tento proces potrebuje väčšiu dynamiku,“ napísal Zelenskyj na sieti X.

Rusko podľa Reuters opakovane vyhlasuje, že je pripravené na nové kolo rokovaní. Zároveň však zatiaľ neustúpilo od svojich maximalistických požiadaviek - ako to o nich hovorí Ukrajina a jej spojenci.

Hovorca Kremľa Dmitrij v reakcii na otázku počas brífingu s novinármi označil Zelenského výroky za pozitívny signál. „S tým úplne súhlasíme. Aj my sa zasadzujeme za to, aby sa proces rokovaní urýchlil,“ uviedol Peskov.

Zelenskyj uviedol, že Umerova, ktorý do štvrtkovej rekonštrukcie vlády zastával funkciu ministra obrany, poveril aj prácou na dohodách o vojenskej pomoci so spojencami Ukrajiny.

„Musíme v plnej miere plniť všetky dohody s našimi partnermi o dodávkach zbraní, ako aj nové špeciálne dohody o zriadení spoločnej výroby a budovaní výrobných zariadení na území partnerov,“ napísala hlava ukrajinského štátu. (TASR)