SBU zadržala tínedžerov podozrivých z plánovania sabotáží na príkaz Ruska

O tých Moskva tvrdí, že sú „extrémistické“.

Šadajev zároveň obhajoval kontroverzný zákon kriminalizujúci vyhľadávanie „extrémistického“ obsahu online, ktorý v utorok schválila dolná komora ruského parlamentu (Štátna duma). Podľa ministra sa legislatíva „bežných užívateľov“ nedotkne.

Zákon odsúhlasila väčšina poslancov v treťom čítaní, pričom podľa ruských médií bolo viac ako 60 zákonodarcov proti. Návrh kritizovali okrem opozičných aktivistov i niektorí provládni činitelia. V súlade s ním by bolo možné udeľovať za uvedené konanie pokuty do výšky 5000 rubľov (55 eur), čo by však podľa kritikov otváralo cestu k potenciálne prísnejším postihom.

Medzi inštitúcie, ktorých pôsobenie je v Rusku zakázané pre ich údajnú extrémistickú činnosť, patrí napríklad Fond boja proti korupcii založený nebohým kritikom Kremľa Alexejom Navaľným, „medzinárodné hnutie LGBT“ či americký technologický gigant Meta Platforms. Predseda Dumy Viačeslav Volodin uviedol, že je ochotný v návrhu vykonať úpravy.

Nová legislatíva sa zameriava na ľudí, ktorí vedome na internete vyhľadávajú údajné extrémistické materiály, a to aj prostredníctvom virtuálnych súkromných sietí (VPN), aké používajú milióny Rusov na obchádzanie cenzúry.

„Tento návrh zákona sa týka veľmi úzkej skupiny ľudí, ktorí vyhľadávajú extrémistický obsah, pretože sami majú už len krok extrémizmu,“ povedal Sergej Bojarskij, predseda výboru Dumy pre informačné technológie.

O návrhu sa v ruskom parlamente rokuje už dlhšie, pričom na to, aby vstúpil do platnosti, ho musí schváliť ešte aj horná komora ruského parlamentu - Rada federácie. (TASR)

Pilot sa stihol z lietadla včas katapultovať, píše agentúra Reuters.

Išlo o vôbec prvú haváriu francúzskej stíhačky Mirage odvtedy, čo ukrajinská armáda vo februári tohto roka oznámila príchod ich prvej várky. „Došlo k poruche zariadenia, ktorú pilot nahlásil letovému dispečerovi,“ napísala v príspevku na Telegrame armáda.

„Pilot sa zachoval zodpovedne, ako sa v krízových situáciách očakáva, a úspešne sa katapultoval. Záchranný tím našiel pilota v stabilizovanom stave. Na zemi neboli žiadne obete,“ dodala. Haváriu potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Západní spojenci minulý rok začali Ukrajinu zásobovať stíhačkami F-16 americkej výroby s cieľom modernizovať letecký park Kyjeva, ktorý zväčša tvorili lietadlá z čias Sovietskeho zväzu. (TASR)

„Vrátené s podpisom prezidenta Ukrajiny,“ uvádza internetová stránka ukrajinského parlamentu v sekcii, ktorá sleduje priebeh schvaľovania návrhu zákona. Agentúre AFP podpis zákona prezidentom potvrdil aj nemenovaný ukrajinský predstaviteľ.

Podľa českého premiéra Petra Fialu sa na stretnutí v Berlíne zhodli na tom, že je potrebné pokračovať v zaisťovaní plynulých dodávok vojenského vybavenia na Ukrajinu, aby sa proti Rusku mohla účinne brániť.

Politici tiež vyzdvihli vzájomné vzťahy krajín, podľa Fialu sú najpevnejšie v histórii, informuje spravodajkyňa TASR.

Merz označil Čechov za blízkych partnerov a priateľov a podotkol, že vzhľadom na spoločnú históriu krajín to nie je samozrejmosť. Za kľúčovú v bilaterálnych vzťahoch krajín, ale aj na európskej úrovni považuje bezpečnosť. „Politická situácia zostáva na východnom krídle NATO extrémne napätá. Agresívna vojna Ruska voči Ukrajine pokračuje. Česi rovnako ako Nemci pochopili, že si to vyžaduje rozhodnú odpoveď,“ povedal kancelár.

Českú muničnú iniciatívu označil za príkladnú pomoc Ukrajine a Česku sa poďakoval za ochotu chopiť sa tohto projektu. „Spoločne zvyšujeme tlak na Rusko, naposledy pomocou 18. sankčného balíčka, ktorý, vďakabohu, vstúpil do platnosti,“ podotkol.

Dodal, že intenzívnejšej ekonomickej spolupráci medzi Českom a Nemeckom by pomohlo zlepšenie dopravného spojenia medzi krajinami. S tým súhlasil aj Fiala a podotkol, že česká vláda nedávno schválila návrh výstavby Krušnohorského tunela medzi ČR a Nemeckom, ktorý by mal cestu vlakom medzi Prahou a Berlínom skrátiť zo súčasných štyroch hodín na dve. Tunel bude pre osobnú dopravu navrhnutý na rýchlosť 200 kilometrov za hodinu.

Fiala označil Nemecko za strategického partnera. „Naše vzťahy sú pevnejšie než kedykoľvek predtým, sú založené na dôvere, otvorenom dialógu a spoločnom záujme o stabilnú a prosperujúcu Európu,“ podotkol český premiér.

Privítal, že Nemecko prevzalo väčšiu zodpovednosť za obranu Európy. „S pánom kancelárom sme sa zhodli, že je potrebné pokračovať v spoločnom úsilí pri podpore Ukrajiny a zaistení plynulých dodávok vojenského vybavenia, aby Ukrajina mohla pokračovať vo svojom statočnom boji. Chcel by som veľmi oceniť a poďakovať sa Nemecku za jeho príspevok do našej muničnej iniciatívy, ktorý je skutočne veľmi významný,“ zdôraznil.

Za kľúčovú tému Fiala považuje aj boj s nelegálnou migráciou. Ak štáty EÚ nenájdu účinné riešenie na európskej úrovni, dôsledkom podľa neho bude obnova kontrol na hraniciach jednotlivých štátov vnútri schengenu, čo môže zhoršiť vzťahy. „Pre zavedenie kontrol na nemeckých hraniciach máme určité pochopenie... Ale asi sa zhodneme, že dlhodobé riešenie nespočíva je v kontrolách, ale v nájdení účinného európskeho riešenia,“ dodal Fiala. (TASR)

Očakáva sa, že Saar sa počas dvojdňovej návštevy stretne s prezidentom Zelenským a svojím ukrajinským náprotivkom Sybihom a miestnou židovskou komunitou, napísal server The Times of Israel.

Saar je najvyšším izraelským predstaviteľom na návšteve Ukrajiny od februára 2023, keď krajinu brániacu sa ruskej agresii navštívil jeho predchodca vo funkcii Eli Kohen.

Saar zostane v Kyjeve cez noc a do vlasti sa vráti v stredu. Navštívi tiež pamätník v Babom Jare, kde nacisti počas druhej svetovej vojny zavraždili viac ako 33-tisíc Židov, napísal server s odvolaním sa na nemenovaného ukrajinského diplomata. (ČTK)

Počíta s tým nový zákon, ktorý schválila Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu. Informovala o tom agentúra Reuters. Podľa nej môže norma mať ďalekosiahle dôsledky pre súkromie na internete aj osud komunikačnej aplikácie WhatsApp v krajine.

Schválený zákon vyvolal kritiku zo strany niektorých provládnych osobností, ako aj opozičných aktivistov. Kritici varujú, že pokuty až do výšky 5000 rubľov môžu vytvoriť priestor na zavádzanie prísnejších obvinení a trestov.

Zoznam takzvaných extrémistických materiálov ruského ministerstva spravodlivosti má viac ako 500 strán. Medzi subjekty, ktoré sú v Rusku zakázané kvôli "extrémistickým aktivitám", patrí Fond boja proti korupcii zosnulého kritika Kremľa Alexeja Navaľného, "medzinárodné hnutie LGBT" či americký technologický gigant Meta Platforms.

Nový zákon sa zameriava na osoby, ktoré vedome vyhľadávajú extrémistické materiály na internete, a to aj prostredníctvom virtuálnych privátnych sietí (VPN), ktoré milióny ľudí v Rusku používajú na obchádzanie cenzúry a prístup k zakázanému obsahu.

Minister pre digitálny rozvoj Maksut Šadajev uviedol, že orgány činné v trestnom konaní budú musieť preukazovať, že užívatelia mali v úmysle sledovať extrémistický obsah, a iba prístup k platformám nebude trestaný. Nie je jasné, ako budú úrady úmysel pri vyhľadávaní na internete preukazovať, pripomenul Reuters.

Jekaterina Mizulinová - vedúca ruskej Ligy za bezpečný internet, organizácie založenej s podporou úradov - kritizovala zákon ako "vágny". Varovala, že môže vyvolať vlnu podvodov a vydierania. Sarkis Darbinjan, zakladateľ skupiny pre digitálne práva Roskomsloboda, vyjadril očakávania, že sa ľudia začnú odhlasovať z niektorých kanálov a mazať aplikácie. (ČTK)