USA: Podozrivého z nárazu do davu v Los Angeles obžalovali z 37 pokusov o vraždu

A hoci ČR Ukrajinu podporuje, neznamená to vopred daný súhlas na akékoľvek kroky ukrajinskej vlády. Reagoval tak na kontroverzný zákon, ktorý v utorok schválil ukrajinský parlament. Z dôvodu, že výrazne obmedzuje nezávislosť dvoch kľúčových protikorupčných orgánov v krajine, sa už uskutočnili aj protesty, informuje spravodajkyňa TASR.

„Situáciu na Ukrajine sledujeme. Boj proti korupcii je kľúčovou súčasťou cesty do EÚ. Ukrajina patrí do Európy a našu podporu majú jej občania. Podpora ale nikdy nebola a nebude bianko šek pre akékoľvek kroky vlády,“ napísal Lipavský s tým, že to v stredu pripomenul ukrajinskému ministrovi zahraničných vecí Andrijovi Sybihovi. (TASR)

Podľa nich obmedzuje nezávislosť dvoch kľúčových protikorupčných orgánov v krajine. Upozornili, že tento krok ohrozuje reformnú cestu Kyjeva a jeho prístupový proces smerom k členstvu v Európskej únii.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul na sociálnej sieti X uviedol, že obmedzenie autonómie protikorupčných inštitúcií – Národného protikorupčného úradu Ukrajiny (NABU) a Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry (SAP) – brzdí cestu krajiny do Únie. „Očakávam, že (Ukrajina) bude s odhodlaním pokračovať vo svojom úsilí v boji proti korupcii,“ zdôraznil.

Podobne sa vyjadril aj šéf holandskej diplomacie Caspar Veldkamp, podľa ktorého sú tieto úrady kľúčové pre reformný proces krajiny. „Ich obmedzenie by znamenalo významný krok späť,“ varoval v príspevku na X.

Zabezpečenie nezávislosti orgánov a pokračovanie pokroku v oblasti právneho štátu podľa neho zostávajú kľúčovými faktormi pre proces vstup Ukrajiny do EÚ.

Francúzsky minister pre európske záležitosti Benjamin Haddad v rozhovore pre rádio France Inter povedal, že ešte nie je neskoro zvrátiť rozhodnutie. „Budeme v tejto veci mimoriadne ostražití,“ povedal.

Ukrajinský parlament, Najvyššia rada, v utorok schválil legislatívu sprísňujúcu dohľad nad NABU a SAP.

Kritici varujú, že zákon by mohol oslabiť ich nezávislosť a posilniť vplyv okolia prezidenta Volodymyra Zelenského na vyšetrovanie korupčných prípadov. Podľa webovej stránky parlamentu prezident zákon v utorok večer už podpísal.

Prijatú legislatívu skritizovala aj eurokomisárka pre rozširovanie EÚ Marta Kosová, ktorá ju označila za závažný „krok späť“. Proti obmedzeniu boja s korupciou protestovali v uliciach Kyjeva a ďalších miest Ukrajiny v utorok tisíce ľudí. (TASR)

Poľnohospodárska a kohézna politika i klíma sú na strane porazených. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika - vyplýva to z návrhu nového sedemročného finančného rozpočtu EÚ na dva bilióny eur. Podľa neho sa budú v EÚ rozdeľovať peniaze v rokoch 2028 - 2034. Ťažké rokovania o jeho výslednú podobu sa však ešte len začínajú.

Čo bude návrh rozpočtu znamenať pre Slovensko? Odpovedá analytik Radovan Geist z portálu euractiv.sk v rozhovore so šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika SFPA Evou Mihočkovou. (SME)

Na akcii sa podieľali aj francúzska polícia a Europol. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters s odvolaním na francúzsku prokuratúru, píše TASR.

Fórum fungovalo od roku 2013 a bolo jedným z hlavných centier globálnej kybekriminality.

Na webe sa dal kúpiť rôzny malvér, prístupy k napadnutým systémom, odcudzené údaje a služby súvisiace s ransomvérovými útokmi. Web bol prepojený so šifrovaným četovacím serverom Jabber, ktorý umožňoval anonymnú komunikáciu medzi jeho používateľmi.

Vyšetrovanie začali ešte v novembri 2021 pre obvinenie zo spoluúčasti na útokoch na automatizovaný systém spracovania údajov a organizovaného vydierania, vysvetlila prokurátorka Laure Beccuauová.

„Zachytené správy odhalili početné nezákonné aktivity súvisiace s počítačovou kriminalitou a ransomvérom a zistilo sa, že priniesli zisk vo výške najmenej sedem miliónov dolárov,“ dodala. (TASR)

Uviedol to v stredu minister obrany Boris Pistorius pre magazín Der Spiegel.

Pistorius zdôraznil, že európski členovia Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) potrebujú „nepriestrelné“ záruky, že akékoľvek americké systémy Patriot poslané na Ukrajinu budú nahradené približne do šiestich až ôsmich mesiacov.

„Je dôležité, aby krajiny, ktoré systémy odovzdávajú, mohli naďalej plniť svoje záväzky voči NATO a aby nevznikli bezpečnostné medzery pre alianciu,“ povedal Pistorius.

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň oznámil dohodu s generálnym tajomníkom NATO Markom Rutteom, podľa ktorej majú európski členovia aliancie nakupovať pre Ukrajinu americké zbrane, najmä systémy Patriot.

Nemecko ponúklo financovanie dvoch systémov, ďalší spojenci NATO sú ochotní zaplatiť za tri ďalšie.

Washington však žiada, aby európski spojenci najskôr poslali Patrioty zo svojich vlastných zásob a až potom čakali na náhradu z USA.

Pistorius na tlačovej konferencii v Berlíne uviedol, že prebiehajú rokovania o tom, „ktoré krajiny v Európe a mimo nej aktuálne majú Patrioty a v akom množstve sú ochotné ich poskytnúť“. „Peniaze na tieto Patrioty sú. Teraz už len potrebujeme samotné Patrioty,“ dodal.

Nemecko malo pôvodne 12 systémov Patriot, z ktorých tri už poslalo na Ukrajinu a dva do Poľska. Ďalšia batéria slúži na výcvik, takže Nemecku zostáva šesť aktívnych jednotiek. (SITA)

Prisľúbil pri tom vytvorenie spoločného plánu v boji proti korupcii, a to do dvoch týždňov.

„Všetci máme spoločného nepriateľa – ruských okupantov. Ochrana ukrajinského štátu si ale vyžaduje dostatočne silný systém presadzovania práva a boja s korupciou, ktorý zabezpečí skutočnú spravodlivosť,“ povedal Zelenskyj po stretnutí.

„Diskutovali sme o potrebných administratívnych a legislatívnych rozhodnutiach, ktoré by posilnili prácu jednotlivých inštitúcií, vyriešili existujúce spory a odstránili hrozby. Všetci budú spolupracovať,“ ozrejmil prezident.

Podľa Zelenského sa budúci týždeň uskutoční podrobnejšie stretnutie o spoločnom akčnom pláne. „Do dvoch týždňov musí byť spoločný plán pripravený – s načrtnutím krokov, ktoré sú potrebné a ktoré sa príjmu na posilnenie Ukrajiny,“ povedal.

„Počujeme to, čo spoločnosť hovorí. Vidíme, čo ľudia očakávajú od štátnych inštitúcií – zabezpečenie spravodlivosti a efektívne fungovanie v každej jednej inštitúcii,“ vyhlásil prezident po rozsiahlych utorkových protestoch proti obmedzeniu boja s korupciou. (TASR)