V Istanbule sa skončilo tretie kolo rusko-ukrajinských rokovaní

Výsledkom tejto iniciatívy podľa jeho slov bude zriadenie nezávislej misie, ktorej úlohou bude dokumentovať a podávať správy o ruských zločinoch proti zajatým ukrajinským vojakom.

„Ukrajina vynaloží všetko úsilie na oslobodenie všetkých svojich vojnových zajatcov a na potrestanie tých, ktorí porušili medzinárodné humanitárne právo a právo v oblasti ľudských práv. Pred súd sa musia postaviť nielen páchatelia, ale aj velitelia a ruskí politickí a vojenskí vodcovia, ktorí podporujú zločiny proti ukrajinským vojnovým zajatcom,“ uviedol Sybiha.

Sedem ďalších robotníkov sa zranilo, previezli ich do nemocnice.

Výkopové práce prebiehali na ramene Bystre v delte Dunaja, kde po explózii okamžite dočasne zastavili lodnú dopravu. Príčina výbuchu, ku ktorému došlo ešte v stredu neskoro večer, nebola bezprostredne známa.

AMPU na Facebooku informovala, že robotníci boli jej zamestnanci, a zároveň vyjadrila sústrasť pozostalým. Informovala, že okolnosti výbuchu sa vyšetrujú. DPA pripomína, že oblasť je dlhodobo vystavená útokom ruských dronov.

Štáty požadujú aktivovanie tzv. moskovského mechanizmu v rámci OBSE prijatého v roku 1991, ktorý dáva možnosť vysielať misie odborníkov pri riešení konkrétnych problémov týkajúcich sa ľudských práv na území členských štátov.

„Aktivovaním 'moskovského mechanizmu' Holandsko a partnerské krajiny prispejú k odhaleniu pravdy a zodpovednosti za ruské vojnové zločiny na Ukrajine,“ uviedol na sociálnej sieti X šéf holandskej diplomacie Caspar Veldkamp.

Hoci nešpecifikoval, ktoré ďalšie krajiny OBSE okrem Holandska sa k tejto výzve pripojili, z vyhlásenia britského ministerstva zahraničných vecí vyplýva, že je medzi nimi aj Slovensko.

„Naďalej máme obavy v súvislosti s porušovaním medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv v dôsledku rozsiahlej agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine, a to aj pokiaľ ide o zlé zaobchádzanie s ukrajinskými vojnovými zajatcami,“ citoval zo spoločného stanoviska vedúci britskej delegácie pri OBSE Neil Holland.

Viaceré organizácie i misie podľa vyhlásenia preukázali, že Rusko systematicky porušovalo práva zajatých ukrajinských vojakov v zadržiavacích zariadeniach nachádzajúcich sa na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny i v Rusku.

„Existujú dôveryhodné informácie, že rozsiahle a rutinné mučenie a zlé zaobchádzanie s ukrajinskými vojnovými zajatcami počas celého obdobia ich zadržiavania predstavuje pokračujúci systematický vzorec štátnej politiky a praxe Ruskej federácie. Mučenie prebieha podľa spoločných vzorcov na rôznych miestach, čo naznačuje, že ide o koordinovanú, úmyselnú a systematickú prax,“ uviedol Holland.

OBSE, ktorá má 57 členov vrátane Ukrajiny a Ruska, je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prakticky ochromená v dôsledku práva veta, ktorým disponuje Moskva.

Organizácia vznikla v roku 1975 na vrchole studenej vojny, jej úlohou bolo posilňovať vzťahy medzi západným a východným blokom. V súčasnosti funguje viac-menej ako orgán koordinujúci svojich členov v záležitostiach ľudských práv či kontrole zbrojenia. Zároveň posiela svojich pozorovateľov do konfliktných oblastí či na monitoring priebehu volieb po celom svete. (TASR)

Vyhlásil to maďarský minister zahraničných vecí a zahraničného obchodu Péter Szijjártó. 

„Mal som česť zúčastniť sa na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade, kde som sa stretol s vedúcimi predstaviteľmi najväčších ruských energetických spoločností. Tam som sa presvedčil o ich pripravenosti pokračovať v dodávkach do Maďarska, aj keby sa Brusel pokúsil tomu zabrániť. Takže bude treba hľadať riešenie, inak bude ohrozená bezpečnosť maďarských dodávok,“ povedal Szijjártó.

V dotknutých obciach, ku ktorým sa približujú ruské sily, sa stále nachádza približne 900 detí, uviedol oblastný gubernátor Vadym Filaškin. 

Evakuácia sa týka aj mesta Dobropilľa, kde pred vojnou žilo 28-tisíc ľudí. Mesto leží asi 20 kilometrov od frontovej línie severozápadne od strategického Pokrovska, ktoré je jedným z ústredných cieľov ruských vojenských akcií zameraných na obsadenie celej Doneckej oblasti.

Ruské útoky na východe Ukrajiny si za posledné dva dni vyžiadali najmenej päť mŕtvych. V stredu prišli o život traja členovia vysídlenej rodiny v Charkovskej oblasti, vo štvrtok potom dve ženy v Doneckej oblasti.

„Začíname s nútenou evakuáciou rodín s deťmi,“ oznámil Filaškin na sieti Telegram. „Ešte raz zdôrazňujem: pobyt na území Doneckej oblasti predstavuje neustále nebezpečenstvo. Evakuujte sa, kým je to ešte možné!“ dodal. (TASR)

Informoval o tom starosta mesta Ihor Terechov na Telegrame. Podľa polície v Charkovskej oblasti boli medzi zranenými dve tehotné ženy a 6 detí.

Medzi nimi sú aj dve dojčatá – vo veku 28 dní a jeden mesiac od narodenia, ročné a pol dievčatko, ďalšie 10-ročné dievča a dvaja 17-roční tínedžeri.

Podľa agentúry Ukrinform to oznámil starosta Charkova Ihor Terekhov na Telegrame. Poškodené boli zariadenia ľahkého priemyslu a trafostanica.

Na mieste pracujú mestské služby a hasiči bojujú s požiarom v priemyselnom areáli.

(zdroj: X/Štátna záchranná služba Ukrajiny)

V odpovedi na otázky novinárov o možnom stretnutí Putina a Zelenského do konca augusta Dmitrij Peskov povedal, že ide o taký objem práce, že je ťažké sa pripraviť tak rýchlo.

„Žijeme v dobe, keď sa nedá nič úplne vylúčiť. Ale vzhľadom na množstvo práce, ktorú je potrebné vykonať na prekonanie rozdielov tak, aby sme dosiahli svoje záujmy, je ťažké si predstaviť, že by sa tak mohlo stať "míľovými" krokmi,“ povedal Peskov.

Ukrajinská strana navrhla osobné stretnutie prezidentov na budúci mesiac. Ukrajinské ministerstvo zahraničných totiž očakáva, že sa tak dajú dosiahnuť skutočné kroky smerom k mieru.

Dodalo, že Volodymyr Zelenskyj prijme akýkoľvek termín priameho rokovania s Vladimirom Putinom. (Ukrinform)